S01 E01 Horúčavy so štvornožcami

Intro: Toto je Zverissimo. Podcast, v ktorom vám poradíme ako na vášho štvornožca. Dvojnožcov za mikrofónom na moderátorskej stoličke vyspovedá herec Janko Dobrík.

JD: Ahoj Dvojnožci. Moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a pozeraní prvej časti podcastu Zverissimo. Mojím dnešným hosťom je dáma, ktorá vyštudovala Univerzitu veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Od jej absolvovania v roku 2007 až do roku 2012 pracovala ako veterinárna lekárka na klinike v Bratislave a v Trnave. Venovala sa najmä internej medicíne a výživovému poradenstvu pre mačky a psov. Potom viac ako desať rokov pracovala na pozícii nutričného poradcu v oblasti výživy pre mačky a psy pre medzinárodnú spoločnosť. Momentálne pracuje ako produktový manažér pre krmivá v spoločnosti Pharmacopola a okrem toho sa venuje naďalej aj veterinárnej praxi. Má psa, mačku a sliepky. Vítam u nás v štúdiu veterinárnu lekárku Luciu Repovú. Príjemný dobrý deň, ahoj.

LR: Prajem všetkým dobrý deň.

JD: Lucia, viem, že sme sa nejako rozprávali o tom, ako tento rozhovor bude vyzerať a on tak aj vyzerať bude. Ale ešte predtým by som ťa rád podrobil niečomu, s čím si nerátala. Je to päť rýchlych otázok a tvojich 5 rýchlych odpovedí. Dobre? Poďme na to. Je to iba taká srandička na to, aby sme si tu urobili dobrú náladu hneď od začiatku. Takže. Dostaneš otázku, ktorá je veľmi jednoduchá. Máš dve možnosti, veľmi spontánne, čo najrýchlejšie si jednu z nich vyber.

LR: Skúsim.

JD: Mačka alebo pes?

LR: Pes.

JD: Plutvy alebo krídla?

LR: Krídla.

JD: Leto alebo zima?

LR: Leto.

JD: ZOO alebo safari?

LR: Safari.

JD: Drak alebo jednorožec?

LR: Drak.

JD: Výborne, máš to za sebou. Päť rýchlych otázok a vieme o tebe možno aj to, čo si o sebe nevedela sama.

JD: To vyhodnotíme až na konci tohto rozhovoru. Tak Lucia, prosím ťa. Aké boli tvoje detské časy? Čo sa týka vzťahu k zvieratám?

LR: No tak myslím, že od malička som mala veľmi pozitívny vzťah k zvieratám. Samozrejme, začalo to v detských časoch už klasickými zvieratkami ako škrečok. Ideálny do bytu, pretože som vyrastala v byte v Trnave s tým, že potom som postúpila na morské prasiatko. Ale už ďalej mi rodičia nedovolili, čiže už na väčšie sa nepodarilo. No a akonáhle môj škrečok alebo morské prasiatko ochorelo, tak som bola vždycky fascinovaná, keď som prišla k veterinárnemu lekárovi a on mi dal nejakú zázračnú vodičku, medicínu na to, aby som vyriešila nejaký problém tomu zvieratku. Tak vtedy ma to tak očarilo. Myslím si, že už to bolo nejako počas základnej školy a odvtedy sa ma to držalo, nepustilo. No a nakoniec som skončila aj ja na Univerzite veterinárskeho lekárstva.

JD: Rozprávala si o tom, že ako dieťa si bývala v paneláku. Ale dnes som čítal nejaký výcuc o tebe, ktorý sa končil tým, že máš psa, mačku a sliepky. Nemyslím si, že ešte stále bývaš v paneláku so sliepkou. Takže ako to je?

LR: Áno. Momentálne bývam na dome už dlhšiu dobu s tým, že teda samozrejme máme ako klasická rodina, dve deti, mačku, psa. Ale teda okrem toho máme neštandardne sliepky. Neštandardne povedzme pre mesto, ale štandardne ešte stále pre dedinu si myslím. Tak máme radi domáce vajíčka, čiže naozaj sa tomu venujeme a tie sliepočky sa na dvor zmestia. Nájdeme pre nich miesto. Takže, takže sme radi, že ich máme.

JD: Aké je to so sliepkami v lete, keď je horúco?

LR: No tak sliepky majú tienisté miesto zabezpečené na dvore. Jednak majú stále dostatok vody a oni sa vedia poschovávať aj pod svoje kuríny. Čiže tam trávia potom by som povedala tie najväčšie horúčavy. No a potom akože voda k dispozícii stále, čiže nemajú problém.

JD: Venčiť sliepku nemusíš.

LR: Ale venčia sa, áno.

JD: Áno?

Venčia sa. Púšťame ich niekedy von sa pošpacírovať po dvore, tak chodia. Pes má z toho najväčšiu zábavu.

JD: Akého máte psa?

LR: Máme anglického pointra, čo je stavač, poľovnícke plemeno. Ale už na to súžitie so sliepkami si zvykol, takže nie je nejaký, že by im robil zle. Skôr má z toho takú zábavu, že ako naháňa ich pre zábavu. Ale myslím si, že už aj sliepky si naňho zvykli.

JD: To sa chcem spýtať, že či aj sliepky to chápu ako zábavu?

LR: Áno, áno, už si naňho zvykli.

JD: Aké to je na Slovensku byť veterinárom?

LR: No v určitom smere si myslím, že muži v tomto smere majú tú existenciu ako veterinárny lekár ľahšiu. Lebo si myslím, že ľudia ako majitelia ich berú tak viac ako ako lekárov veterinárnych ako doktorky. Síce, myslím si, že už tá feminizácia nastala aj vo veterine, pretože naozaj momentálna situácia aj na škole si myslím, že je taká, že je viacej študentiek veterinárneho lekárstva ako študentov. Čiže naozaj tá feminizácia tam bude a tých doktoriek bude viac. Takže si myslím, že aj ten rešpekt tam bude v tej veterine. No a ako čo to vnímanie? Ja mám rada tú prácu. Mám rada prácu s ľuďmi, tak isto s majiteľmi. Samozrejme, že nebýva to vždycky jednoduché, tá komunikácia, ale teda snažíme sa dohodnúť v určitom smere, aby tá práca s tými zvieratkami, tak snažíme sa pomáhať, čiže o to hlavne ide.

JD: Odkiaľ si k nám do Shtoodia v Banskej Bystrici dnes pricestovala?

LR: Prišla som zo Žiaru nad Hronom. Teda, keď sa bavíme o firme, z firmy Pharmacopola. Ale inak bývam neďaleko Trnavy v dedine, ktorá sa volá Pusté Úľany.

JD: Krása, takže už o tebe vieme naozaj všetko. Tak a teraz by sme sa mohli dostať k tej našej téme. A tá téma je horúčavy so štvornožcami. Začni kde len chceš a pokračuj ako len chceš, ja ťa budem počúvať a keď mi náhodou niečo nebude jasné, tak sa ohlásim.

LR: No budeme sa rozprávať dnes hlavne o takých hlavných zásadách, ako predchádzať prehriatiu organizmu zvieraťa. To znamená tých štvornožcov, ako sa bavíme. Čiže hlavne sa bavíme o mačkách a psoch. Tých domácich miláčikoch. Je to aktuálna téma, pretože naozaj tie teploty nám stúpajú. Počas leta dochádza nie málo k takýmto prípadom, čiže naozaj sa treba tomu vystríhať a predchádzať prehriatiu organizmu cez leto. Jednak musíme dávať pozor na seba ako na ľudí, ale aj na tých svojich domácich miláčikov. No a také tie úplne dve najhlavnejšie zásady, na ktoré sa musíme zamerať, je voda a tieň. To znamená, čo sa týka vody, tak je to samozrejme musí byť pre to zvieratko k dispozícii čistá pitná voda počas celého dňa. Pokiaľ je zvieratko na dvore, trebárs máme vonku psíka alebo mačku, tak tie misky treba kontrolovať, či naozaj tá voda nie je špinavá. Pravidelne vymieňať a dopĺňať, aby jej tam bolo dostatočné množstvo. Pokiaľ je miska umiestnená na slnku, na to si tiež treba dať pozor. Ideálne ju mať v tieni, pretože pokiaľ je na slnku, tak sa môžu tam množiť rôzne baktérie. A tým pádom hlavne pre tie citlivejšie žalúdky to môže spôsobiť nejaké žalúdočné problémy. Čiže to by som si na to dala pozor.

LR: Určite. Ďalšia vec, keď už sme pri tej vode, tak pokiaľ ideme so zvieratkom niekde na prechádzku a sú tam nejaké kaluže alebo rybníky, prípadne nejaké jazerá, tak neodporúčam veľmi, aby tie zvieratká pili, teda respektíve bavíme sa o psíkoch hlavne, s mačkami moc na tie prechádzky nechodíme. Takže aby tie psy pili z tej vody. Hlavne pre tie citlivejšie žalúdky, takisto to môže spôsobiť potom nejako riedkejšiu stolicu, napríklad alebo nejaké zvracanie. Čiže zbytočné komplikácie by sme si privodili. No ideálne je nosiť nejakú fľašu vody zo sebou. Jednak pre seba a jednak pre toho domáceho miláčika. No a potom, keď už sme pri tej vode, tak by som zostala aj pri plávaní. To znamená, že naozaj máme plemená alebo máme psov, ktorí veľmi radi plávajú v jazerách, vodných nádržiach. Takže samozrejme, môžeme im to dovoliť. Cez leto je to aj žiaduce. Len s tým, že dávať si pozor pokiaľ sme na nejakej vychádzke dlhšej alebo sme boli so psíkom na turistike a je rozhorúčený, tak dávať pozor na teplotný šok, to znamená nedovoliť mu hneď skočiť do vody naraz. A to je isté toto riziko aj pri ľuďoch, tak isto aj pri zvieratách.

JD: Čiže postupne ho ochladzovať, labky, ucho.

LR: Odporúčam určite tzv. regulované ochladzovanie. To znamená, držíme ho na vodítku. Najprv si namočí packy, trošku sa počľapká a potom postupne ako to telo ide ďalej a ďalej, až kým je namočený celý, vtedy ho odopneme z vodítka a pustíme, aby plával.

JD: Čo sa môže stať, ak tento postup nedodržím a psík mi rovno skočí do jazera a nastane ten teplotný šok?

LR: No môže sa začať kvázi akokeby topiť. A jednak naozaj môže prísť aj triaška alebo taký šok, že začne sa triasť a budeme ho potom musieť, budeme vidieť, že to zvieratko je proste nesvoje. A zbytočne by sme si spravili takéto komplikácie. Ako nemyslím si, že hrozí úplne niečo tragické. Ale zase zbytočne by sme to zviera vystresovali. Takže lepšie také regulované, postupné.

JD: A keď aj náhodou sa stane, že mi teda skočí do toho jazera a má ten teplotný šok, ako by som mal reagovať?

LR: No určite vytiahnuť ho von a nechať ho chvíľku vonku a potom zase postupne ho môžeme ochladzovať a nechať nechať plávať. Keď sa ukľudní, po tom ukľudnení.

JD: Ako je to napríklad, keď mám psíka v byte a chcem ho nejakým spôsobom ochladiť? Napustím mu vaňu, alebo mu stačí nejaký mokrý uterák, na ktorý sa nejakým spôsobom upeleší?

LR: Pokiaľ sú to bytové, tak ideálne akože mať, v prípade toho, že je to byt, ktorý je trebárs veľmi slnečný alebo veľmi teplý, tak je ideálne mať klimatizáciu. Samozrejme, nie na nejaký vysoký stupeň ju púšťať, ale iba jemne klimatizovanie miestnosti alebo potom ventilátor klasický alebo môžeme prípadne chladiť aj mokrým uterákom, že dáme okolo krku alebo na chrbát zvieraťa a takto vieme ho schladiť počas toho, keď je nejaká vysoká teplota. Hlavne to býva dôležité pri takých rizikových skupinách. K tým rizikovým skupinám mačiek a psov, to znamená tie rizikové skupiny, čo sa týka kardiakov, čo majú problémy so srdcovými ochoreniami. Potom tie staršie staršie psy a mačky a máme skupinu, ktoré sú v nadváhe a obezite. Ako som spomínala, že horšie kompenzujú tie vysoké teploty. A tak samozrejme, pri tej skupine treba na to dávať pozor. To znamená, držíme ich, pokiaľ sú to bytové, väčšinou zvieratá, ktoré majú nadváhu a obezitu sú bytové zvieratá, tak tam musíme dbať na to, aby naozaj tie priestory boli jednak klimatizované, alebo teda bol k dispozícii ventilátor, aby sme ich ochladzovali. A ako som spomínala, tá prvá pomoc je s tým mokrým uterákom, čiže na ten krk a chrbát. Ale samozrejme by som dodala k tomu takú poznámku, že nadváha a obezita nie je len kozmetický problém, ale je to naozaj ochorenie a treba ho riešiť, pretože naozaj my tento problém vieme vyriešiť.

LR: Treba nastúpiť na redukčný proces, pomôcť tomu zvieratku schudnúť, lebo ja viem, že tí majitelia to veľmi ťažko, respektíve neradi neradi počujú. Keď im hovoríme o tom, že to zviera by malo schudnúť a tým pádom bude mať kvalitnejší život a bude mať aj dlhší život, pretože tí majitelia si neuvedomujú, že tomu zvieratku skracujú tým pádom život, pokiaľ má nadváhu alebo obezitu. Oni na jednej strane si myslia, že keď dodáme mu, čo všetko chce proste pozerá na nás s tými očami, neodolajú áno, tak tým pádom zabezpečia to, že bude to zviera spokojné, aj keď bude proste obézne. Ale to nie je pravda. My naozaj to zviera týmto spôsobom zabíjame určitým určitým štýlom. A pokiaľ nastúpime na redukčný proces a schudne na tú optimálnu hmotnosť, tak bude mať oveľa kvalitnejší život a dlhší život. Takže treba dávať pozor naozaj sa tomu venovať v prípade, že si nevieme rady, poradiť sa s veterinárnym lekárom, sú tam od toho, aby nám odporučili taký redukčný program, ktorý nám bude vyhovovať. A v súčasnosti sú dostupné veterinárne diéty, ktoré naozaj zabezpečia to, že zviera je zasýtené a nebude nám počas toho redukčného programu žobrať a chodiť nás otravovať, lebo to býva najväčší problém. Proste pokiaľ zviera žobre, tak ten majiteľ to psychicky nevydrží.

JD: Áno, u nás doma to nie je žiadna výnimka.

LR: Takže určite chcem podnietiť všetkých, aby naozaj pokiaľ zviera je v nadváhe, obezite, je to veľký problém, pretože momentálne máme tak štyridsať percent, takmer polovica všetkých mačiek a psov, hlavne tých bytových, sú v nadváhe alebo obezite, takže určite na to treba dávať pozor a niečo s tým robiť.

JD: A zároveň nielenže bude to zvieratko lepšie vyzerať a bude mať dlhší a kvalitnejší život, ale nebude patriť do tej rizikovej skupiny v letných mesiacoch, čo sa týka nejakého prehrievania.

LR: Presne tak.

JD: Dá mi ten psík nejakým spôsobom najavo, že že schlaď ma, je mi už nepríjemne. Alebo alebo to musím ja ako majiteľ jednoducho odsledovať. Von je príliš teplo. Dám na to pozor.

LR: Dajú určite najavo, lebo psy nemajú potné žľazy ako ľudia, čiže nepotia sa a to potenie alebo odparovanie toho tepla je na nich viditeľné dychčaním, čiže odparujú to nadbytočné teplo jazykom von. Čiže vidíme to dychčanie, nadmerné zrýchlené dýchanie a dychčanie. To je ten hlavný príznak.

JD: Čo v takom prípade, ak ja mám povedzme nejaký rytmus alebo mám nejakú prácu, ktorá mi dovoľuje aj v letných mesiacoch chodiť s tým psíkom von, povedzme od druhej do tretej? Kedy je, kedy je to teplo naozaj neznesiteľné.

LR: No to je taká by som povedala, že komplikácia, lebo čo sa týka prechádzok počas leta je ideálne chodiť skoro ráno alebo neskoro večer. To znamená, že naozaj radšej si privstanem a vyvenčím ho vtedy, keď proste ešte nie je taká vysoká teplota ako ako cez to poludnie alebo popoludní. Ak už nie je teda iná možnosť, tak skôr vyhľadávať miesta, ktoré sú v tieni a trebárs trávnaté plochy, určite neodporúčam v takých hodinách trebárs ísť po nejakých betónových asfaltových povrchoch. Bývajú veľmi rozhorúčené, čo pre packy nie je úplne bohviečo, lebo môže hroziť popálenie a vznikajú vlastne také pľuzgieriky potom na vankúšikoch. Ako originál popáleniny, keď sa popálime my. A pokiaľ vzniknú len tie pľuzgieriky, tak tie vieme akože majiteľovi odporúčame vždycky potierať vazelínou, ale môže dôjsť až k tomu, že tie pľuzgieriky popraskajú. To už je taký vážnejší stav. Zviera nám aj bolestivo chodí alebo prípadne odmieta chodiť. Vtedy treba navštíviť veterinárneho lekára, ktorý aplikuje nejakú individuálnu už lokálnu terapiu plus dá psíkovi lieky od bolesti. Čiže na to treba dávať pozor. A ešte je dôležité pri malých plemenách psov, ktoré keď, keď s nimi chodíme na vychádzky po takýchto povrchoch, tak vieme, že tie malé plemená sú proste pri zemi čo najnižšie. A to teplo ako vyžaruje z tej zeme, tak sú ako keby v saune celý čas. Čiže naozaj je to nebezpečné na to prehriatie organizmu. Takže určite skôr ráno, neskoro večer. A v prípade, že musíme ísť cez deň, tak skôr niekde do lesa, na na tú vychádzku, ak sa dá, aby proste nedošlo k tomu prehriatiu. A určite treba mať so sebou vodu k dispozícii.

JD: Áno. Keď som sa pripravoval na tú dnešnú epizódu, tak samozrejme veľké bububu je vždy na internete písané práve to, nenechávajte v žiadnom prípade svojho psa v aute v lete. V žiadnom prípade, to znamená, že ani na minútu, ani keď je auto v tieni, ani keď má auto pootvorené okienko. Povedz nám prosím niečo aj o tom.

LR: Určite neodporúčame, aby pokiaľ teda vrátim sa k tomu, že pokiaľ už cestujeme so zvieraťom v aute všeobecne, že sa presúvame na nejaké miesto, však chodíme na dovolenky. Je to dovolenkové obdobie, takže určite klimatizované priestory, autá. Ďalej určite neodporúčam, aby zviera ako pes vystrkovalo hlavu von z okienka, lebo jednak hrozí riziko úrazu a jednak môže môže dôjsť aj k zápalu očí, uší, čo potom ako tiež je zbytočná komplikácia. Takže to je prvá vec a určite v žiadnom prípade, aj keď si potrebujeme niekam len odskočiť na chvíľočku, tak nenechávame zvieratá v aute, ani keď sú pootvorené okienka, ani keď je auto v tieni, pretože tam nie je žiadne prúdenie vzduchu. A tá teplota sa zvyšuje každou minútou a hrozí riziko prehriatia. To určite nie. No a ešte by som spomenula s tým cestovaním aj takisto jazdu na bicykli a pes popri bicykli. To by som tiež úplne vylúčila cez leto, lebo tiež je to rizikové.

JD: A to je práve to letné obdobie, kedy naozaj každý, kto ten bicykel má, tak ho vytiahne a myslí si, že ako dobre, teraz idem unaviť, vyvenčiť môjho psa. A vlastne to môže byť kontraproduktívne.

LR: Môže. Pretože naozaj tie teploty vysoké sú a on nedokáže to vydýchať to teplo toľko. Ešte povedzme, keby išiel na nejakú kratšiu ráno, tak je to fajn, ale aj večer si zoberme, že tie teploty večer bývajú tiež dosť vysoké, takže určite skôr ráno. No a potom ešte sa ma často ľudia pýtajú aj ohľadom strihania.

JD: Práve som si to pozrel v poznámkach presne toto.

LR: Že či strihať alebo nestrihať psíkov v lete. Pretože sú rôzne názory aj chovateľov, aj veterinárov. Nie sú jednotné. Ale keď sa bavíme už o tom strihaní, tak určite zvieratká, ktoré sa striedajú pravidelne, pretože sú plemená, ktoré ktorým neustále dorastá srsť. Sú plemená, ktoré majú vlasy ako človek. Tak u tých určite odporúčam strihať tak, ako boli zvyknutí. S tým ale, že strihať maximálne na dĺžku 1,5 - 2 centimetre nie ísť až na kožu. Aj keď si myslíme, že ten letný zostrih môže byť čo najkratší, tak nie, pretože srsť má termoregulačnú funkciu, ale koža nemá. Čiže spravili by sme skôr opak, to horšie. No potom máme napríklad psíkov, ktorí sa trimujú. Takže tých určite vytrimovať, tým sa srsť prevzdušní. Potom máme psíkov, ktorí sú dlhosrstí a nestíhame ich bežne, takže pritom by som aj zostala. Pokiaľ nie sú zvyknutí, tak netreba ich strihať nejako nasilu, ale raz denne vyčesať. Tým sa odlúči staršia srsť a srsť sa všeobecne prevzdušní.

JD: Raz denne?

LR: Raz denne.

JD: To je dosť. To je dosť. Na to treba dávať pozor.

LR: Cez leto určite, cez leto určite, aby naozaj to bolo prevzdušnené. No a potom máme napríklad psíkov, ktorí sú bezsrstí, čiže naháče a podobne plemená. Tak tých je dobré normálne natierať ochranným krémom, ako keď my sa natierame proti UV žiareniu, aby sa nespálili.

JD: Sú na to špeciálne psie krémy?

LR: Nemusíme používať aj špeciálne psie. Určite tých kozmetických produktov je k dispozícii veľa, takže dá sa, dá aj pre psíkov. Ale minimálne aspoň teda nejakými klasickými proti UV žiareniu. Alebo ešte potom odporúčam aj si zaobstarať oblečenie pre týchto psíkov nejak z nejakej chladivej ľahkej letnej látky.

JD: Aj toto sa robí? Letné ľahké oblečenie z chladiacej látky.

LR: Áno, pre psíkov, presne.

JD: Oh, tak to je novinka aj pre mňa.

LR: Tak, lebo tá koža je citlivá u tých bezsrstých. Čiže naozaj treba na to dávať pozor, aby nevznikli nejaké popáleniny, respektíve spáleniny od slnka. No a potom máme ešte takých klasických tých kožných psíkov s kožnými záhyby, ktoré majú napríklad Šarpej. No a tam sa často stretávame cez leto so zápalmi v týchto kožných záhyboch. Kvôli tomu, že je vysoká teplota, niekedy, aj keď ich namáčame do vody, môže byť zvýšená vlhkosť. A potom už dochádza k tomu, že sa tam množia baktérie a plesne a vznikajú teda také kožné ochorenia. No a tam určite odporúčam aspoň raz denne ako sme sa bavili pri dlhosrstých vyčesávať, tak pri týchto kožných záhyboch raz denne vlhkou handričkou vytrieť a vysušiť. A tým prechádzame tomu, aby nám vznikali tieto zápaly. Takže naozaj tá starostlivosť je dôležitá cez leto, aby sme si udržali zvieratká zdravé.

JD: Voda, tieň a zodpovedný prístup.

LR: Tieň musí byť a hlavne pre zvieratá, ktoré máme na dvore. To znamená ten pes, pokiaľ má búdu alebo koterec, tak určite umiestnené v tieni. To znamená ale v prirodzenom tieni ideálne, čiže z domu alebo zo stromu. Pretože pokiaľ by koterec alebo búda boli na slnku, tak tam naozaj tá teplota je vysoká počas dňa. No a mačky vonkajšie tie si nájdu samé vhodné miesto, tam nebýva problém, že oni si vyhľadajú niekde, kde si ľahnú do tieňa.

JD: Aké sú také nejaké tvoje nechcem povedať, že bizarné, ale zaujímavé prípady z praxe, čo sa týka tejto našej témy?

LR: No, mám. Mám teda nejaké skúsenosti s tým a by som povedala, že jednu aj docela tragickú skúsenosť, že sa nám nepodarilo v jednom prípade zachrániť zvieratko. Možno by som sa vrátila k tým príznakom. A čo teda, na čo si treba dávať pozor. Pokiaľ už by sa niekomu stalo, že by došlo k prehriatiu toho organizmu, že vidí na psovi, že proste dychčí. Tie príznaky klinické toho prehriatia sú naozaj evidentné. Čiže dýcha rýchlo, dýcha ťažko. Má červené pysky, červený jazyk. Tá farba môže prechádzať až do modra, fialova, do modrafialova postupom času. Slintá, kašle, zvracia a trasie sa až postupne pokiaľ to stále tento stav trvá, tak môže upadnúť do kómy. Býva bežne, že začne vytekať krv z konečníka a dochádza k zlyhávaniu orgánov, až teda k úhynu. Čo sa teda aj mne osobne stalo. Bolo to zviera, ktoré bolo nechané v aute. A už sa nám ho nepodarilo proste žiadnym spôsobom ochladiť. Dôležité už aj pri tých začínajúcich príznakoch je začať zviera chladiť. To znamená umiestniť ho niekde do tieňa, ideálne do chladu dakde a začať chladiť kľudne vedrami vody oblievať, hadicou oblievať. Prípadne vybrať sáčky mrazenej zeleniny z mrazáku a po obklad dať ho. To by bolo úplne akože najideálnejšie. Čo najrýchlejšie začať chladiť, merať teplotu v konečníku. Tá teplota a ochladzujeme až dovtedy, dokiaľ teplota neklesne na 39,2 - 39,1 C. Pokiaľ už klesne na túto hodnotu, prestávame s ochladzovaním a umiestnime zvieratko niekde do ticha, do kľudu, do chladného miesta a dáme mu k dispozícii vodu. Ale stále ten stav ešte sledujeme a stále mu meriame pravidelne aj teplotu v konečníku. Pokiaľ by začala stúpať, tak treba ihneď vyhľadať veterinárneho lekára.

JD: 39,1 - 39,2 ?

LR: Tak áno, presne. Pokiaľ ten stav je vážnejší, že nedarí sa nám znižovať teplotu, zviera nám prípadne upadne do kómy, tak treba ihneď vyhľadať veterinárneho lekára, ktorý začne ochladzovať zviera. Akoby som povedala aj zvnútra, pretože nasadí infúziu a tá infúzia ochladzuje vlastne aj zvnútra. Čiže treba si na to naozaj dávať pozor. Predchádzať tomu a pokiaľ sa to stane, tak rýchlo to začať riešiť.

JD: Ach.

LR: No, je to nebezpečný stav, nebezpečný a potom už to ide veľmi rýchlo. Čiže naozaj treba rýchlo konať.

JD: Aj si sa stretla s prípadmi, kedy bolo nutné ochladzovať iné zviera ako psa?

LR: Zatiaľ moc nie. Väčšinou to býva práve, že týmto, že by som povedala, sú situácie, že výstavy sa najmä dejú, výstavy psov aj mačiek, sa dejú hlavne v letných obdobiach a vtedy chovatelia prevážajú zvieratá často v autách. Býva aj problém ten, že na tých výstavách, proste je to na otvorenom priestranstve, býva tam teplo, na to treba naozaj dávať pozor. Tie zvieratá potrebujú tieň a veľa veľa vody. Čiže to je dôležité vystríhať sa tomuto. Čiže najmä to bývajú, najmä myslím, že so psami býva tento problém a s prevozom v autách.

JD: Takže všetci psíčkari, dúfam, že ste dobre počúvali a že ste sa poučili a niečo nové naučili. Ďakujem veľmi pekne za dnešnú účasť v tomto podcaste, v podcaste Zverissimo, ktoré nahrávame v Shtoodiu v Banskej Bystrici. Ďakujem veterinárnej lekárke Lucii Repovej.

LR: Ďakujem aj ja veľmi pekne a prajem všetkým krásne leto a plno veselých zážitkov s domácimi miláčikmi.

JD: A nezabúdajte na vodu a tieň. Dovidenia dopočutia. Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť.