PM: Áno, mám s našimi klientmi mám veľmi dobrý vzťah. Je to o tom. Viete, aj ten rodič nezverí svoje dieťa do rúk niekomu, komu nedôveruje. To je prvoradé a sekundárne aj to, že tam je ten faktor, ten 500 kilový kôň. A teraz zveríte niekomu to dieťa, komu neveríte? A ešte ten ten kôň, ktorý je tam prítomný a je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje tú celú situáciu toho diania počas tej terapie. Tak ja si myslím, že tí rodičia naozaj keby nám ako by som to povedala takým odborníkom alebo ľuďom, ktorí robia práve túto odbornú činnosť nedôverovali, tak asi nefungujeme. Ale naozaj tí rodičia prichádzajú k nám s tým, že oni očakávajú od nás pomoc. Čiže aj my sme pomáhajúca profesia. Doslova a do písmena by som to tak povedala, ako to je, pretože naozaj oni od nás očakávajú nejakú pomoc pri zlepšení toho stavu toho dieťatka, podporiť akékoľvek čo i len minimálne napredovanie, či už mentálne, duševné, alebo teda aj po stránke teda zlepšenia tých motorických funkcií toho dieťaťa, čiže pohybového aspektu. Tak presne to je to, čím si my vytvárame to puto medzi rodičom aj medzi terapeutom. Teda naozaj tí naši klienti nám veria, opakujú tie terapie, navštevujú. Mám klientov, ktorí chodia k nám dva, tri, štyri roky, naozaj poctivo každý týždeň s tým dieťatkom. Neviem osobne nemám tú skúsenosť za sebou, čo by sa stalo, keby som napríklad tomu dieťaťu tú terapeutku vymenila, že by som tam napríklad nebola ja, ale bola by tam nejaká možno iná pani, iná kolegyňa. Nezvykneme si medzi sebou s kolegyňou striedať klientov, čiže tie detičky častokrát navštevujú teda buď mňa, alebo druhú kolegyňu, ktorá so mnou pracuje. A naozaj sú tie deti na nás by som to povedala na 100% zvyknuté.
