JB: Tak ten pach, to je jeden z významných zmyslov tých psov, oni sa cez to dorozumievajú. Zato, keď ideme venčiť v meste, tak každý roh, on si musí prečítať, čo mu tam nechal ten jeho kamarát, ktorý tade išiel pred chvíľou. A naozaj, oni si takto, ako si vlky značia teritórium, tak oni si tiež predávajú informácie. Tu som bol ja, ja som takýto a toto a ďalej, komunikujú medzi sebou. Takže veľmi dobre cítia pach. My poľovné psy poľovníci chovajú za to, že my dajme tomu, keď potrebujeme dohľadať poranenú zver, tak vieme niektoré psy nasadiť aj po 48 hodinách a oni na tej stope 48 hodinovej hu vedia sledovať, čiže my by sme inú šancu nemali ako to zviera vyhľadať a on ide a stále cíti, kade to zviera išlo. Čiže sú to naozaj.. my poľovníci využívame ten ich čuch na to, aby sme dokázali možno naozaj, ako som spomenul, tú poranenú zver vyhľadať a ukončiť jej trápenie. Psy tieto vlastnosti zdedili od tých predchodcov vlkov, ktoré naozaj ten nos majú veľmi precízny a živia sa tým lovom tej zvery. Čiže keď pes príde do lesa, tak on tam vidí široké spektrum tých rôznych pachov. Vidí tam tie staršie stopy, ktoré vie, že tam niečo prešlo včera, vidí tam a potom zrazu nájde stopu, ktorá prebehla zver tade pred hodinou a tá mu svieti úplne načerveno. A to väčšinou býva, že sa nám začne mykať aj na tom vodítku alebo nám vypáli po tej stope. A práve to sú tie chvíle, kedy ho musíme vedieť ovládať, lebo tá zver je ešte blízko, on to, on to vie, že je blízko. On ju chce naháňať. A tá stopa, my ju, my ju ani nevidíme, ale on nemusí na tú čerstvú stopu ani nos dávať na zem beží, lebo jemu sa vytvorí taký pachový tunel v lese. A tá zver zanecháva aj otretím srsti mokrej o listy, jemu sa to vysvieti, tie čerstvé pachy a on v podstate ide veľmi ľahko za tou zverou. Za to vie ju naháňať aj behom, že on vôbec nehľadá, že kde stúpila, kde odbočila, ale keď je čerstvá, tak on hlava hore a beží za ňou. Čiže on to vidí jednoznačne, kade išla tú cestu. Toto my túto vlastnosť využívame a zvieratá, tie, ktoré sú aj domáci miláčikovia, tak v nich v tom lese sa to takto prebudí a oni to zase v ten svoj prospech, že a idem naháňať. A pozri, veď ja mám vlastnosť, že ja viem bežať za tou zverou, aj keď bývam doma na gauči, lebo to vlastne oni stále majú, ten majú akože nos, majú veľmi citlivý, takže tieto pachy sú pre ne ako nejaké také lákadlá a vedia naozaj s tým nosom veľmi dobre pracovať. Takže musíme s tým rátať, že keď niekde prídeme do takého prostredia, kde sa mohla pohybovať zver alebo vidíme aj pobytové znaky, nejaké stopy, rozryté, atď. tak pozor, tu si ho radšej, aj keď na lúke som ho mal navoľno, ale tu v lese už aj ja vidím, že tu bola nejaká zver, takže radšej si ho dám na remienok a mám bezpečie, som v bezpečí potom možnože aj ja, že mi vybehne za tým diviakom alebo prípadne za tým medveďom, atď. Alebo nenájde to mláďa, čo nechceme.
