S01 E02 Štvornohí cestovatelia

Intro: Toto je Zverissimo. Podcast, v ktorom vám poradíme ako na vášho štvornožca. Dvojnožcov za mikrofónom vyspovedá herec na moderátorskej stoličke Janko Dobrík.

JD: Ahoj dvojnožci. Moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a pozeraní ďalšej časti nášho podcastu Zverissimo. Mojím dnešným hosťom je dáma, ktorá spolu s manželom žije v dedinke blízko Humenného, kam sa presťahovala pred dvadsiatimi rokmi z Turca, čo je dedinka pri Turčianskych Tepliciach. Pár rokov po strednej škole strávila aj v Banskej Bystrici, kde žila a pracovala. A práve dnes tu v Banskej Bystrici v Shtoodiu nahrávame spolu tento podcast. Ďalšiu časť podcastu Zverissimo. Je to zakladateľka a adminka facebookovej skupiny Ubytovanie so psom a spoluzakladateľka inzertného portálu www.ubytovaniesopsom.sk. Vítam u nás v štúdiu Katarínu Pažurovú. Dobrý deň, ahoj.

KP: Ahoj Janko, ďakujem za pozvanie.

JD: Katka, predtým, ako začneme to, čo sme si predpripravili, je tu niečo, o čom sme sa nerozprávali a dúfam, že si mi do toho papiera nepozerala. Takže začneme piatimi rýchlymi otázkami. Je to veľmi jednoduché. Dve možnosti, jednu z nich si vyberieš a dozvieme sa o tebe niečo, čo si možno nevedela ani ty sama. Mačka alebo pes?

KP: Pes.

JD: Plutvy alebo krídla?

KP: Krídla.

JD: Leto alebo zima?

KP: Zima.

JD: ZOO alebo safari?

KP: Safari.

JD: Drak alebo jednorožec?

KP: Jednorožec.

JD: Výborne, pri jednorožcovi si zaváhala najviac, takže vieme, o čom snívaš. Katka, povedz mi prosím ťa tvoje povolanie. Si cestovateľka?

KP: Nie, som úplne mimo našej témy, takže som predavačka alebo vedúca predajne Kancelárske a školské potreby.

JD: Prosím ťa, aké bolo tvoje detstvo v spojení so zvieratami?

KP: Pochádzam z dediny, takže také to klasické štandardné, psíkovia na dvore v rámci dediny boli úplne bežne. Čiže od malička sme mali psíkov až necestovalo sa vtedy s nimi ešte absolútne. Však už som predsa len trošku starší ročník.

JD: Dohodli sme sa, že o veku ani jedného z nás dvoch tu nepadne ani slovo, dobre?

KP: Dobre. Takže v mojom mladšom ročníku sa vtedy necestovalo so psíkmi ešte. Ale boli takisto členmi rodiny, len sa nebrali tak, ako to je práve teraz. Teraz je psík člen rodiny, ale tak v inakšom ponímaní. Beriete ho dovnútra, ste s ním vo vnútri, v dome, v byte, ste s ním stále. Chodíte s ním na dovolenky a bez neho si už niekedy neviete ani predstaviť niekam ísť.

JD: A práve tie dovolenky so psom, to je vlastne gro našej dnešnej témy a nášho rozhovoru. Ja som hneď na začiatku prezradil, že si zakladateľka a adminka facebookovej skupiny Ubytovanie so psom. Takže poďme rovno do toho, aby si sa cítila u nás pohodlne, aby si rozprávala o niečom v čom si naozaj doma, o niečom čo je tvoje. Takže, kde vlastne bola tá idea a ako sa to celé zrodilo, že že si adminka facebookovej skupiny Ubytovanie so psom? Čo sa stalo?

KP: Stalo sa to, že sme sa pred štyrmi rokmi presťahovali do rodinného domčeka a zaobstarali sme si k nemu aj psíka samozrejme. Nie akože k domčeku, ale chceli sme psa. Predtým sme bývali v byte a tam sme nad ním ani nerozmýšľali. Aj keď sme mali radi psíkov a tak ďalej. Ale keď sme si zaobstarali psíka a začali sme chodiť na dovolenky, tak zrazu bol problém s ubytovaním. Vždy som našla nejaké ubytovanie, ktoré bolo vhodné, ktoré sa nám páčilo a tak ďalej. Ale tým, že máme rasu, akú máme, čo je Louisianský leopardí pes, je trošku väčšieho vzrastu a s väčšími psíkmi majú ubytovatelia na Slovensku dosť veľký problém. Takže aj keď som síce obvolávala tie zariadenia alebo vyhľadávala na nete a vyhadzovalo mi stále len malé plemená a stredné plemená, a keď bolo aj bez obmedzenia veľkosti a zavolala som, tak nakoniec psíkov ani neakceptovali.

JD: Och.

KP: Takže to bol taký mišmaš ubytovacích zariadení, ktorí sa možno niekedy tvária ako PET friendly, ale v skutočnosti to tak nebolo. Možno tie menšie psíky áno. Bez problémov, ale s väčšími psami je problém.

JD: Tak si si povedala...

KP: Tak som si povedala, keď som začala vyhľadávať ubytovania, no nebudem ich hľadať zakaždým. Spravím si skupinu, ktorá mala byť pôvodne len pre mňa a pre najbližších kamošov psíčkarov a budem si tam ukladať tie ubytovania, ktoré nájdem. A vždy to ubytovanie som kontaktovala zo začiatku a zisťovala, či tam berú veľkých psíkov, či berú malých psíkov. Či tá informácia je pravdivá a tak sa tam nabaľovali nejaké tie ubytovania a bolo ich čoraz viacej. A nakoniec kamoši, však to pusti vonku. Však to môže byť zaujímavé aj pre ostatných, takže sme išli nakoniec do toho s manželom a povedali sme OK. Spravíme z toho verejnú skupinu a pustili sme do toho vlastne aj tých iných ľudí. No a záujem o to bol obrovský, ktorý sme ani absolútne nečakali. Ja som bola po pár týždňoch v šoku, keď som mala sto ľudí vo vnútri sto členov skupiny. A to bol akože šok.

JD: A to je prepáč, skočím ti do toho. Koľko, koľko rokov je to naspäť?

KP: Bolo to pred troma rokmi.

JD: A práve dnes teraz hovoríš o tom, že si bola paf z toho, že je tam stovka, práve dnes po troch rokoch a to číslo povedz prosím sama, koľko je tam sledovateľov?

KP: Momentálne cez 11 tisíc.

JD: Cez 11 tisíc z toho, že to mala byť sranda pre kamošov a bola si paf z prvej stovky, tak je to cez 11 tisíc.

KP: Áno, to sme paf doteraz. Ale ako som strašne rada, že to tým ľuďom pomáha, lebo je to spätná väzba od nich je, že ďakujú, že si našli cez tú stránku to ubytovanie, že boli tam a tam, boli spokojní, že tá stránka je super.

JD: Áno, tá stránka je super a ja teraz z tej stránky zacitujem vlastne jej úvodnú vetu. Táto skupina bola založená pre psíčkarov ako my, ktorí milujú výlety a ubytovanie už hľadajú nielen pre seba, ale aj pre svoje štvornohé lásky. A myslím si, že tá stránka do bodky napĺňa túto úvodnú vetu a je to, je to stránka veľmi pekne urobená, veľmi milá a pre tých, ktorí sa teraz na nás pozerajú alebo nás počúvajú, tak vedzte, že s nami v štúdiu je tu aj Katkin manžel Martin, ktorý má na svedomí takú vec, mapku na tej facebookovej stránke. A tá mapka, o tej nám už niečo povieš viac ty. Nech sa páči.

KP: Prišiel vlastne s nápadom, že každé jedno ubytovanie, ktoré som tam vlastne pridala, lebo zo začiatku do tej skupiny som pridávala ubytovania iba ja. Ja som ich hľadala na verejne prístupných zdrojoch, čo sa týka tohto internetu a ja som ich tam pridala a manžel spravil to, že prelinkoval mapu s tým daným ubytovaním, ktoré je u nás na stránke. To znamená, keď si ľudia, ktorí sú u mňa na stránke kliknú na tú mapu a zaskrolujú si oblasť, do ktorej chcú ísť v rámci Slovenska, tak im krásne vyhodí tie ubytovania, ktoré sú na stránke prístupné a môžu si vyberať, kliknú na to, pozrú si, páči sa mi, nepáči. Menší pes, väčší pes, oplotený pozemok, apartmán, hotel a to sú už také tie iné typy ubytovania, ktoré si každý hľadá podľa svojho.

JD: Je to veľmi jednoduché a veľmi účinné, pretože v dnešnej zrýchlenej insta dobe je to naozaj otvorím si tu mapku naskrolujem, že chcem ísť ja neviem v okolí Košíc, čo je tam najbližšie a vidím tam 4 domčeky alebo 12 domčekov. Rozkliknem to, mám to hneď a mám to od ľudí, ktorí sa tomu venujú a ktorým nemám dôvod akoby nedôverovať, že že je to pekne urobené a počet sledovateľov hovorí o tom, že asi viete, čo robíte a robíte to dobre.

KP: V nadväznosti na tú našu facebookovú skupinu, ktorá vlastne vznikla, sme sa rozhodli s manželom vytvoriť inzertný špecifický portál. Čo sa týka ubytovania zo psom rovnomenného názvu www.ubytovaniesopsom.sk, kde vlastne psíčkari nájdu vyslovene iba dog friendly ubytovania bez toho, aby museli zadávať nejaké filtre, že hľadajú dog friendly hotely. Takže je to nový projekt, ktorý sme rozbehli nedávno asi dva mesiace dozadu. Takže dúfame, že bude rovnako úspešný ako je facebooková skupina.

JD: Na tú stránku vy oslovujete tie ubytovacie jednotky alebo sa oni hlásia k vám a chcú byť súčasťou tejto silnej facebookovej skupiny?

KP: Aj oslovujeme, aj sa začali hlásiť samé. Tie, čo sú vlastne u nás vo facebookovej skupine, lebo vo facebookovej skupine nemáme len tých, ktorých hľadajú, ale časom sa tam pridali už aj tí ubytovatelia, ktorí ponúkajú to ubytovanie už sami. Nemusím ho hľadať ja a ponúkajú ho sami. Takže aj oni vedia už o tej stránke a pomaličky sa to tam začína napĺňať. Takže ja verím, že to bude úspešný projekt, lebo myslím, že cestovanie, ubytovanie so psom má obrovský potenciál. Tým, že pes je pre nás momentálne čoraz väčší mazlíček a súčasť rodiny, ktorú nesmierne milujeme. Všetci, ktorí máme psa doma a nevieme si už predstaviť to, že pôjdeme niekam bez neho.

JD: Áno, zároveň radi cestujeme a máme možnosti cestovať. Takže tieto dve veci sa logicky museli skĺbiť do toho, že ľudia cestujú, cestujú so psom a je len a len dobre, že práve vaša, či už facebooková stránka alebo tento nový portál zjednodušuje a urýchľuje celý tento proces.

JD: A chcem hlavne povedať všetkým, ktorí ešte nikde necestovali s tým psíkom a boja sa, čo to bude, aké to bude. nech sa neboja. Proste vedia povahu svojho psíka, vedia, čo môžu, vedia, kde ste chcú s ním a podľa toho si vyberú to ubytovanie. Či už im vyhovuje to apartmánové ubytovanie alebo hotelový typ alebo penzión, alebo len obyčajné súkromie, kde je komplet oplotený pozemok, kde ho môžu pustiť na výbeh a nemusia sa o nič starať. My si tak vlastne vyberáme ubytovanie a musí byť komplet oplotený pozemok, lebo naše plemeno, ktoré máme, je vyslovene lovecký typ so silnými loveckými inštinktami. Čiže do roku a pol sme mohli chodiť na vychádzky aj bez vodítka. Bez problémov počúvala, teraz akonáhle zacíti stopu, zdrhá. Takže chceme mať kľud a pohodlie na dovolenke a preto si vždy vyberáme to ubytovanie, kde je kompletné oplotenie a sú rôzne požiadavky na tých ubytovateľov. A toto všetko nájdu aj v tej facebookovej skupine.

JD: Katka. Aké to je, ak chce a vôbec neviem, či to tak je. Môžeš mi to potvrdiť alebo vyvrátiť, aké to je, keď chce niekto cestovať s viac ako jedným psom.

KP: No hlavne si musí nájsť ubytovacie zariadenie, ktoré akceptuje väčšie množstvo psov. Čo na Slovensku je veľmi ťažké nájsť. Sú hotely, ktoré to akceptujú úplne bez problémov. Sú aj penzióny, niektoré dajme tomu, ale najideálnejšie je vtedy možno nejaká chalupa, samota a tak ďalej.

JD: Takže je to na Slovensku bežná prax, že niekto cestuje aj s viac ako jedným psom.

KP: Určite v skupine sú ľudia, ktorí majú dvoch, troch, štyroch aj piatich psíkov, takže my už vtedy je to hľadanie dovolenky pre nich náročné, čo sa týka ubytovania.

JD: To verím, v to verím a gratulujem každému, kto zoženie takéto ubytovanie. Môžeme si ešte niečo povedať napríklad o vašom psíkovi? Povedala si, že teda je to väčšia rasa. Prečo ste sa napríklad rozhodli pre túto konkrétnu rasu?

KP: Je to náš prvý pes. Podotýkam. A má štyri roky. Je to fenka Louisianskeho leopardieho psa alebo inak nazývaného aj Catahoula. Je to úžasný pes, ale čo sa týka povahy, je strašne tvrdohlavý, inteligentný a taký svojrázny. Má svoju hlavu na všetko. Nerád opakuje triky, je veľmi teritoriálny, ale miluje svojho majiteľa. Je to plemeno, ktoré treba odmalička socializovať, socializovať, socializovať a dbať na tú jeho výchovu a byť taký trošku prísnejší. Veľa ľudí nás odhováralo od neho. Pôvodne sme chceli Maďarskú vyžlu. Skvelý pes. Už sme boli rozhodnutí, Maďarská vyžla to je ono to je to niečo pre nás. Mali sme kamošku vlastne vtedy ešte nie, ale výcvikárku u nás z kynologického klubu, kde chodíme teraz na výcviky a ona má Maďarskú vyžlu, kde vlastne sme sa chceli s ňou poradiť o tom plemene, že či je to vhodné a tak ďalej. No a potom sa strašne smiala, keď sme ju o nejaký mesiac na to zavolali, že okej, prídeme na cvičisko, ale máme leopardieho psa. To vtedy sa chytali za hlavu všetci. Že psíčkar, ktorý vlastne má svojho prvého psa? A Louisianský leopardí rovno.

JD: Tak ja sa teraz musím ale podľa mňa opýtať za každého poslucháča. Prečo?

KP: Výzva. Milujeme výzvy a je to naše najlepšie rozhodnutie, aké sme mohli spraviť.

JD: Rýchlosť a fatálnosť tejto odpovede ma dostala, super, super.

KP: Možno sa rozcítim, keď rozprávam o našom psovi, ale je pre nás všetko.

JD: Kde je teraz?

KP: Momentálne je doma. Keďže sme prišli z Humenného a štyri hodiny sem, štyri hodiny nazad, nemyslela som si, že to bude pre neho nevhodné.

JD: Myslím si, že si sa rozhodla dobre, že to doma vydrží. Tú chvíľu.

KP: Určite.

JD: Tá cesta. To aj vy budete mať podľa mňa dosť čo robiť, hore, dole chodiť. Katka. Povedali sme si pár vecí o tom, ako funguje vaša facebooková stránka. Ako nám môže pomôcť a teraz poďme na tie praktické informácie o cestovaní so psom. Napríklad ako sa pripraviť na dovolenku so psom? Čo by som mal vedieť, na čo by som nemal zabudnúť?

KP: No popravde, my keď ideme na dovolenku, väčšiu časť nášho auta zaberá všetko, čo je pre nášho psa. My s manželom máme zbalený tak jeden vak. Zvyšok auta je o našej Arine.

JD: Čo je v tom aute?

KP: Ako prvé treba vziať určite pelech alebo deku, na ktorú je zvyknuté, aby na to miesto, kam sa vyberieme, mala svoje miesto, svoje pohodlie. Misku na vodu, krmivo treba zobrať samozrejme, obojky, postroje, keď sa ide na turistiku a vodítka. Samozrejme, nezabudnúť očkovacie preukazy, alebo keď sa ide do zahraničia, medzinárodné očkovacie preukazy, ktoré sú potrebné. Potom samozrejme musí byť čipovaná, v prípade nejakej kontroly a tak ďalej, odčervený psík a vakcinovaný proti besnote. Takže to sú také tie základné. My keď ideme ešte na turistiku, tak strašne dávame pozor aj na proti kliešťom napríklad, proti parazitom tým takým vonkajším. Ošetrenie, kde tiež vlastne používame prípravky na to a odkedy to používame, nie je s tým žiadny problém. Čiže môže behať po tráve, môže behať kade tade bez problémov. Ďalšia vec ku krmivu sú pamlsky. Obľúbená hračka napríklad. Ďalej si na dovolenku my vždy zvykneme zobrať so sebou prehozy alebo deky, ktoré vlastne používame na gaučovky, na ktorých môže ležať naša Ari. Tým, že sme zvyknutí doma v obývačke, keď pozeráme telku, keď oddychujeme a naša leží pri nás, tak tak, ako to máme doma, chceme, aby tu bolo aj inde. Nechávame za sebou poriadok tým pádom.

JD: A to je fér.

KP: Je. Tiež si myslím, lebo niektorí psíčkari to nerobia. Niektorí psíčkari nedávajú pozor na to, aby ostával za nimi ten poriadok. A potom tie ubytovacie zariadenia zvyšujú zbytočne poplatky za psíkov, ktoré sa platia. Dajme tomu pobyt za psíka. A niektorí idú do výšok aj 40 euro na jeden deň. Takže niekedy sú naozaj tie poplatky za psíkov veľmi vysoké. Čo sa týka potom upratovania.

JD: Stalo sa vám niekedy, že ste boli v takomto dog alebo PET friendly ubytovaní a býval tam niekto, kto mal vyslovene ako hosť problém so zvieraťom?

KP: No my navštevujeme hlavne zariadenia, my ideme mimo hotelov, mimo penziónov. My preferujeme skôr také súkromie. To je naše také spoločné s manželom. Viac také preľudnené miesta to nie je pre nás. Čiže ani hotely, ani penzióny, ale skôr tie súkromia. Ale nikde sme sa nestretli s tým, že by mali so psom problém. A vždy toho psa aj na tom ubytovaní vítali s radosťou. Niektorí dokonca poskytnú pelech, že majú k dispozícii, vlastnú misku. Vlastne to zariadenie a tak ďalej. Také tie milé doplnky, keď prídeš so psom a nemusíš to kvázi nosiť z domu, je to od nich milé. Niekedy ťa čaká pamlsok pre psíka ako taká pozornosť a je to strašne fajn. Je dobré napríklad zo sebou zobrať pre zvieratko, keď je zvyknuté, napríklad keď idú do hotela klietku alebo kenelu. Pokiaľ to zvieratko nie je naučené ostávať samé na tom hoteli, dajme tomu tí hostia potrebujú niekam ísť a zvieratko ostane samé. Je fajn, aby si našlo to svoje bezpečné miesto. Samozrejme, na tú klietku a kenelu treba tu zvieratko socializovať. A to netrvá pár dní. Čiže keď vedia, že idú na takú dovolenku, treba to robiť tak že dopredu. Lebo sa môže stať tak jak kamarátke mojej napríklad v hoteli, tiež zo začiatku, keď začínala ešte len nevedela čo a ako. Tak išli na večeru a vrátili sa a po celom po celej hotelovej izbe bola horalka, croissanty, plachty, periny, všetko, čokolády. Takže keď prišli, bola tam veľká spúšť. V celej hotelovej izbe.

JD: Aj ju to prekvapilo, pretože doma na takéto správanie zvyknutá nebola. A psík bol jednoducho v šoku z toho nového prostredia a takto sa s tým vyrovnával.

KP: Preto je veľmi fajn nájsť mu tu bezpečné miesto. Ale ako vravím, treba ho na to privykať.

JD: Katka. A aké sú najčastejšie možno problémy pri ubytovaní so psom?

KP: Napríklad ako som spomínala, čo sa týka toho hotelového ubytovania, keď pes zostane sám a nie je zvyknutý na takú situáciu, môže to byť pre neho nebezpečné. Tým, že si môže tým, že začne demolovať izbu, ublížiť sám a zničí tak isto aj zariadenie do hotela, poprípade penziónu a apartmánu. Preto je dobré, keď sa ide do takéhoto zariadenia, ako som spomínala zobrať buď tú kennelu, alebo klietku, na ktorú si treba toho psíka zvyknúť a naučiť, aby sa tam cítil bezpečne v pokoji, v kľude a počkal na majiteľov, kým sa vrátia naspäť na izbu. Nespôsobí škody, neublíži si. Spokojný je pes, spokojný aj majiteľ, spokojné je ubytovacie zariadenie.

JD: To si povedala krásne ako taký slogan. Ja sa ešte spýtam. Sú nejaké zvláštnosti alebo kuriozity alebo bizarnosti, ktoré by napísali ľudia na tvoju facebookovú stránku, že čo sa im stalo a že teda s týmto som sa ešte nestretla?

KP: Napríklad mala som požiadavku, kde mi písali členovia, že majú síce psíka, ktorého majú vonku, nie je naučený vo vnútri, ale potrebujú ubytovacie zariadenie, ktoré má k dispozícii koterec, že či neviem náhodou, či také ubytovanie na tej stránke nemám. Takých ubytovacích zariadení je veľmi málo, ale ľudia to veľmi chcú. Takže aj týmto napríklad vyzývam možno tých, ktorí poskytujú to ubytovanie nech sa neboja dať ten koterec proste na ten dvor, lebo je to taktiež pre nich bezpečná zóna. Majiteľ keď nechce, ho nevyužije, ale keď ide preč a chce ho nechať na dvore a chce sa cítiť bezpečne aj on aj pes a on je na ten koterec naučený, tak je to pre neho úplne že skvelá výhoda toho ubytovania.

JD: Katka. Povedali sme si teraz pár vecí alebo dosť veľa vecí, na ktoré netreba zabúdať. Keď so psom cestujem po Slovensku. Na čo netreba zabúdať a na čo treba myslieť, keď so psom cestujem do zahraničia?

KP: V prvom rade zvieratko musí byť začipované. Čiže musí mať čip, poprípade tetovanie, ktoré je unikátne číslo a musí byť zapísané v medzinárodnom očkovacom preukaze, ktoré vystaví na požiadanie každý veterinárny lekár. Musí mať platné očkovanie proti besnote a ďalej, keď je to v rámci Európskej únie, tak vlastne mu veterinár pred odchodom nejakých tri až päť dní treba prísť k nemu, kde ho vlastne veterinár odčerví, dá mu do pasu aj pečiatku, že to spravil. A takisto dostane potvrdenie o tom, že ten pes je klinicky zdravý a môže cestovať do zahraničia.

JD: Kto má v zahraničí právo odo mňa žiadať tieto informácie?

KP: Pri bežnej cestnej kontrole, keď ťa zastaví policajt, tak musíš mať tieto potvrdenia, keby ich od teba vyžadovali. Pri tom cestovaní do zahraničia je ešte veľmi potrebné zistiť podľa toho, do akej krajiny sa vlastne rozhodnete s tým psom daným ísť, čo je pre tú krajinu vlastne platné. Sú aj krajiny, do ktorých napríklad má určitá rasa psa zakázaný prístup. Napríklad sú to tie kvázi v úvodzovkách, ktoré ja nerada používam výraz, že bojové plemená. Niektoré krajiny ich vôbec neakceptujú a do krajín vstúpiť s nimi nemôžte.

JD: Kde sa dozviem takéto informácie?

KP: Buď na príslušnom úrade tej danej krajiny, ministerstve, stránke, kde si to samozrejme musíte preložiť a zistiť si to na vlastnú päsť, poprípade na Štátnej veterinárnej správe slovenskej klasickej. Alebo myslím, že existuje stránka europa.eu, kde sú taktiež informácie, čo sa týka cestovania do zahraničia so psom, že čo je potrebné pred tým vybaviť. No a ešte do toho patrí aj československý vlčiak, kde on pochádza krížením vlka a v niektorých krajinách tým, že je povolený odstrel vlkov, tak má zakázaný vlčiak prístup do tej krajiny, aby ho náhodou medzitým neodstrelili.

JD: To je kruté. Tak toto sú naozaj určite dôležité informácie, ktoré by človek, ktorý ide so svojím miláčikom, niekde vycestovať a mal by to vedieť, aby sa nestala nejaká tragédia, ktorá by potom mrzela asi všetky zúčastnené strany.

KP: Určite. Keď už hovoríme o tých policajtoch v zahraničí, keď ťa zastavia pri bežnej cestnej kontrole, tak aj na Slovensku aj v zahraničí musíš psa prepravovať bezpečne. Bezpečne znamená bezpečne pre posádku, bezpečne pre psa a bezpečne pre celé okolie. To znamená buď ho prepravuješ na zadných sedačkách, niektorým psom ako menšie plemená to vyhovuje skôr. Kde ho máš v postroji a v páse. Alebo je veľmi dobre naučiť psa na vlastne na box, na klietku, ktorú si pripevníš buď do toho pásu, vzadu na sedačku, alebo keď je tu väčšie plemeno, tak tú prepravnú klietku máš v kufri. Čo sa týka väčších plemien, je ideálnejšie si toho psíka prepravovať v zadnom kufri, kde vlastne nemusí mať ani ten prepravný box, čo je samozrejme bezpečnejšie pre toho psa, keď v tom prepravnom boxe je. Ale napríklad ako my, vozíme ju vzadu v kufri, kde je pripevnená, ale od zadných sedačiek a od zvyšku vozidla je mrežou oddelená. To znamená, že nemá možnosť preskočiť dopredu a ohroziť tým ani posádku, ani šoféra. A tým, že je pripútaná vzadu aj pri kontrole neohrozí nikoho, lebo vyskočí z auta. Aj v prípade dajme tomu nehody.

JD: Bezpečnosť vlastne nadovšetko.

KP: Nikde nie je špecificky dané, že tam ten prepravný box musí byť. Je tam naň špecifikované, že nesmie ohroziť.

JD: Ako je to, ako je to možno s tými prepravnými boxami alebo prepravnými klietkami? Chce ísť do toho psík úplne prirodzene, alebo to má nejaký vývoj a fázy? Ako ho na to vlastne naučiť?

KP: Určite treba naučiť toho psíka. Lebo tým, že tá klietka kvázi niekedy nemusí byť pre neho prirodzené prostredie, tak ho učiť treba dopredu, hoci pamlskami ho tam dostať a spraviť mu tam takú komfortnú zónu, že sa tam cíti dobre a sú prípady dajme tomu, že na tých sedadlách sa necíti komfortne v tom páse priviazaný, ale akonáhle ho dáš do toho boxu, tak je v bezpečnom priestore. Nehádže to s ním, je v kľude. Ľažká si. Dáš mu tam nejakú svoju obľúbenú deku s jeho obľúbenými pachmi, poprípade nejakú hračku jeho obľúbenú a je v úplnom kľude.

JD: Vidíš, a to by si mnoho ľudí možno pomyslelo, že keď ma psík vidí, tak je pokojnejší. A keď ho zavriem do toho boxu, tak sa možno bude báť, že je tam v tme, že je v nejakom stiesnenom priestore. Ale prax hovorí o tom, že to v mnohých prípadoch nie je pravda. A psíkovi je pohodlnejšie cestovať v tom boxe.

KP: Presne tak. No možno len pre zaujímavosť, nám sa stala ešte taká vec zo začiatku, keď sme nevedeli, ako správne prepravovať toho psíka a dali sme ju do kufra. Síce bola pripútaná, ale nemali sme ešte tú deliacu mrežu a išli sme cez Branisko cez tunel. A zrazu ten hluk kamiónov, ktoré išli oproti nám, tak zapôsobili na ňu proste takým štýlom, že sa zľakla a preskočila dopredu na tie zadné sedačky smerom ku šoférovi. Ten pás, ktorým bola pripútaná, nebol až taký dlhý, takže ona tam ostala. Zadnými labkami riťou natlačená, pardon za výraz, až na manželovi šoférovi, kde som ja musela vlastne prejsť za ňou na zadné sedačky a držať ju, keď sme z toho tunela nevyšli. Samozrejme, potom sme hneď odstavili na najbližšom mieste a dali sme to do poriadku, ale odvtedy potom hneď sme kúpili mrežu, lebo je to určite najbezpečnejšie. Nikým, nikoho tým neohrozia a je to super.

JD: Katka, je tu ešte nejaká téma, ktorú ja som neotvoril, ale ty by si o nej rada niečo povedala?

KP: Napadlo mi ešte možno pri tej ceste do zahraničia. Do tých iných krajín, čo sme spomínali. Sú krajiny, napríklad Fínsko, Írsko, Malta a Spojené kráľovstvo, kde tieto krajiny pred vstupom vyžadujú špeciálne odčervenie proti parazitovi. A toto musí takisto vykonať veterinárny lekár. A je to vlastne tým, že ten parazit sa v týchto krajinách nevyskytuje. Aby si tie krajiny toto nezavliekli. Takže ešte raz kladiem apel na to, aby si vždycky skontrolovali príslušnú stránku ministerstva krajiny, do ktorej idú a pozreli si všetky platné podmienky cestovania so psom.

JD: Pripomeňme prosím ešte raz našim poslucháčom, kde na ktorej stránke všetky tieto informácie môžu získať?

KP: Na stránke Štátnej veterinárnej správy Slovenskej republiky získajú tiež tieto informácie.

JD: A všetky informácie, ktoré budete chcieť ohľadom ubytovania so psom, najmä na Slovensku, nájdete na facebookovej stránke Ubytovanie so psom. Ďakujem veľmi pekne môjmu dnešnému hosťovi, ktorým bola Katarína Pažurová. Ďakujem.

KP: Ja ďakujem veľmi pekne za pozvanie.

JD: Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.