S01 E19 Posledné zbohom

JD: Ahoj Dvojnožci, moje meno je Jano Dobrík a vítam Vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Mojou dnešnou hostkou tu v štúdiu v Banskej Bystrici je Alena Sikorajová, manažérka zvieracieho krematória Magnólia. Alenka ahoj.

AS: Ahoj.

JD: Alenka, predtým, ako budeme rozoberať dnešnú pomerne vážnu, možnože až emočnú tému Posledné zbohom, tak sa poďme porozprávať nie o tom, čo je posledné, ale o tom, čo bolo na začiatku. Aká bola tvoja cesta v spojení so zvieratami? Aké bolo tvoje detstvo?

AS: No veľmi zábavné by som povedala, keďže som ten panelákový typ. Naši rodičia nie vždy súhlasili so všetkými zvieratami, ktoré sme domov doniesli, tak sme si preskákali všeličím. Začalo to rybičkami, prešlo to cez morčatá a skončilo to dokonca vajíčkami jašteríc, ktoré sme so sestrou doniesli domov a odchovali. Našťastie všetky v poriadku a vypustili. Takže začiatok bol takýto. Vždy sme chceli psa. Nikdy sme sa nedostali k tomu, až kým sme sa teda nepresťahovali z paneláku. A v podstate prvý psík prišiel náhodou, úplnou náhodou a prežil u nás myslím si, že pekných pätnásť rokov. No a v podstate vtedy prišla moja prvá skúsenosť aj s niečím takým ako je teda posledné zbohom.

JD: No povedzme možno, že kde sa nachádza Magnólia.

AS: Samotná prevádzka sa nachádza v Kráľovej nad Váhom. Kráľová nad Váhom je medzi Šaľou a Galantou. A nie sme priamo teda samotná prevádzka nie je priamo v dedine, ale sme teda v extraviláne obce. Máme tam teda budovu, ktorá je na to prispôsobená a tam vlastne celé toto prebieha.

JD: Magnólia ponúka len kremačné služby alebo máte aj pozemok, ktorý by sme mohli nazvať akože to je zvierací cintorín?

AS: Nemáme zvierací cintorín. Naša budova teda vyslovene je len budova samotného krematória, ktorá je teda rozdelená na viac častí. Je to tomu prispôsobené vlastne čo sa u nás teda robí. No v podstate je to, tak v skratke len, teda, že máme nejakú administratívnu časť, kde prebiehajú teda všetky tie naše papierové záležitosti. Máme teda potom rozlúčkovú miestnosť, kde teda klienti, ktorí prídu, vedia sa rozlúčiť so zvieratkom, poprípade vedia počkať na samotnú kremáciu a takisto vedia počkať aj na zvieratko po kremácii. A potom je teda samotná miestnosť, kde sa nachádza to kremačné zariadenie. Takže tak.

JD: Aký je, aký je ten postup, možno celá tá pre väčšinu, a to som teda majiteľ zvieraťa, teda pre väčšinu tých majiteľov je to pravdepodobne nepríjemné a emočné, ale je to asi nevyhnutné. Takže prosím ťa, ako to celé prebieha? U nás doma sa stane to, čo sa stane. Zvieratko nás opustí a čo je ďalej.

AS: Ono v podstate väčšinou to funguje tak, že klienti teda nám zavolajú priamo k nám. Už buď teda keď plánujú eutanáziu zvieratka kvôli informáciám, aby mali teda v podstate všetky informácie ešte pred tým, než sa niečo také stane. Ale stane sa nám, že nám volajú ľudia aj ktorým práve uhynulo zvieratko. A v tých chvíľach je to naozaj veľmi emotívne, by som povedala. Veľakrát teda ľudia nevládzu, nemôžu telefonovať. No to by som povedala, že taká naša úloha potom, že v podstate vieme, čo sa chcú spýtať, vieme teda, kam bude smerovať ten rozhovor. Čiže v podstate všetky tie informácie, ktoré vieme dať tomu človeku, dáme. Prebieha to takým spôsobom, alebo teda máme dve možnosti. Vždy hovoríme, že buď si vedia zvieratko priviezť sami na prevádzku, ak teda to zvládnu samozrejme. Ak nie, tak sa vždy dohodneme buď na nejaký termín, alebo na nejaký čas. Teda, že ideme zvieratko vyzdvihnúť priamo k nim domov, prípadne na veterinu, keď sú zhodou okolností práve tam. Takže je to, je to teda naozaj na dohode a treba sa vždy len pýtať, ako hovoríme klientom.

JD: V takom veľkom kilometrovom rádiuse viete vyzdvihnúť zvieratko?

AS: Veľmi veľkom by som povedala. V podstate my sme sa vždy snažili sústrediť viac menej v našom okolí. Ale stalo sa nám, že sme teda vyzdvihovali zvieratká aj v Liptovskom Mikuláši, aj v Lučenci a teda v Ružomberku. V podstate nemáme to nijako ohraničené. By som povedala, pokiaľ teda sú klienti, jediné, čo si musia zrátať, že tá preprava je spoplatnená. Máme teda aj klientov, povedala by som teda, že veľa klientov máme aj takých, ktorým nezáleží na tom, že teda či či zaplatia alebo nezaplatia prepravu. Vyslovene si vybrali nás a teda v tom prípade sa dohodneme a ideme.

JD: Na základe čoho si vás vybrali? Je veľa na Slovensku zvieracích krematórií?

AS: Zvieracích krematórií je momentálne je teda na Slovensku určite viac, určite viac ako bolo v minulosti. Viem teda aj, že určite viac sa bude otvárať tých samotných krematórií. Viem, že na východe je krematórium zatiaľ jedno. Stredné Slovensko, pokiaľ je teda moja informácia správna, je jedno - dve krematória. A potom vlastne na západe je ich viac už momentálne teraz. Ono niekedy sa to pohybovalo medzi tým 7 - 8. Ťažko povedať teda ako ako sa to rozbehne v budúcnosti.

JD: A keď ako majiteľ zvieratka, ktoré nás opustilo, buď neviem o tom, že existuje takáto možnosť kremácie, alebo ju nechcem využiť. Môžem právne alebo eticky pochovať svoje zviera na svojom vlastnom pozemku?

AS: Je to taká veľmi diskutabilná otázka, by som povedala, ale z právneho hľadiska, alebo teda z toho z toho zákonného hľadiska dá sa to. Je to možné. Dá sa pochovať zvieratko, sú tam ale určité podmienky. Je ich viac. Neviem, či už je teda nejaká ďalšia novela zákona, ktorý toto teda nejakým spôsobom obmedzuje, ale v podstate, čo sú hlavné podmienky je, že musíte byť majiteľom toho pozemku, kde chcete to zvieratko pochovať, prípadne musíte mať teda súhlas majiteľa pozemku. Je tam podmienka, že päťsto metrov nesmie byť tok rieky, alebo teda nejaká voda by som povedala. Potom ďalšou podmienkou je, že musí byť, teda musí, respektíve musí byť to telíčko pochované minimálne 2 metre od hranice pozemku. Čiže keď máte nejakého suseda alebo tak. A takisto je tam teda vlastne päť metrov vzdialenosť určená od obytnej plochy. S tým teda, že tých podmienok je tam ešte ďaleko viac. Čo sa týka teda aj hĺbky samotného pochovania, prípadne nejakej dezinfekcie. V podstate tak isto ten zákon upravuje aj to, v čom môžete alebo nemôžete zvieratko pochovať. Čiže musí tam byť, teda mali by to byť veci rozložiteľné, tak by som povedala. S tým, že čo sa týka vlastne pochovávania, je na Slovensku zatiaľ možnosť pochovávať len spoločenské zvieratá. Ale keďže napríklad kôň patrí tiež medzi spoločenské zvieratá, tak tam už ale sú tie podmienky zas troška iné. Čiže bavíme sa skôr o spoločenských zvieratách psík, mačička a morčiatko, zvieratká, ktoré bežne chováme doma. Ja by som len takú možno vec k tomu povedala, že veľa ľudí napríklad teraz chová aj prasiatka, tie mini prasiatka a tak. A tie bohužiaľ napríklad nespadajú ešte medzi spoločenské zvieratá. Čiže tam bohužiaľ tak ako nevedia pochovať doma na pozemku alebo teda vedia, ale už len v nejakom nejakej spolupráci s veterinárnou správou a podobne. Tak isto nemôžu využiť napríklad ani služby krematória.

JD: Kto ešte nemôže využiť služby krematória?

AS: Prasiatka, ovečky, kozičky, v podstate hospodárske zvieratká, hospodárske zvieratká bohužiaľ ako keby aj ten človek to zvieratko chová doma ako miláčika svojho, lebo stáva sa to, aj teda mali sme klientov, alebo teda mali by sme možno klientov, ktorí by mali záujem o tú kremáciu takýchto zvieratiek, nemôžeme to urobiť. Takže bohužiaľ z tohto hľadiska nevieme pomôcť.

JD: Predstavujem si to správne, ak si predstavujem, že kremácie môjho domáceho miláčika, ktorý nás opustil, prebieha tak, že je telo uložené v rakve?

AS: Môže aj nemusí byť. Čo sa týka toho uloženia toho telíčka, väčšinou klienti to telíčko prinesú v nejakej deke, poprípade v nejakom uteráčiku. Alebo teda v nejakom v nejakom peliešku. V tých obľúbených zvieratkovských veciach, poprípade teda samozrejme, stane sa, že nechajú aj bez toho. To už je na zvážení toho samotného klienta. No a pokiaľ je v našej možnosti až po tú samotnú kremáciu, teda to zvieratko necháme v tých jeho veciach. Tak isto keď majú napríklad nejaké oblečky alebo nejakú obľúbenú hračku, tak dáme možnosť teda to zvieratko skremovať aj s týmito vecami jeho. Poprípade zvyknú aj granulky alebo fotky. Sú to také, sú to také milšie veci alebo teda milšie skúsenosti. Keď majú teda tie veci, alebo teda keď tie veci chcú naspäť, tak samozrejme vždy ich odložíme. A kým teda keď začne prebiehať kremácie a odložíme ich naspäť a potom ich vraciame klientom.

JD: Ako dlho trvá kremácia? Ak sa to dá nejako odhadnúť?

AS: Dá, dá sa to, dá sa to, ale veľmi, veľmi ťažko je to odhadnuteľné. Ono ono tá kremácie je stále individuálna. Kremácie takých tých malých alebo menších zvieratiek do tej kategórie by som podľa piatich kíl trvá zvyčajne okolo tej hodinky, možno kúsok viac, možno kúsok menej. Nikdy to nie je rovnako. Ono treba rátať s tým, že vlastne po tej kremácii vždy je ešte čas, kedy teda ten samotný popol musí vychladnúť, kedy sa ten popol ešte spracuje a až následne ide do tej urničky. Čiže pri tých malých zvieratkách by som povedala, že takú hodinku, pri tých väčších psíkoch, alebo teda už veľkých psíkoch, tam to niekedy je päť, šesť aj viac hodín. Záleží od toho teda od váhy alebo od veľkosti zvieratka.

JD: A ja sa chcem ešte opýtať možno na takú vec, či sa telo zvieraťa pred spopolnením nejakým spôsobom upravuje alebo ošetruje, alebo či s ním akýmkoľvek spôsobom manipulujete?

AS: V podstate s tým telíčkom my manipuluje minimálne. Keď si.. Takto by som povedala, veľa klientov si napríklad toho psíka okúpe, predtým, než ho prinesú k nám. Stáva sa to dosť často, kvôli tomu teda, že chcú, aby bol pekný a aby teda to bolo celé dôstojné. V podstate ak vyslovene si vyžiadajú, tak vieme im ostrihať nechtíky alebo prípadne nejaký copík alebo ho učesať, upraviť a takto áno sa dá, ale nejaké špeciálne úpravy toho telíčka teda nerobíme. Ono práve sme akurát riešili to, že by sme chceli teda a v podstate ja by som sa vrátila teda k tým rakvám, že ľudia teda majú záujem o nejaké rakvičky alebo teda chceli by niečo také riešiť. Aj sme to teda riešili, ale zatiaľ bohužiaľ na Slovensku nejakého distribútora alebo dodávateľa takýchto vecí, ktoré by mohli vlastne alebo v ktorých by mohlo to telíčko ísť do samotného zariadenia, sme nenašli. Takže je to, je to vec, ktorú zatiaľ teda riešime. No a v podstate to telíčko neupravujeme ho, ako tým by som skončila, že nejakým spôsobom, špeciálne, ak si to nevyžiada klient, to telo upravujeme teda.

JD: A po samotnej kremácii existuje niečo ako, a teraz nechcem byť vôbec bizarný, len si myslím, že to je na mieste sa opýtať, niečo ako smútočný obrad alebo kar?

AS: Takto, po kremácii kar konkrétne sme ešte neriešili. Bola už tá myšlienka, že nejakú takúto možnosť, teda by sme ľuďom dali. Ale je to vec, ktorú väčšinou ľudia neriešia, riešia napríklad ale smútočný obrad pred kremáciou. Tie teda vykonávame. V podstate je to na vyžiadanie toho klienta. A väčšinou to využívajú ľudia, ktorí prinesú zvieratko na kremáciu prednostnú. Prednostná kremácia v tomto prípade znamená alebo teda u nás znamená, že prinesú si teda svoje zvieratko a v podstate hneď v tom čase, ako to zvieratko k nám prinesú, prebehne aj samotná kremácia. Vedia u nás teda samozrejme počkať na samotný popol. Idú s tým psíkom rovno domov. Čo sa týka tých obradov, tak v podstate spravili sme ich alebo robíme ich v dĺžke asi tak desať pätnásť minút. Vždy je to na dohode s klientom. Snažím sa aspoň ja osobne a myslím si, že aj teda kolegyne, snažíme sa vždy čo najviac informácií od klienta získať. Pokiaľ teda je emočne v pohode, že vie o tom rozprávať, tak čím viac informácií získame, tým viac vieme ten obrad prispôsobiť tomu danému zvieratku. S tým teda, že väčšinou to prebieha tak, že teda prenesieme nejakú reč. Rodina sa rozlúči, vieme zabezpečiť nejaké kvety, pustiť hudbu, ktorú si vyberú samozrejme a asi asi tak.

JD: Stáva sa, že niekto z rodiny alebo majiteľ samotný reční?

AS: Stalo sa aj také niečo. Nie je s tým problém a robili sme to. Konkrétne toto sa nám stalo raz teda a bola to veľmi príjemná pani, ktorá to veľmi emotívne brala, takže sme sa tak viac menej striedali pri tej smútočnej reči. Hej, že pokiaľ pokiaľ vládala. Keď nie, tak.. Bolo to veľmi príjemne nepríjemné. Ale teda prešlo to do takej veľmi pekne plynulej fázy by som povedala, že nakoniec to vlastne skončilo veľmi, veľmi pekne. Dokonca to bolo veľmi emotívne v tom, že keď sa teda lúčili so psíkom, tak ma vlastne vtiahli do toho svojho kruhu rodiny a bolo bolo to, bolo to pekné, no plakala som aj ja. Nebudem klamať, takže. Bolo to také.

JD: Filtruješ tie emócie alebo to, aké emócie ťa čakajú pri každom jednom telefonáte nejako?

AS: Snažím sa, ale stále je to o snažení. Oni tie, oni tie emócie vždy sa od toho odosobniť, ale len do istej miery. Vždy to príde už už niekedy, niekedy sa stane, že to príde, už keď som priamo s klientmi. Niekedy sa stane, že to príde na mňa, keď klienti odídu. Ale takým tým mojím najväčším plusom, alebo ako by som povedala, teda tým najväčším.. Proste prídem domov a zbadám tam to tých mojich dvoch a vymačkám ich, vymojkám ich a proste teším sa, že sú ešte so mnou. A to je také to že, to ma vždy tak zachráni vlastne po takomto náročnejšom dni.

JD: Dobre. Téma je to ťažká a skúsim to možno teraz nechcem povedať, že odľahčiť, ale opýtam sa Alenka, aké najmenšie alebo najväčšie alebo najzvláštnejšie zviera ste kremovali?

AS: No tak z tých najmenších zvieratiek, ktoré k nám prišli teda by som povedala okrem tých psíkov, mačičiek a teda klasicky tých zvieratiek, ktoré sa bežne vyskytujú alebo bežne ľudia majú v domácnosti. Tak z tých najmenších bolo, bol škrečok, agapornis a žabka a z tých najväčších alebo z tých väčších zvieratiek, tým vlastne, že máme kapacitné zariadenie, ktoré teda umožní, alebo teda máme kapacitu kremovať až teda 300 kíl. Tak okrem teda veľkých psíkov, ktorí majú niekedy 90 a viac kíl, tak sme kremovali aj tigra.

JD: Wau. Je, je možno potom veľkosť urny závislá od toho, aké veľké zviera..

AS: Určite áno. Ono v podstate tým, že teda vieme kremovať aj spoločenské ale teda samozrejme aj tie ZOO zvieratá, alebo teda máme možnosť krémovať aj ZOO zvieratá. Tak je to pri.. Alebo tie urny sú prispôsobené aj veľkosti týchto zvieratiek. Ono bežne teda štandardne sú tie urny v nejakých kategóriách a už keď sú tie zvieratká naozaj väčšie alebo teda veľké, tak tam už tie urny hľadáme. Alebo teda hľadáme možnosť dať nejakú urnu alebo nájsť nejakú peknú urnu aj takýmto zvieratkám.

JD: A čo ja ako majiteľ psíka alebo zvieratká následne s tou urnou môžem alebo mám urobiť? Mám si ju nechať doma ako nejaké memento, alebo ju..

AS: Bežne..

JD: .. povedz, povedz.

AS: Bežne si ho ľudia nechávajú doma. Ono vždy hovoríme, že sú dve možnosti. Buď teda ten popol pochovajú, keďže je vlastne nezávadný, tak si môžu ten popol pochovať. Ale väčšina klientov si necháva tie urny naozaj doma. Buď majú teda nejaké špeciálne miesto buď v altánkoch alebo v obývačke, alebo teda v spálňach. Už tu, to už záleží naozaj na tých ľuďoch, ako im to pasuje, alebo kde teda toho psíka chcú mať, Ale tada naozaj väčšinou si ich nechávajú doma.

JD: A keby som chcel urobiť také gesto, ktoré možno poznáme z nejakých romantických alebo z nejakých filmov, keby som ten popol chcel akoby rozprášiť niekde do vzduchu na nejakom našom príjemnom mieste, niekde na horách, prípadne niekde pri mori, kdekoľvek, je to možné?

AS: Je to veľmi diskutabilné. Svojím spôsobom si myslím, že je to možné. Na vašom pozemku určite ten popol samozrejme viete rozsypať, alebo teda nejakým spôsobom pustiť do vetra. Na verejných miestach už je to na pováženie kvôli tomu, že sú tam samozrejme nejaké stupne ochrany a podobné veci.

JD: Je tu niečo v tejto nie úplne veselej téme, čo som sa neopýtal a ty si myslíš, že by to odznieť malo?

AS: Nie som si istá, možno možno..

JD: Ja, ja v týchto podcastov málokedy rozprávam o peniazoch, ale možnože tu je namieste sa opýtať, čo to stojí?

AS: V podstate takto. Ceny tých samotných kremácií sú dané váhovými kategóriami. Hej, sú tie váhové kategórie prispôsobené naozaj tak, aby teda boli v čo najväčšom rozmedzí. A tie kremácie sa pohybujú od tých šesťdesiatpäť eur za tie zvieratká pod päť kíl až po 195 eur a viac potom pri tých naozaj veľkých zvieratkách. Ale to už sa bavíme o teda 60, 70 a viac kíl.

JD: Plus do toho, ako si rozprávala na začiatku, treba prirátať cestovné.

AS: Cenu prepravy samozrejme, teda keď ideme vyzdvihnúť zvieratko, tak je tam teda cena prepravy a v podstate väčšinou ešte teda klienti si vyberú tú urničku, je tam teda cena urničky a poprípade ešte teda spomienkových predmetov, ktoré máme k dispozícii. To sú napríklad odtlačky labky. To je také z tých milších. A potom sú to naozaj už teda predmety, ktoré sú na zákazku vyrábané. Takže tak.

JD: Vieš vyčísliť, nepotrebujem presné číslo, stačí to cirka, koľko takýchto obradov robíte mesačne v Magnólii?

AS: Koľko samotných kremácií robíme mesačne? Je to vždy, vždy inak, ale približne sa vždy pohybujeme okolo čísla 70 - 80 kremácií za mesiac, niekedy menej, niekedy viac. Ono veľa ľudí sa pýta, že či je to nejako ovplyvnené niečím a po tých rokoch môžem povedať, že áno. Je to ovplyvnené napríklad počasím v lete, kedy tie zvieratká staršie väčšinou teda trpia naozaj v tých teplách a potom takisto väčšinou v zime.

JD: Alenka, dá sa hovoriť, že že je kremácia a spopolnenie ekologické?

AS: Určite áno.

JD: Lebo?

AS: Určite áno. V podstate naše zariadenie, ktoré máme my, tak je to vlastne dvojkomorová pec. Ono to funguje tak, že sú vlastne keď to vysvetlím, tak jednoducho. Sú vlastne dve kocky na sebe a v podstate do dolnej alebo do spodnej komory sa vkladá to samotné telíčko toho zvieratka. No a v podstate horná pec, ktorá tam je a alebo teda tá horná komora prepaluje ešte raz splodiny, ktoré vlastne vznikajú pri kremácii. No a keby niekto príde k nám a pozrie sa na samotný komín napríklad, tak tam nevidí okrem vlastne teplého vzduchu, ktorý vychádza, nič. Tým, že vlastne schváleniu tejto prevádzky predchádzali teda nejaké nejaké schvaľovania, nejaké takéto veci, tak v podstate musíme spĺňať aj nejakú emisnú kvótu. A tak ako každá prevádzka, v podstate tu musíme mať vždy spravené. Také je musíme spĺňať proste emisné kvóty. Takže takže áno, je to ekologické. Nám do vzduchu neuniká okrem teplého vzduchu nič.

JD: Zvyknem sa na záver rozhovoru mojich hostí pýtať, aké máte vyhliadky do budúcnosti a čo vás čaká, prípadne s čím by vám legislatíva alebo psíčkári samotní mohli v budúcnosti pomôcť alebo vyjsť v ústrety. Ak by som to položil tebe Alenka, máš na to odpoveď?

AS: Čo sa týka budúcnosti, tak určite by sme chceli prevádzku rozvíjať nielen po tej, teda poviem to po tej veľkostnej stránke. Uvažovali sme teda aj nad nejakou prevádzkou pre napríklad kone a podobne, ale to je naozaj hudba budúcnosti. Ale snažíme sa rozvíjať momentálne napríklad hlavne okolie samotnej prevádzky alebo snažíme sa udržiavať tu prevádzku príjemnú. To je vec, ktorá je pre nás teraz taký ten, také to asi grou by som povedala.

JD: Tak vám ja a všetci ľudia zo Shtoodia v Banskej Bystrici a verím, že aj všetci poslucháči a naši naši fanúšikovia budeme vám držať palce, nech je to v tejto veľmi emočnej a vypätej fáze zvieracieho života čo najpríjemnejšie. A čo..

AS: .. najkľudnejšie.

JD: Najkľudnejšie. Alenka, ďakujem veľmi pekne za rozhovor.

AS: Ďakujem veľmi pekne aj ja.

Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.