S01 E27 Vitaj doma!

JD: Ahoj Dvojnožci. Moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. A pre tých, ktorí to dnes nielen počúvajú, ale aj sledujú, tak môžete si tu u nás v štúdiu v Bystrici všimnúť veľmi vkusnú výzdobu, ktorá hovorí o tom, že je to dnes jeden rok života podcastu Zverissimo. Takže finančné dary prijímam na IBAN SK 84... (smiech). Samozrejme žartujem, takže všetko najlepšie Zverissimu, všetko najlepšie parádnemu kolektívu ľudí, ktorí sa starajú o to, aby sme v našej perióde dvakrát za mesiac vám mohli prinášať tieto zaujímavé rozhovory o psoch, o mačkách so zaujímavými ľuďmi, ktorí na Slovensku alebo aj vo svetovom merítku dosiahli naozaj veľké úspechy. A ja sám som veľmi vďačný za túto skúsenosť a za túto možnosť. A práve dnes, po roku nahrávania Zverissima je tu u mňa v štúdiu v Bystrici môj dnešný hosť, moja dnešná hostka Adriana Valentovičová, ktorá sa špecializuje na chov pyrenejských horských psov. Adriana Ahoj.

AV: Ahoj.

JD: Prosím ťa pekne, povedzme si trošku o tej rase, čo to je pyrenejský horský pes.

AV: Takže pyrenejský horský pes vyzerá ako obrovský ľadový medveď s tým, že je to pôvodné francúzske plemeno, ktoré bolo používané na pasenie. V podstate je to pastierske plemeno, takže asi toľko by som zhrnula, čo sa týka plemena.

JD: Je to obrovský pes, to treba povedať.

AV: Je to obrovský pes. Áno.

JD: Je tu u nás v štúdiu. Zatiaľ ho teda diváci asi nevidia, lebo je v polohe ležmo, ale teda pes je to obrovský. Keby sme išli naozaj do detailov, koľko váži?

AV: Tento pes konkrétne váži päťdesiatpäť kíl.

JD: Päťdesiatpäť, Loui, správne?

AV: Loui, áno.

JD: To je Loui. Ale je tu s nami v štúdiu ešte ešte jeden tvoj štvornohý miláčik. Aj toho si prosím predstavme, aby sa niekto necítil ukrátený a ukrivdený.

AV: Takže je tu s nami v štúdiu ešte katalánsky ovčiak, ktorý sa volá Hendrix. Je to zase španielske plemeno. Patrí k ovčiarsky plemenám a je to v podstate prvý importovaný pes na Slovensko tohto plemena.

JD: To znamená, že fakt prvé, prvý kúsok z tohto plemena na Slovensku je tu s nami v štúdiu.

AV: Áno, je tu s nami jednotka na trhu.

JD: A stále je jediný na Slovensku.

AV: Nie, už nie jediný. Priviezla som k nemu ešte sučku pred Vianocami, takže už sú tu dvaja.

JD: Ako je to možné, že v 21. storočí na Slovensku ešte toto plemeno nie je? Čím je také špecifické, výnimočné, možno náročné na na chov alebo alebo na výcvik?

AV: Ono v podstate náročné nie je. Zachovalo sa z nehu už aj Španielsku trošku menej jedincov, keďže Španieli v istom období začali prehodnocovať svoje bývanie na vidieku a začali sa sťahovať do miest, tak toto plemeno takmer vymrelo, ale teda podarilo sa ho zachrániť s tým, že na Slovensku pravdepodobne tieto pyrenejské plemená neboli až tak známe. Sama som nevedela teda, že importujem prvého jedinca. Dozvedela som sa to v podstate až z plemennej knihy zo zápisu.

JD: Aha, takže toho si sa tiež sama dozvedela. Nebol to nejakým spôsobom z tvojej strany zámer, že idem na Slovensko doniesť prvého. Iba sa to tak stalo. Áno, ty si chcela vyslovene tohto psíka a následne si sa dozvedela, že je prvý.

AV: Áno, áno. Náledne som sa dozvedela, že je rvý. Ja som v podstate chcela niečo menšie k našim pyrenejským horským psom a teda keďže ja milujem pyrenejské plemená celkovo, ako celú štvoricu, tak najlepšie k nim mi teda prišiel ten katalánsky ovčiak.

JD: No, naša dnešná téma má názov Vitaj doma. Poďme sa teda porozprávať o tom, čo by ja ako ten, ktorý doma chce mať psíka. A teraz je to už na tebe, že ako budeme ten rozhovor viesť, či to bude všeobecne sa budeme rozprávať o tom, že si chcem zadovážiť nejaké šteniatko, alebo budeš hovoriť špecifiká práve tejto veľkej rasy. Čo by som ja teda mal vedieť, že vitaj doma. Idem si, idem si k sebe do bytu alebo do domu doviezť psíka.

AV: Ja by som to asi všeobecne lebo..

JD: Poďme na to.

AV: Dobre. Čiže čo sa týka zadováženie si šteniatka. V prvom rade by som asi každému odporučila zvážiť si svoje schopnosti a možnosti. Keďže každý sme nejaký iný, každý je inak aktívny. V podstate každý má iné záujmy. Treba si k tomu asi našpecifikovať aj toho psa.

JD: Uhm.

AV: Keď žijem niekde v dome a mám k dispozícii veľký pozemok, môže to byť aj psík väčší, pokiaľ som v byte už moc tie veľké a obrovské plemená.. Skôr by som tam asi išla do nejakého menšieho plemena, ktoré v tom byte nebude až tak nejako priestorovo zviazané.

JD: Tým pádom predpokladám, prepáč, že ti do toho skáčem, že ty bývaš v dome.

AV: Áno, my bývame v dome. Čiže, podľa toho teda ako je ten človek aj čo sa týka aktivít, vyberiem si, keď som športovo založený, vyberiem si športovo založeného psa, ktorý teda bude so mnou buď behať, alebo teda robiť nejaký dogtrekking, alebo nejaké psie športy, ktoré mňa zaujímajú, ktoré teda budú aj baviť jeho. Pokiaľ som trošku lenivejší, tak samozrejme, že si nevyberiem moc aktívneho psa, aby sa ten pes so mnou nenudil. Čiže asi asi naozaj by sa každý mal zamyslieť nad tým, že čo by jemu vyhovovalo, aby ten pes teda s ním žil, pretože to šteňa s nami žije potom už celý život a v podstate my sme zodpovední za ten jeho život. Ako bude vyzerať, čo sa mu stane, či zle alebo dobre. Takže v podstate by som to asi špecifikovala nejako tak.

JD: No a keď si na základe tohto vyberiem rasu, čo ďalej? Bazoš, útulok?

AV: Tak ono závisí od toho, akú, či vlastne chcem nejakú špecifickú rasu alebo chcem len tak parťáka. Pokiaľ si má nejakú špecifickú rasu, určite sa orientujem na chovateľov, ktorí majú šteniatka s preukazom pôvodu. Pokiaľ chcem len nejakého orieška a parťáka do nepohody, tak idem do útulku a tam už si vyberiem podľa toho, či je strapatý, malý, veľký, nohatý, proste čo sa mi páči a čo sa mi hodí.

JD: Ty si teda chovateľ tejto rasy?

AV: Ja som chovateľka tejto rasy, áno. Čiže v podstate tiež, keď k nám volajú záujemci. Veľmi, veľmi si ich preklepávam. Teda dávam im teda rôzne otázky, ktoré ja potrebujem o nich vedieť. Ono to nie je len o tom, že ten človek zavolá mne a on chce psa a tak ho aj dostane. Proste nie, ja 80% ľuďom poviem, že tento pes pre vás nie je vhodný, pretože oni síce vidia krásneho psa, áno aj mne sa toto plemeno páči, lebo väčšina ľudí, ktorí ho vidia na ulici, jéj, ja by som takého psa chcel. Áno, ale 80% na neho nemá podmienky alebo nervy. Čiže ono naozaj treba mať aj to psychické nastavenie na toho psa, keď chce mať dajme tomu pani krásny záhon s neviem akými kvetmi a trávnik, proste s tým sa môže rozlúčiť, ale to pri akomkoľvek psovi, nielen teda pri pyrenejcovi. To môže spraviť hocijaký pes. A keď mi niekto začne tvrdiť, ale ten náš predtým to nerobil. No dobre, ale čo keď to to šteňa spraví, čo bude potom? Takže treba sa nastaviť aj takto. Či teda na toho psíka mám aj nervy, alebo či som ochotný zobrať aj túto skutočnosť, keď mi ten trávnik rozloží na molekuly a skalku už nedám nikdy dokopy.

JD: Takže ty hráš vždy s otvorenými kartami a skôr ich hneď priamočiaro upozorníš na to, že to nemusí byť len tak vždy sranda.

AV: Ja poviem vždycky najskôr to zlé a potom sa ich opýtam, prečo chcete pyrenejca. Podľa toho, čo mi ten človek následne odpovie, už sa môžeme baviť ďalej, keď mi človek povie.. Raz mi zavolal jeden pán a keď som sa ho opýtala, v akom priestore, alebo teda aký má pozemok a on mi povedal, že pes bude na balkóne, tak som si myslela, že si zo mňa robí srandu a vtedy som veľmi rázne zakročila, až teda som mu zložila telefón nakoniec, lebo on si zo mňa srandu nerobil. Čiže keď si predstavíme psa tejto veľkosti a balkón meter a pol krát meter tak akože to v žiadnom prípade nejde dokopy.

JD: Ako to vôbec môže niekomu napadnúť? Prečo si niekto vôbec trúfa tento nápad považovať za dobrý?

AV: Pretože on chce takéhoto psa. On chce proste veľkého psa, lebo lebo chce. To pre mňa nie je proste dôvod predať niekomu šteňa, lebo chcem a on ho chce a on nemá možnosť inam, len ho dať na ten balkón.

reklamný odkaz: Aj Zverissimo chce bodovať v prvom ročníku súťaže Podcast roka. Ak miluješ užitočné rady a príbehy dvojnožcov a ich štvornožcov, v kategórii Miláčik zahlasuj za Zverissimo. Choď na www.podcastroka2023.sk a hlasuj za Zverissimo v kategórii Miláčik. Podporiť nás môžeš každý deň až do dvadsiateho tretieho júna.

JD: Povedzme teda, že sa s niekým dohodneš, že splní všetky tie tvoje, tie tvoje očakávania. Ako budúci majiteľ prejde tvojím dotazníkom a dohodnete sa, čo sa deje následne?

AV: Pokiaľ sa dohodneme a je mi ten človek teda naozaj sympatický a spĺňa všetky moje predstavy o budúcom majiteľovi nášho šteniatka, tak sa buď dohodneme, že k nám príde na návštevu. Ak už sú šteniatka na svete, samozrejme, môže ich prísť pozrieť, popestovať. Dohodneme sa na tom, či teda chce psíka, sučku a samozrejme, bavíme sa ďalej o možnostiach. Pripravím ho na to, čo mu bude treba. Keď teda pricestuje šteniatko domov, na čo si má dávať pozor. Samozrejme, tí ľudia, keď si vyberajú plemeno, nevedia vždycky o tom plemene. Niekedy si len nájdu na internete. Aj to sú niekedy skreslené informácie. Čiže povieme si presne špecifiká rasy, čo môže čakať, čo nemusí čakať.

JD: Povedzme si ich. Hneď by som sa opýtal na tú prvú vec, ktorú si teraz spomenula, že rozhodne sa, že či chce psíka alebo fenku. On, každý majiteľ má pre nejaký dôvod preferenciu, alebo to konzultuje s tebou a ty mu potom na základe niečoho poradíš.

AV: Tak ono väčšinou už tí ľudia sú rozhodnutí. Buď teda chcem psíka alebo fenku a s tým mi už volajú, že ja by som chcel teda šteniatko. Opýtame sa teda, čo by to malo byť, či sučka alebo psík. Väčšinou nemajú nejaké, že rázne dôvody pre to. Niekedy sa stalo, že naozaj chceli sučku a prišli a zamilovali sa do psa. Čiže pokiaľ to nie je dajme tomu, že chovateľ, že chce tú sučku na ďalší chov, tak niekedy je to tým ľuďom úplne jedno. Prípadne ak má doma iného psa opačného pohlavia, tak už potom zvažujeme, pokiaľ ten pes neni kastrovaný alebo sučka sterilizovaná. Tak už vyslovene idem do toho, že teda čo podnikneme. Či teda podstúpia kastráciu, alebo sa budeme baviť o rovnakom pohlaví.

JD: A teda potom následne čo? Tým, že táto rasa je určite, ale každá má svoje špecifiká. Tento je obrovský, je to obrovský pes. Tak čo im teda poradíš? Prídu si toho pozrieť, vyberú si ho. A akým spôsobom ho nastavíš na to, že čo, čo vlastne od toho začiatku by mal mal mať pripravené.

AV: Od toho začiatku musí mať pripravené hlavne dobré nervy, pretože to šteňa odchádza zo svojho domova, kde žije so svorkou so svojou rodinou a žije ich tam niekoľko šteniatok pohromade. Čiže ten pes sa má stále s kým hrať, stále proste niekoho pri sebe má, pokiaľ on nemá doma ďalšie zvieratko, s ktorým by teda to šteniatko nažívalo alebo proste niekoho, kto s ním bude stále. Musí sa naozaj pripraviť na to, že aspoň ten týždeň dovolenky alebo tri dni nejako si zobrať k tomu šteniatku, aby sa ono udomácnilo. Pretože ono ide z úplne iného prostredia, ide k cudzím ľuďom v podstate pre neho, čiže musí sa tam nejako zabývať. Musí sa zžiť s tým, že kde som, čo som, pretože pre neho je to všetko nové a aj tí ľudia sú pre neho noví. Ono ich možno uvidí predtým raz alebo dva razy v živote, ale nemá šancu si ich zapamätať a nemá šancu to šteniatko pochopiť, že toto je moja nová rodina a odteraz ja budem s nimi žiť. Čiže mali by si zabezpečiť hlavne dostatok času na to, aby sa mu venovali, aby sa tam čo najlepšie s nimi zabývalo.

JD: A kedy je najlepší, najlepší čas, najlepší vek toho šteniatka, aby opustilo svoju mamu a išlo do svojej novej rodiny?

AV: Od nás odchádzajú šteniatka, keď idú tuto na Slovensko, tak odchádzajú v deviatom týždni. Skôr určite nie. Niekde som pozerala, že proste odstavia v šiestom týždni šteňatá. To je strašne skoro, proste tá fenka ich vtedy odstaví od materského mlieka, musia sa dokrmovať, ale oni sa potrebujú od tej mamy ešte aj niečo naučiť. Ona ich učí. Takže naozaj ten deviaty týždeň a je to aj podľa chovateľského poriadku, takže v tom deviatom týždni najskôr môžu odísť. Pokiaľ ide šteniatko do zahraničia, tak je to samozrejme kvôli očkovaniam neskôr.

JD: Akým spôsobom sa to deje. Ten transport zvieraťa, psíka šteniatka do zahraničia?

AV: Čo sa týka zahraničia, väčšinou teda k nám si záujemci prišli pre šteniatko autom. Jeden Švéd chcel prísť vlakom, ale to by bolo veľmi vtipné s takýmto šteňaťom ísť vlakom. Tak som ich prehovorila. Prišli autom. Čiže prídu, naložíme im celú výbavu, naložíme šteniatko, povieme si ešte k tomu, čo treba, aby nezabudli. Samozrejme, dostávajú manuál, až by náhodou niečo nebolo jasné, tak majú manuál. Samozrejme, môžu volať, písať, mailovať. Všetko. Ale dostanú k šteniatku papiere s tým, že teda majú všetko vysvetlené. Pokiaľ by niečo nebolo jasné, hocikedy sa môžu ozvať, samozrejme. Čiže následne teda naložia šteniatko a idú domov.

JD: Aký je ten pomer toho, že šteniatka od teba ostávajú na Slovensko, na Slovensku a idú niekam do zahraničia?

AV: Ťažko povedať. Ono to je vrh od vrhu, lebo v podstate niekedy je záujem zo Slovenska väčší ako ako z iných štátov, ale prípadne môže to byť aj preto, že ten záujemca zo Slovenska napríklad mi viacej sadne ako ten zahraničný a som si ním viacej istá, že áno, toto je tá pravá rodina pre moje šteňa. Čiže pokiaľ je to tak naopak, tak samozrejme teda zvolím druhého záujemcu.

JD: A vieš aj štatisticky plus mínus povedať, koľko tvojich šteniatok je momentálne na Slovensku?

AV: 70%.

JD: A to je koľko, počet?

AV: Takže odchovali sme 27 šteniat. Skôr asi koľko je v zahraničí...

JD: Tak ale to mi stačí. Že 27 ste odchovali. A väčšina z nich, drvivá väčšina z nich ostala na Slovensku. Aj si potom s novými majiteľmi v nejakom ďalšom kontakte alebo alebo že zaujímaš sa ty? Alebo naopak ten nový majiteľ sa nejakým spôsobom. Asi keď má problém, tak sa ohlási. Ale keď aj sa mu niečo podarí a keď je na seba a na svoj vzťah s novým psíkom hrdý, že pochváli sa ti, zavolá ti a povie ti Adriana, super, ďakujem pekne. Darí sa nám. Sme veľkí parťáci a funguje to.

AV: Samozrejme v podstate ja každému poviem. Ty máš naše šteňa, teraz sme rodina. Čiže čokoľvek sa stane, či dobre alebo zle, ja o tom potrebujem vedieť. Čiže pokiaľ sa stane aj nejaký problém, že sa pes stratí, ja o tom potrebuje vedieť prvá. Stalo sa, že teda v Čechách ukradli šteňa. Doteraz sme ho samozrejme nenašli, lebo mi dali vedieť až za 3 dni aj to teda, že mi dala vedieť kamarátka, že není toto náhodou tvoje šteniatko? Tak vtedy som povedala, že je, ale už sme ho nenašli. Čiže ja odvtedy. Dala som tej do zmluvy každý jeden problém. Čokoľvek sa stane, volajte. Proste ja potrebujem mať o tom šteňati ďalšie informácie, lebo ja ako chovateľ dávam kus seba s tým šteňaťom, čiže ja potrebujem vedieť, čo sa s ním deje. A našťastie teda môžem povedať, že naši majitelia šteniatok, naše nové rodiny sú so mnou stále v kontakte a o každom šteňati teda viem všetko.

JD: My si teraz s Adrianou urobíme krátku pauzu a po nej sa budeme opäť rozprávať tu v Shtoodiu u nás v Banskej Bystrici na tému Vitaj doma. Nezabudnite nás sledovať na YouTube, Facebooku a Instagrame. O chvíľu sme späť.

reklamný odkaz: Hračky od značky Kong váš pes len tak nezožerie. Vyrobené sú z extrémne odolného materiálu. Psy sa potrebujú hrať, preto im dajte Kong. Nájdete vo všetkých dobrých pet shopoch.

JD: Ahoj Dvojnožci, krátka pauza sa skončila, som tu v Shtoodiu v Banskej Bystrici a s Adrianou sa rozprávame na tému Vitaj doma. Čiže rozprávame sa o tom, ako si čo najlepšie vybrať šteňa podľa mojich špecifikácií a podľa toho, aký som typ človeka, do akého prostredia to šteňa ide a ako sa na to pripraviť. Ja by som sa ťa chcel teraz ako prvú otázku v druhej polovici opýtať, že kedy ja si to vlastne šteniatko môžem ísť prvýkrát pozrieť, prípadne si z niekoľkých, ktoré behajú na dvore, vybrať.

AV: Takže my to robíme väčšinou so záujemcami tak, že príde v tom prvom mesiaci. Vtedy už šteniatko vlastne má otvorené očká, počuje, už sa nejako tak pohybuje. Čiže vtedy asi také prvé stretnutie sa dá zaranžovať, prídu popozerajú a už vtedy možno vidíme, že ku ktorému šteniatku to bude toho záujemcu ťahať, prípadne ktoré šteniatko sa k nemu tak bude viacej mať. Lebo ja hovorím, že šteňa si vyberá majiteľa, a nie majiteľ šteňa. Čiže u nás to je tak.

JD: A potom mám právo a tú možnosť od tohto prvého stretnutia až do toho deviateho týždňa, kedy si ho zoberiem domov, chodiť častejšie tam vlastne sa tak nejak pozerať, pripadne ak nie som po tom prvom stretnutí ešte rozhodnutý, že ktoré z tých šteniatok by tak akože úplne pasovalo ku mne, môžem chodiť častejšie a je to úplne v poriadku.

AV: Samozrejme jasné, ono väčšinou už pri tom prvom stretnutí vidíme, že ako sa ktoré šteniatko má. Už v tom mesiaci začína byť tá povaha trošku znateľná, prípadne potom už v tom šiestom týždni. Čiže už už to vidíme skôr s tými majiteľmi búducimi, že ktoré šteňa by také bolo k nim, či je také čipernejšie, alebo je to taký menší zloduch. Takže vtedy možnože sa oni rozhodnú, že čo by asi k nim tak lepšie pasovalo. Ale teda zatiaľ môžem povedať, že všetky šteňatá pasujú úplne dokonale k svojim majiteľom.

JD: Super!

AV: Takže.

JD: Koľko, aby sme si to tak aj s poslucháčmi vedeli predstaviť, koľko šteniatok je z jedného vrhu?

AV: Z jedného druhu môže byť rôzne veľa šteniatok. My sme teda najviac mali 10. (smiech)

JD: A ako to tam vyzeralo? Sú to, sú to také akože pohodové páročky, ktoré len tak niekde oddychujú alebo je to..

AV: Pohodové páročky sú to práve tie prvé štyri týždne, potom je to organizovaný zločin. Lebo ako sa tie šteňatá proste rozbehnú a ako ich je desať, tak oni niečo stále vymýšľajú. To sú ako malé deti. Oni sa potrebujú hrať, potrebujú spoznávať, potrebujú proste medzi sebou sa nejako spoznávať a teda tvoriť si nejakú tú hierarchiu. Samozrejme, že sú tam šteňatá, ktoré chcú viesť celú tú partiu. Sú tam také submisívnejšie šteniatka, aj keď teda v našich vrhoch no moc tie submisívne nemáme (smiech). Ale potrebujú proste oni potrebujú strašne veľa sa učiť. Čiže vtedy každé šteňa sa rozbehne na opačnú stranu a potom to naozaj žije.

JD: Aj sa stala nejaká katastrofa, o ktorej by vedela povedať nejaký krátky príbeh?

AV: Tak katastrofa sa stala pri našom prvom vrhu práve.

JD: To teraz ale hovorím katastrofa, úvodzovky hore dole, nechcem tu nejaký smutný príbeh.

AV: Nie, smutný príbeh to určite nie je. Aj keď teda vtedy sa mi chcelo plakať. Môj syn mal mať narodeniny za štyri dni a práve sme mali ten áčkový vrh a už mali nejakých tých 6 týždňov za sebou a hovorím, že ja vás dám tuto do ohrádky, ja len na dve hodiny idem preč. Tak nechala som ich mamou a teda mama je veľmi šikovná, ona tú ohrádku otvorila. Ja som prišla domov. Otvorila som dvere. Teraz na mňa pozerá deväť šteniat, že: "Ahoj, my tu máme párty!" Ako všetko čo sa dalo, čo sme mali naozaj na zemi vyložené topánky, proste kvety porozhadzované, topánky úplne špinavé, to som mohla vyhodiť, to už sa potom nedalo použiť. Proste všetko, všetko bolo zadupané od rašeliny, kvety roztrhané. Celá biela sedačka bola úplne zdemolovaná od hliny a steny do výšky kolien boli ocapkané, od tej hliny. Proste ja som vtedy myslela fakt, že dostanem infarkt, tak šteňatá išli aj s mamou von, ja som začala umývať. Pre deti som prišla naozaj posledná do škôlky a keď sa ma učiteľka spýtala, čo sa stalo, som jej len takto ukázala fotky, že toto a hovorí: "Máte naozaj veľké srdce pre zvieratá." To bola naozaj taká že menšia katastrofa. Ale tak prežili sme to. Šteniatka sa tešili, ja už potom v podstate tiež, čiže.. (smiech).

JD: Vieš čo mi napadlo, že.. A možnože je nevhodná otázka a nedeje sa to. Ale stáva sa, že sa s majiteľom dohodneš, že prejde tvojím konkurzom. On si vyberie šteniatko, šteniatko si vyberie jeho, odídu spolu domov a po nejakom čase, ten si vymyslíme, týždeň alebo rok, sa ozve nový majiteľ a má takú požiadavku, že by to zvieratko, toho psíka chcel vrátiť?

AV: Mne sa konkrétne toto nestalo, ale často často vídavam naozaj na sociálnej sieti - darujem ročného psa, darujem dvojročnú fenu lebo lebo.. Hej, ale ja toto mám práve v zmluve, aj sa vždycky rozprávam s tými majiteľmi. Keby sa vám čokoľvek stalo, lebo v živote sa naozaj môže čokoľvek stať. Som prvá, ktorý to šteňa, proste som prvý prístav pre to šteňa. Žiadny útulok, žiadny neviem aký, tretia osoba. Ja toto proste nemám rada. Ja musím mať stále informácie o tom šteňati a keď sa dá, tak buď si to šteňa naozaj ja môžem ako chovateľ zobrať domov alebo mu pomôžem nájsť nový domov, pretože naozaj situácia sa niekomu môže zmeniť, nie z jeho viny. Čiže v tomto prípade riešime tak áno, dvihne telefón, povie "Vieš čo, toto a toto sa mi stalo. Bohužiaľ, nemôžem sa ďalej o toho psa starať." Samozrejme pomôžeme. Buď si ho teda naozaj vezmem ja k nám domov, alebo mu nájdeme iný domov.

JD: Takže vieš o tom, že sa to stáva, ale tebe vyslovene sa...

AV: Zatiaľ sa mi to teda chvalabohu nestalo, ale..

JD: Nechcem povedať reklamácia, ale, ale jednoducho žiadosť o to, že zoberte si prosím psíka naspäť. Lebo, lebo..

AV: Ono to väčšinou nebýva reklamácia. Naozaj to je väčšinou z toho, že teda sa niečo stane.

JD: Sa zmenili sociálne, sociálne alebo zdravotné pomery sa zmenili.

AV: Akože ja som toto zažila naozaj v zahraničí, pri chovateľke od ktorej mám fenu ja, povedala čokoľvek sa stane, zavolaj mi, z Belgicka prídem po ňu. Čiže to je úplne normálne. Akože samozrejme, niekedy je to ťažké pre toho chovateľa zobrať si napríklad dospelého psa do svorky, keď má doma dvoch samcov. Je to náročné. Vtedy, dajme tomu hľadáme nové rodiny. Zapoja sa vždycky iní chovatelia, ale dá sa to vždycky vyriešiť. Sama poviem tým ľuďom: "Nechcem, aby moje šteňa skončilo v útulku."

JD: Chápem.

AV: Vždy sa dá všetko vyriešiť.

JD: A keď už hovoríme o budúcich majiteľoch. Aké také nejaké čudesné až bizarné otázky ti najčastejšie kladú títo ľudia?

AV: Väčšinou ani nie bizarné, ale teda väčšinou sa pýtajú na cenu. Čo teda, keď sa ma opýta prvú otázku "Koľko stojí to šteňa", tak nemáme sa o čom baviť, pretože to sa prvé nepýta. Ale takú najbizarnejšie otázku som dostala od jedného pána, ktorý keď mi zavolal, tak sa ma opýtal, že či tomu psovi nebude vadiť, respektíve šteňaťu, keď ho bude jeho syn malý nejaký neviemkoľkoročný škrtiť. No boli sme dorozprávaní. Samozrejme, že mu to vadiť bude. Čiže takéto niečo ani nech nikto neskúša. Proste pokiaľ má niekto buď agresívne dieťa alebo sa nevie spratať do kože, prípadne si ho nevie vychovať, tak šteňa mu netreba žiadne.

JD: Ok, to sú chyby majiteľov. A aké sú podľa teba chyby chovateľov?

AV: Najväčšia chyba chovateľa podľa mňa je, pokiaľ sa niekto rozhodne chovať pre peniaze. Lebo chovať pre peniaze sa nedá, nedá. Proste na tom človek nemá šancu zarobiť. Keď chcem odchovať kvalitných jedincov, keď chcem na to ísť naozaj profesionálne. Všetky tie peniaze, ktoré sú za tie šteňatá, idú do ďalšieho chovu, či už sa kupujú v podstate nové ohrádky pre šteniatko alebo proste všetko sa to vkladá. Väčšinou to vykrýva len náklady na šteňatá. Čiže ja neviem pracie prášky, to krmivo. Čiže kto si myslí, že začne chovať a bohovsky na tom zbohatne, tak nemá pravdu.

JD: A máš ty teda ako chovateľka aj nejaký iný zdroj príjmu? Máš ešte iné zamestnanie? Si podnikateľka alebo.. povedz?

AV: Ja podnikám práve tiež v psej sfére, takže toto. Na tomto sa naozaj zarobiť nedá a keby ma mali len moje odchovy živiť, tak každý priemerne matematicky zdatný človek si spočíta, že by sme ja neviem čo museli jesť, ale asi by sme zomreli hladom.

JD: No a čo napríklad cvičák? Chodíš s týmto medveďom na cvičák?

AV: Nie, medvede na cvičák nepatria. V podstate pokiaľ ide o socializáciu nejakú, tak áno. Ale čo sa týka vyslovene cvičákových aktivít, tak pyrenejský horský pes nie je vhodné plemeno na takéto veci, keďže oni. To sú pastierske psy, oni majú svoju hlavu a oni sami rozmýšľajú a on v podstate nebude robiť to, čo robí nemecký ovčiak. To je niečo diametrálne odlišné a v podstate taký pes, čo potrebuje naozaj tento tréning a behať tam po tých laviciach a neviem čo tam stvárať, tak áno, ten to potrebuje, ale pyrenejec to robiť nebude. Oni sú úsporní na energiu. Čo teda majú oni v génoch, že on leží pri tom stáde, dáva pozor a keby sa niečo náhodou nejaké nebezpečie zjavilo, tak vtedy to zapojí, ale že by potreboval nejaké tam veci nacvičovať, to to asi nie.

JD: A smelo by si dokazala povedať, že Loui je vycvičený pes, ktorý ťa poslúcha.

AV: Loui je vychovaný pes.

JD: Vychovaný, tak to je to slovo, vychovaný pes.

AV: Oni sa vychovávajú, oni sa v podstate, ja stále tvrdím, že to je plemeno, ktoré sa necvičí. To sa vychováva. A oni sú naozaj schopní byť vychovaní. Samozrejme, treba k tomu čas, treba k tomu správny prístup a dá sa to. Všetko sa dá.

JD: Aj ti niekto radil nejaký odborník? Nechcem použiť to slovo cvičiť, ale teda vychovávať?

AV: Nie. Mňa to naučil v podstate môj prvý pes, ako k nim pristupovať, keďže on bol naozaj špecifický a on ma naučil úplne všetko, pretože tých psov, ktorých ja mám teraz, oni nie sú až takí. On bol naozaj. Proste to bol mysliteľ. Ja by som v živote nepovedala, že toto pes dokáže vymyslieť, čo dokázal on, ale on ma naozaj on mňa vychoval na to, ako mám ja vlastne ďalej pokračovať v plemene a ako ma vychovávať ja tie psy ďalej. Čiže v podstate ja k nim pristupujem ako k malým deťom. Oni sa motiváciou dajú naučiť úplne všetko. Čiže pokiaľ chce niekto na pyrenejca kričať, ako tam tí starí cvičitelia na tých cvičákoch, tak ten pes ho počúvať nebude. Proste nebude. On nebude robiť a pokiaľ naňho chce sa nejako s ním naťahovať alebo vyvíjať na neho, že ja som silnejší, tak ten pes sa zlomí a v živote ho nebude počúvať. On sa ho bude báť. Čiže tam naozaj treba tú spoluprácu. Ja ich beriem tak, že to sú proste je to naša rodina. Sú to moji parťáci, sú to naši kamoši, dá sa s nimi robiť čokoľvek, ale proste treba vedieť ako na to. A po zlom to nepôjde teda.

JD: A máte za sebou nejaké výstavy, súťaže, ocenenia, úspechy?

AV: Tak výstav máme za tie roky za sebou naozaj veľa. Dá sa povedať, že sme výstavne úspešní.

JD: Chváľ sa, chváľ sa, na to sme tu, smelo.

AV: Takže v podstate rada chodím na výstavy, lebo ja hlavne sa chodím stretávať s kamarátmi, čiže my tam chodíme preto. Ale tak samozrejme, že keď človek vyhrá, tak ho to poteší. To nemôže povedať nikto, že ja tam ja tam nerád chodím, lebo ono poteší tá výhra a vie aj potešiť o to viac, keď je napríklad špecifický rozhodca, že teda je to špecialista na to plemeno a vie mi o tom psovi povedať naozaj, že vieš čo, to má dobre, toto má zle. Ja to beriem, lebo ja viem, čo ten pes má zle. Žiadny pes nie je dokonalý, čiže na to by sa naozaj ľudia, ktorí idú na výstavu aj prvýkrát napríklad s pyrenejcom alebo s hocijakým iným psom, nemali by sa urážať, lebo je jasné, že toho psa všetci milujú a je najkrajší najlepší. Ale keď špecialista na plemeno povie: "Vieš čo, toto má zle." Ono to väčšinou zle aj je. Ale to nevadí, lebo žiadny pes nie je nedokonalý. Hej, on to že má jedno zle to nevadí, on má milión vecí dobrých. Čiže aj z toho dôvodu ja rada chodím na tie výstavy, že teda človek sa aj niečo nové dozvie, aj sa niečo nové naučí. A teda väčšinou rozhodcov tu máme príjemných aj zahraničných aj našich, takže nie je čoho sa báť.

JD: A na výstavy chodíš aj do zahraničia, či iba na Slovensku?

AV: Chodíme tak najďalej do Čiech. Ja som neni zrovna typ, ktorý by vymetal zahraničné výstavy. Nevidím v tom nejaký význam extra veľký. Čiže my ideme sem. Tuto vieme, že stretneme tých našich ľúdí, pokecáme a zase niečo nové budeme vedieť. A zahraniční rozhodcovia v podstate prídu sem, čiže my do tých Čiech tak najďalej asi.

JD: No blíži sa nám leto. Aké máte plány na leto?

AV: Aké máme plány? Absolvovať dve výstavy bez toho, aby sme zhoreli a v podstate oddych. Oddych. Oni sú v lete nie moc aktívni, čiže sú huňatí. Je to veľký pes, čiže oni si výkopú nejakú na dvore svoju jamu v záhradke a tam sa budú chladiť, prípadne porozháňajú trošku drozdov po záhrade. Takže budeme oddychovať.

JD: Tak nech vám to vyjde. Všetky vaše plány, oddychy. Buďte zdraví, buďte šťastní a ďakujeme veľmi pekne za účasť u nás v Zverissime. Ahojte.

AV: Ahoj, ďakujem za pozvanie.

Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.