S01 E04 O nich bez nich

Intro: Toto je Zverissimo. Podcast, v ktorom vám poradíme ako na vášho štvornožca. Dvojnožcov za mikrofónom vyspovedá herec na moderátorskej stoličke Janko Dobrík.

JD: Ahoj dvojnožci. Moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo. Mojím dnešným hosťom je dievča mladá dáma, ktorá ako sama o sebe povedala - je to dievča z dediny, obyčajný človek, ktorý si odmalička plní svoj sen a dnes k nám do štúdia v Banskej Bystrici prišla z malej dedinky pri Nitre. Vítam tu u nás veterinárnu lekárku Slávku Kunovú. Slávka ahoj.

SK: Ahoj.

JD: Slávka, predtým ako sa začneme rozprávať o dnešnej našej téme, mám tu pre teba pripravené niečo, o čom som ti zatiaľ nepovedal. Je to veľmi rýchle a malo by to byť veľmi zábavné. Je to päť rýchlych otázok, na ktoré od teba budem chcieť päť rýchlych odpovedí. Tá odpoveď je zakódovaná v otázke, je to naozaj len taká rýchla srandička, aby sme, aby sme sa možno o tebe dozvedeli niečo, čo nevieš ani sama. Je to jednoduché, dobre? Nádych, výdych. Takže, pes alebo mačka?

SK: Oboje.

JD: Zoo alebo safari?

SK: Oboje.

JD: Leto alebo zima?

SK: Leto.

JD: Plutvy alebo krídla?

SK: Krídla.

JD: Drak alebo jednorožec?

SK: Drak.

JD: Výborne, máš to za sebou. Päť rýchlych otázok, kedy sme sa dozvedeli, že máš radšej draka ako jednorožca. Začal by som tým, že som si pri príprave na dnešné nahrávanie pozrel tvoju facebookovú stránku a rád by som takto na úvod z nej niečo zacitoval, pretože si myslím, že to do istej miery hovorí o tebe bez toho, aby som nútil teba to povedať sám. Takže citujem, úžasný prístup, veľká spokojnosť, odborný a ľudský prístup, najlepšia pani doktorka široko ďaleko, zlaté ručičky a srdce na dlani. Skrátka oddaná svojmu povolaniu. Zacitované z tvojej facebookovej stránky z tej kategórie recenzie. Prosím ťa! Oddaná pani doktorka. A zlaté ručičky. Aké bolo tvoje detstvo? Čo sa týka zvierat?

SK: Moje detstvo. Za svojím snom v podstate môj sen začal je to síce paradox, ale vtedy, keď ako asi štvorročnú ma napadol vlčiak. Keď som sa bicyklovala, ma katapultoval z bicykla, nestalo sa mi nič vážne. Majitelia prišli večer za mnou, že či som v poriadku. V prvom rade ako malé dieťa som chránila toho psa a som sa ich pýtala, že aby ho nehrešili, že to bola ich vina a jedno s druhým. Takže tuto niekde začala tá moja cesta. A potom som si za tým išla.

JD: Akým spôsobom?

SK: No ja som vždycky mala rada zvieratá, ale tu sa to asi tak nejako zlomilo. Neviem, či sa to môže v takom mladom veku zlomiť. Vždy som nosila ježkov domov, mačky, mačiatka som zbierala, psíkov som kŕmila. Tak tak začala nejaká tá moja cesta. Možno, že by som povedala aj tak, že ja mám taký lazaret. Ja mám väčšinou zvieratá, ktoré majú nejaký postih, to to o mne vedia moji známi, moji kamaráti s tým, že možno niekedy v ôsmom deviatom ročníku na základnej škole som mala jedného ryšavého kocúra, ktorému nejaký dobrodinec odsekol nohu. Čiže dá sa povedať, že som si prešla nejakou formou, možno šikany, kedy sa mi posmievali za to, že mám trojnohé zviera alebo takto. Samozrejme, beriem to tak už spätne, že to bolo aj pubertálne obdobie a jedno z druhým, že decká sú všelijaké, ale tam sa to asi úplne ukotvilo a zlomilo. Kde som následne išla potom na strednú školu.

JD: Akého zamerania bola tá stredná škola?

SK: To bola vlastne veterinárna, poľnohospodárska a veterinárna škola v Nitre a odtiaľ som vlastne putovala rovno do Košíc na Univerzitu veterinárneho lekárstva.

JD: Výborne a dnes alebo dodnes a myslím si, že aj dlhé roky sa tomu budeš venovať a budeš sa tým živiť.

SK: No budem sa snažiť ako ja mám oddanie pre to. Ale nie vždy je to ľahké.

JD: Poďme teraz konkrétne k našej téme. Naša téma je teda o nich bez nich. Kastrácia a sterilizácia. Prosím ťa z tvojej praxe, ako ľudia vnímajú tému kastrácie a sterilizácie?

SK: Veľa ľudí tento zákrok považujú za nemorálny čin, ako zobrať plodnosť zvieraťu. Ale na druhej strane je v poriadku, keď si majiteľ neustráži tú sučku alebo tú mačku počas hárania. Tá mačka sa hára približne štyrikrát do roka. Sučka dôjde do estru dvakrát do roka, čo je nespočetne veľa potomstva. Teda tých šteniatok a mačiatok. Kam s nimi potom na ulicu alebo do útulku? Útulky sú plné. Práve kvôli tomuto nezodpovednému rozhodnutiu, ak to môžem teda takto povedať, tých majiteľov. Sučky a mačky dosahujú dospelosť približne v šiestich mesiacoch. Všetci dobre vedia alebo poznajú to. Možno nie v mestách, ale v dedinách, keď mačky počas ruje majú také správanie, že spievajú tie serenády pod tými oknami a nie je to niekedy príjemne. Tak isto môžu byť v období tej ruje vtieravé. Ale stretla som sa už aj s tým, že napríklad tie mačky boli agresívne. Počas tej ruje môžu papať menej potravy, môžu sa viacej túlať. U tých kocúrov, samozrejme počas tej ruje dochádza k teritoriálnemu značkovaniu močom. Veľa ľudí sa na to sťažuje, pretože chodí k nim veľké množstvo za mačkou veľké množstvo cudzích kocúrov, ktoré keď značkujú močom, je to dosť zapáchajúce. Je to taký špecifický pach. Toto by asi nebol ani taký problém ako pri tých mačkách, keď sa pária. Dochádzajú k bojom s inými samcami a je tam zvýšené riziko prenosu infekčných ochorení u tých mačiek. Čo sa týka napríklad psov. Celkovo samice produkujú nejaké pachy, ktoré vlastne lákajú tých samcov. Čiže za každú cenu sa chcú dostať z toho svojho dvora. Alebo teda za tou fenkou alebo takto. Nie vždy je to šťastné riešenie, pretože je tam veľké riziko nebezpečenstva. Napríklad autoúrazy. Tieto výlety, pokiaľ trvajú tieto ich potulky dlhšie, treba zvážiť aj počasie, veľké horúčavy alebo naopak, chlad, neprijímajú jedlo. Samozrejme, ani vodu, sú vysilené, dehydrované. Je tam strašne veľa tých rizík, bijú sa s inými samcami. To znamená, že tie zvieratá, keď sa vrátia, tak majú buď nejaké drobné alebo väčšie poranenia, čo neraz vyžaduje aj veterinárne ošetrenie.

JD: Aké to je so zvieratami, ktoré doteraz ich popisovala skôr alebo ja som si to tak predstavoval, že sú to zvieratá na dedine, na dvore. Aké to je, aké je to správanie zvierat, ktoré sú zavreté v byte a sú zvyknuté na to, že sú zavreté v byte a príde to na nich.

SK: V tom byte napríklad pri tých mačkách. Áno, u tej sučky, keď sa hára, špiní. Čiže je tam znečistenie aj toho bytu a jedno s druhým. Ale čo sa u tých mačiek týka, oni sú nervózne, spievajú a keď to je v uzavretom dobre, na dedine je to vonku, ale keď je to v byte, tak susedia majú radosť, keď to začne vyspevňovať, môžu ničiť nábytok. Taktiež neni nezvyčajným javom aj to, že si tie mačky značia to teritórium kvapkami moču, čiže po byte je napríklad moč. Pri tých samcoch, keď pohlavne dozrievajú, niektoré sú dominantné až agresívne. Neraz sa stalo aj to, keď boli ľudia napadnutí napríklad psom, ktorý išiel niekde na výlet a proste mu prišiel človek, chcel ho zahnať, odohnať ho preč od fenky alebo takto, že boli napadnutí aj tí ľudia tým psíkom.

JD: Čiže naozaj, dá sa povedať, že to správanie je nezvyčajné až agresívne.

Až agresívne. A tiež by som povedala, že pri troche šťastia, keď sa stane, že tie zvieratá teda ujdú za týmto cieľom, pri troche šťastia sa vrátia k majiteľovi alebo skončia v útulku. Ale nie vždy sa to zviera vráti. Že sa už nemusí nikdy vrátiť.

JD: Výborne. Možno, že by sme si teraz mohli povedať, čo to vôbec tá kastrácia je?

SK: Je to rutinne vykonávaný chirurgický zákrok, kde vlastne dôjde k odstráneniu reprodukčných orgánov a tým sa zabraňuje množeniu. Vykonanie tohto zákroku pre majiteľov je podľa mňa správne rozhodnutie. Tak ako je v prospech zvieraťa, aj v prospech majiteľa. To znamená, či už z toho zdravotného hľadiska toho zvieraťa alebo celkovo z hľadiska chovania sa.

Slávka, tak dozvedeli sme sa, čo to kastrácia je. Prosím ťa, aké sú teda nejaké rukolapné výhody, prípadne z praxe aj nevýhody kastrácie.

SK: Čo sa týka tých výhod, je tam zabránenie nechcenej gravidity alebo nechceného potomstva. Je tam zníženie vlastne tej sexuálnej aktivity, ako aj túlania. U tých mačiek, ako som spomínala nižšie riziko tých bojov medzi samcami a tak isto a aj prenosných infekčných ochorení. Je tam tiež sa znižuje riziko niektorých zdravotných problémov, ako sú cysty na vaječníkoch, nádory mliečnych žliaz, u súk je tam riziko pyometry, čo znamená vlastne hnisavý zápal maternice, ktorý môže byť životu nebezpečný. Sučky nehárajú, to znamená, že nešpinia a nelákajú samcov a tým pádom neutekajú. Čo sa týka samcov, stávajú sa menej agresívne po týchto zákrokoch, ako aj sa menej túlajú. U tých samcov sa eliminuje to teritoriálne značkovanie tým močom. Je tam znížené riziko ochorenia prostaty, ako aj nádorových ochorení semenníkov či perineálnych hernií. V konečnom dôsledku tento zákrok pomáha, či už psom alebo mačkám k dlhšiemu životu a tak isto zdravšiemu životu.

JD: Súčasťou tejto mojej otázky bolo ale aj to, že či ty máš z praxe zaznamenané nejaké nevýhody kastrácie.

SK: Áno, nie celkom spojené s vykonaním tohto chirurgického zákroku ako s následkom. Ale nemyslím tým zdravotné následky alebo nejaké zmeny správania, ale u oboch pohlaví môže dôjsť k spomaleniu metabolizmu a tým pádom vlastne tie zvieratá môžu priberať na váhe.

JD: No a čo potom?

SK: Na trhu sú už dostupné komerčné krmivá pre kastrované zvieratá a samozrejme treba zvieratám zabezpečiť aj dostatočnú aktivitu, aj pohyb. Nestačí pohyb len na dvore. Samozrejme treba aj trošku si ísť zašportovať von.

JD: Kedy je vhodná doba na kastráciu?

SK: U tých mačiek je to od šiestich mesiacov, kedy vlastne nastáva už pravidelný ten pohlavný cyklus. Čo sa týka psov, u chlapcov je to ideálne robiť od dvanástich mesiacov. Čo sa týka fien, dá sa to robiť celoživotne počas celého života. Avšak pokiaľ sa vykastruje skoro pred pubertou, tak je tam riziko možné riziko inkontinencie vo vyššom veku.

JD: Čo to znamená?

SK: Únik moču. Čiže tie zvierače vlastne sa oslabujú a to zvieratko si ucvrkáva.

JD: Takže vieme už kedy, vieme kedy u mačiek, vieme kedy u psov. A teraz si povedzme ako samotný zákrok prebieha?

SK: V prvom rade si treba dohodnúť termín, kde veterinár vysvetlí všetko, ako prebieha a čo je dôležité spraviť pred tým zákrokom. Keď majiteľ dostane termín na tú kastráciu, tak dostane inštrukcie. V prvom rade by tam mala byť hladovka minimálne 8 až 12 hodín. Nakoľko zvieratá idú do narkózy, môžu zvracať. To znamená, že keby tam bol obsah, plný obsah žalúdka a to zviera vlastne zvracia, môže sa stať, že vdýchne tie zvratky a to zviera sa zadusí. Čiže toto je veľmi dôležité. Vodu by mali mať stále k dispozícii a potom samotne už doniesť to zviera na tú kastráciu, na ten zákrok. Keď ho donesú to zvieratko väčšinou ja to robím tak, dostane sedatíva, aby sa ukľudnilo, aby si trošku prispinkalo. Je tam vtedy prítomný majiteľ. Trvá to nejakých desať pätnásť minút. Potom ten majiteľ vlastne odchádza s tým, že ja sa mu ozvem, kedy si môže pre zvieratko prísť. Po tej sedácii už sa začína pripravovať to zviera na tú operáciu. Čiže je zavedená kanilka do žily, kde sa podá narkotizačná látka. Zvieratko sa pripraví výholí, zarúškuje, prevedie sa operácia. Po operácii zvieratko samozrejme dostane lieky od bolesti a dostane preberačku ľudovo povedané. S tým, že zvieratko sa preberie. Ja nedávam zvieratá uspaté. Zvieratá by mali ísť pri plnom vedomí domov. Čiže to zviera samozrejme, každé zviera je inak citlivé, iný prah bolesti jedno s druhým. Niektoré kňučia, niektoré to majú na saláme. Je to rôznorodé, odo mňa vždycky odchádzajú po štyroch.

JD: To je krásna veta. Slávka, ale čo ak po kastrácii ostanú tieto pohlavné pudy a prejavy?

SK: Môže sa stať. Záleží to samozrejme aj od temperamentu toho zvieraťa. Taktiež, keď už mal nejaké zlozvyky vytvorené predtým, tak treba brať do úvahy aj to, že zvieratko, keď podstúpi ten zákrok, nie je to hneď na druhý deň som kľudný, som v pohode. Tam ten útlm ide postupne. Pri mačkách pokiaľ tieto prejavy tej ruje zostávajú. Z praxe sa mi stalo aj u fenky, že boli tam prejavy takéhoto hárania, keď to zviera bolo po operačnom zákroku, ale nebolo správne vykastrované. To znamená, že boli tam pozostatky vaječníkov, ktoré vedia robiť tiež takúto pliagu.

Čo potom?

Reoperácia. Znovu otvoriť bruško, nájsť to, odstrániť to. A je to okej.

JD: A môže sa to, toto je reoperácia, a môže sa tá operácia, a teraz sa nechcem nejak zababrať do negatívnych tém alebo do nejakých plačlivých príbehov, ale môže sa stať, že aj tá operácia sa nepodarí nejakým spôsobom?

SK: Samozrejme, lebo tie zvieratá nepovedia, že ich niečo bolí alebo niečo ich trápi. Preto je dobré pred tým zákrokom to zviera vyšetriť. Zviera musí byť zdravé, nesmie mať nejaké prejavy nejakých infekčných ochorení alebo niečo podobné. Samozrejme sa doporučuje aj vyšetrenie, krvné vyšetrenie pred operáciou. Tam zistíme, ako je na tom to zvieratko, ako fungujú orgány, či je všetko v poriadku. Môžu byť skryté vady, môžu mať problém so srdiečkom, i keď napríklad nejaký šelest neni počuteľný. Čiže môžu sa stať rôzne veci. Čiže určite najskôr pozrieť to zvieratko, vyšetriť, či je zdravé, a tak ísť do operácie. Predsa je to len zákrok, kde idú tie zvieratá do narkózy. To je ako u ľudí. Tiež potrebujeme predoperačné vyšetrenia.

JD: Kedy teda, ak sa to dá nejako všeobecne zhrnúť, teraz si povedala, že urobí sa predoperačné vyšetrenie, úvodzovky hore dole. Na základe toho sa teda zákrok vykoná alebo nevykoná. Sú tu ešte nejaké iné faktory, okrem tohto predoperačného vyšetrenia, kedy by si ty osobne zákrok nedoporučovala?

SK: V období toho hárania, čo sa týka veku, pokiaľ je v tom staršom veku problém napríklad už v tej pyometry toho zápalu, tak tam sa nehľadí na to, pretože je to riziko pre to zviera, či už sa zoperuje alebo sa nezoperuje. On tú operáciu potrebuje. Aj keď teda niečo nie je v tom tele v poriadku a tak isto určite nie hneď po vakcinácii, čiže aspoň mesiac odstup. A vtedy sa to môže vykonávať.

JD: Vidíš, to je veľmi dobrý postreh, minimálne mesiac po vakcinácii. Výborne. Takže poslucháči pozor na to. Minimálne mesiac po vakcinácii. Dobre. V tomto našom rozhovore v tomto príbehu sme teda po zákroku. Čo sa deje po ňom. Zviera od teba odchádza po štyroch. A čo teraz sa bude diať so zvieraťom? A čo mám ja ako majiteľ robiť a na čo má ja ako majiteľ myslieť a dávať pozor? Dostanem možno nejaké medikamenty preňho, alebo ako to je?

SK: Od lekára určite na pár dní medikamenty proti bolesti, aby to zvieratko malo tú rekonvalescenciu komfortnejšiu. Čo sa týka majiteľa a jeho v úvodzovkách povinnosti je v prvom rade, ja to nechám hovorím tak, nechať vyspať to zviera, pretože predsa je to po narkóze. To zviera môže byť nervózne. Môže byť spavé to, že je spavé alebo také malátne je úplne normálne. Na ten druhý deň to zviera sa z toho vyspí a funguje. Čo sa týka kŕmenia, určite nie všetko naraz a maškrty a jedno z druhým tiež môže vlastne to zvieratko zvracať potom. Čiže určite rozkrmovať postupne v menších dávkach. To je prvá vec. Určite v druhom rade zamedziť nejaké skákanie, aportovanie a dlhé prechádzky. To zviera potrebuje pár dní kľud, aby aj to zošité tkanivo malo čas sa zhojiť, pretože je to. Mala som napríklad takú fenku, ktorá bola veľmi citlivá. Že sa, že sa nedalo jej ani dotknúť, lebo bola proste tak bolestivá, že tí majitelia boli zúfalí. Čiže aj tie prejavy hojenia sa, alebo teda po tom zákroku sú rôzne. Samozrejme, pokiaľ má niekto nejaké otázky alebo niečo sa deje, niečo sa im nezdá, od toho je ten veterinár, aby teda zavolali a skonzultovali aktuálne nejaké..

JD: ..stavy, prejavy a problémy alebo niečo, čo ten majiteľ odpozoroval a nezdá sa mu to na správaní svojho zvieraťa úplne bežné.

SK: Áno, tak. Potom ešte je dôležité kontrolovať tú ranu. Je strašne veľa možností, ako sa tie rany zošívajú, tie pooperačné rany. Ja to štandardne robím tak, že tam dávam len jeden poistný štych, čiže majiteľ s tým nemá nejaký problém. Jedine čo doporučujem, treba tú ranu kontrolovať, či nemokvá, či není začervenalá, či sa nejako neotvára. Lebo tie zvieratá si to ľúbia vylizovať a tým si tam môžu zaniesť aj infekciu. Čiže tá doba hojenia sa predlžuje tým pádom.

JD: Predtým, ako sme spustili nahrávanie, sme sa rozprávali a bola tam taká zaujímavá téma, že a to ja som nevedel, že je taká dilema, alebo že sú aj takéto možnosti. Golier alebo nie golier. Povedz nám niečo, prosím ťa aj o tomto.

SK: Ja nedávam nič. Ani golier, ani truban, ani košieľky. Zatiaľ sa mi to osvedčilo, pretože aj ja osobne si myslím, že zvieratá sú potom nervózne a neznesú to. Buď ten golier na tej hlave, alebo ten oblek. Mačky keď sa oblečú do tých oblekov, tak padnú jak zemiaky, lebo im to není prirodzené. Pokiaľ to nie je nevyhnutné. Nehovorím, že sa nemajú dávať. Sú mačky lízalky, ktoré si vedia rozlízať tú ranu. U psov, ten sa dostane k tomu miešku skôr lebo keď nemá ten golier, tak je to problém, lebo si dokáže tú ranu rozlízať. Pokiaľ je problém, že idú si do tých rán jedno z druhým, samozrejme dám aj golier a poprípade ten truban alebo teda tú košieľku pooperačnú. Ale pokiaľ tam nie je problém.

JD: Tak mu dáš šancu, aby bol bez toho, aby sa tá rana zahodila prirodzene. A keď to náhodou nejde, tak je na majiteľovi, aby ťa kontaktoval. Alebo to dokážeš ešte sama možno niekedy?

SK: Áno. Ono, keď sa už preberajú, tak podľa toho aj ako sa preberajú. Niektorí to majú fakt, že im to je jedno a niektorí sú takí, že už aj okamžite ako otvoria oči, tak idú do toho. Takže v tom prípade viem, že nabalíme, dáme aj ten golier, aby teda vysvetlím im, kedy ako keď sú neni pod dozorom tie zvieratá, nech mu radšej ten límec nasadia, aby to teda si nerozlízal.

JD: Stretla si sa aj s tým, že by ľudia majitelia sa pozerali na tému kastrácie aj cez optiku peňazí?

SK: Určite áno, lebo dneska je doba aká je. Je to možno finančne náročnejšie, ale je to jednorazová investícia. Kde keby ten zákrok nepodstúpili, tak je tam množstvo tých šteniatok, mačiatok. Tie potrebujú tiež svoju starostlivosť, či už potravu, či antiparazitiká, či vakcinácie. Je tam strašne veľa faktorov pre ten odchov tých mláďat. Ako tá jednorazová operácia, investícia na operáciu.

JD: Slávka podľa toho, čo si mi teraz povedala, by som naozaj svoje zviera chcel dať kastrovať a pravdepodobne u teba, pretože máš veľmi dobré recenzie a si milý, príjemný človek, odborník, ale keď som sa na dnešnú epizódu pripravoval a trochu som pozeral internet, tak som najmä z radov majiteľov zvierat našiel dosť takých tém akože, že je to riziko, že je to nezdravé a že to možno mení charakter, povahu alebo vlastne aj vizuál toho zvieraťa? Samotná kastrácia. Aké máš skúsenosti s týmto?

SK: Stretávam sa s tým, ale vždy sa snažím tým majiteľom napríklad vysvetliť, že nie všetko, čo je na internete, je pravda, ako aj napríklad teda, že sa zmení charakter alebo povaha toho zvieraťa. Nemyslím si všetko záleží od toho, aké bolo to zviera predtým. Jediné, čo sa môže stať, môžu, keď boli nejakí dominantní, agresívnejší, môže sa to zmierniť. U tých mačiek ostávajú doma, sú prítulnejšie. Tam by som to nejako nevidela ako nejakú..

JD: Ako nejaký mínus. Ako nejaký negatívny dopad, negatívny vedľajší účinok samotnej kastrácie.

SK: Áno, čo sa týka toho priberania, o tom sme sa bavili. Dochádza tam k spomaleniu metabolizmu. To nemôžeme vynechať, pretože stáva sa to. U aktívnych psov si to majitelia nevšimnú, ale na trhu máme komerčné krmivá pre kastrátov. Čiže treba zmeniť stravu a taktiež aj dostatok tej aktivity. Taktiež stretla som sa s otázkou, že nedajú mačku kastrovať kvôli tomu, lebo zlenivie a nebude im chytať myši. Práve že je to opak. Ono ten, ten charakter toho zvieraťa sa nezmení. Keď sú lovci, tak lovcami budú, tie myši chytať budú.

JD: Dobre, ale jedna z tých najčastejšie opakujúcich sa viet na internete zo strany majiteľov bola veta: Podľa mňa by každé zviera aspoň jeden jediný raz malo mať mladé.

SK: Je to mýtus, pretože zo zdravotného hľadiska je úplne jedno, či to zviera malo alebo nemalo mláďatá. Pokiaľ by sa teda zvieratá nekastrovali, je to jedno, či mala alebo nemala mláďatá, pretože tie zdravotné riziká, hlavne u tých samíc, čo sa týka tých zápalov maternice alebo tých nádorových ochorení mliečnej žľazy, tam pretrváva, pokiaľ to zviera sa nevykastruje. Čiže nie je pravda to, že keď bude mať raz mláďatá, tak k tomuto nikdy v živote nedôjde.

JD: Slávka, ja ti ďakujem veľmi pekne. A ešte pýtam sa to každého môjho hosťa, je nejaká téma alebo okruh, ktorú ja som neotvoril, ale ty si očakávala, že sa na to opýtam?

SK: Asi ani nie, ale možnože by som podotkla to, že je to o zodpovednosti majiteľa, pretože tie nechcené zvieratá alebo tie mláďatá skončia v útulkoch pri dobrom, pri dobrom šťastí v útulkoch. Inokedy vieme, ako to chodí a tie útulky to nevládzu. Nevládzu prijímať také kapacity, čiže malo by to byť táto, tento chirurgický zákrok by malo byť zodpovedné rozhodnutie majiteľa, ako ide o zodpovednosť majiteľa.

JD: Takže buďme zodpovední. Majme lásku nielen k ľuďom, ale aj k tým zvieratám a podľa toho sa aj správajme. Dnešným mojim hosťom u nás v Zverissime bola Slávka Kunová, veterinárna lekárka, s ktorou som sa rozprával na tému Kastrácia a sterilizácia. Ďakujem ti veľmi pekne.

SK: Ďakujem aj ja.

Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.