S02 E01 Striebro v hrive

JD: Ahoj Dvojnožci. Moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Dnes to u nás v štúdiu v Banskej Bystrici vítam nutričnú poradkyňu inžinierku Michaelu Ivicovú. Miška ahoj.

MI: Ďakujem, ahoj.

JD: Naša dnešná téma znie Striebro v hrive. Budeme sa teda s Miškou rozprávať o seniorskom veku našich psov a mačiek. A poďme teda rovno na to, že koľko sa pes a mačka dožíva. Ak sa vôbec dá povedať nejaká zjednodušená alebo paušálna odpoveď na túto otázku.

MI: No paušálna úplne nebude, lebo je to vlastne individuálne z hľadiska toho, že máme aj plemená mačiek a psov a tým pádom je tam rôzny ten, tá životnosť to nazvem. Paradoxne sa menšie psy dožívajú viac, veľké menej.

JD: Áno. Toto je taká všeobecne známa veta a vieš nám aj takto hneď na začiatku vysvetliť, že prečo je to tak? Prečo toto napríklad nie je mýtus, ale je to fakt?

MI: Je to z hľadiska toho, aspoň teda vedci sa domnievajú, že sme si to spravili sami my ľudia šľachtením. Tým, že sme vlastne chceli nejaké veľké plemená na stráženie dobytka, prípadne maznákov, ako je napríklad doga, že tá nič neustrážil, ale ustráži nám posteľ. Takže z tohto hľadiska sme si chceli akože spraviť niečo väčšie, ale nedbali sme na tú zdravú zdravotnú stránku. Takže keď chceme jednu vec, nevieme podporiť druhú vec. A z tohto hľadiska vlastne je dokázané napríklad, že taká doga v roku vlastne zvýši o 100% svoju hmotnosť, pričom pudlík 20% a my ľudia len tri. Takže dá sa povedať, že ona má veľmi rýchly rast a veľmi rýchlo všetko prebieha u nej, takže ako veľmi rýchlo vyrastie, tak veľmi rýchlo zostarne. Je to pochopiteľné?

JD: Je to úplne pochopiteľné. Áno, áno, vieme aj rozdeliť život psa alebo teda zvieraťa. Ale rozprávame dnes primárne o psoch a potom spomenieme aj mačky. Vieme život psa rozdeliť na nejaké etapy, vývojové alebo alebo vekové?

MI: Áno, tie etapy vlastne začínajú už tým narodením, kedy vlastne šteniatko začína, no vlastne sa narodilo. Je slepé a jediné čo má, tak má také nejaké zmysly, aby rozoznalo svoju matku, prípadne súrodencov. To je také vegetatívne obdobie, kedy sa, kedy trvá dva týždne od toho narodenia, potom máme štiepacie obdobie, kedy to zvieratko začína objavovať svet. Takže už nielenže hmatom alebo čuchom si rozoznáva súrodencov, ale zrazu ich aj vidí a vie sa orientovať v tej svojej búdke, keď sa narodilo dajme tomu. A ďalej máme sociálne obdobie a to je vlastne.

JD: Aj vieš povedať, ako dlho od toho druhého týždňa trvá to ..

MI: Do tých troch mesiacov.

JD: Do troch mesiacov.

MI: Zhruba áno. To také aj také špongiovité sa nazýva, že vlastne rýchlo naučiť psa všetky základné hygienické návyky. A máme to akože v poriadku už do budúcna. A keď sa to neuchytí, tak to trošičku dlhšie trvá. To veľa majiteľov asi pozná, keď si takto berú šteniatka.

JD: Po tom treťom mesiaci, kedy ešte nemajú tieto návyky a musí sa potom nový majiteľ..

MI: Trošičku skorej a tým pádom si to nevedia takto zafixovať.

JD: A po tom treťom mesiaci teda prichádza ďalšie ďalšia fáza?

MI: No a potom je aj tá socializačná fáza, kde sa vlastne už nachádza takzvane šteňa v novom domove, prípadne u chovateľa a ten sa mu už začína venovať z takého hľadiska výchovného cvičákového to poviem. Že učí to šteniatko všetko, čo potrebuje do života. No a ako správne šteňa alebo ako správne decká, tak nastáva samozrejme aj pubertálna fáza, kedy si chce povedať svoj názor. Takže tam už je to obdobie puberty a to je taký malý vzdor z hľadiska, že čo má naučené ako keby nechcelo platiť. Takže to je náročné zase pre majiteľov, aby v tom vytrvali. Aby v tom pokračovali.

JD: Takže je to fáza nielen.

MI: Ak v tom vytrvajú, tak začne mať dospelého psa, ktorý ju už vlastne sa ďalej nerozvíja. Už má ten svoj stereotyp. Najem sa, idem von, robím nejaké cviky s majiteľom, prípadne niečo iné. A takto to vlastne plynie až do toho jeho seniorského veku.

JD: Viem, že pravdepodobne no asi sa to nedá. Ale napríklad ja mám Jacka Russela.

MI: Oj, oj (smiech).

Ten má, ten má 13 rokov, je už teda v seniorskom veku?

MI: Áno, dá sa povedať, že už sa dá rátať ako senior, ale aktívny senior, pretože presne títo teriéry celkovo sú aktívni seniori. Oni ani v štrnástich rokoch nedokážu vypnúť dá sa povedať. To asi poznáš.

JD: Poznáš to. Má to samozrejme svoje plus a mínus. Alebo má dlhšiu, Pepsi sa volá náš pes, má potom dlhšiu fázu, čím je staršia tej regenerácie. Ale v momente, keď sme niekde na prechádzke, na poli alebo sa niekde šantíme, tak naozaj je to takmer ako zamladi.

MI: Áno, to je dôležité vlastne už tomu psovi trošičku uľahčiť. Čiže nemať tie nároky ako keď mal pred štyrmi piatimi rokmi, že to ešte dával. Teraz môže mať napríklad takú svalovicu z takej prechádzky.

JD: Dokonca my my to vieme nielen preto, že by sme si to uvedomovali pod váhou toho, koľko má rokov, ale ona sama asi to, ako sme sa pred pred natáčaním, pred nahrávaním rozprávali, že ak mačku niečo bolí, tak to robiť nebude.

MI: Áno.

JD: Ale pes ide cez to. No a tak isto naša Pepsi.

MI: A hlavne buď teda tieto teriéry, alebo pracovné psy, ktoré boli zvyknuté to robiť.

JD: No a naša Pepsi tým, že teda, že Jack Russel, veľa energie, bola zvyknutá behať po po tom istom poli behala proste 12 rokov. No ale po ôsmom roku to už tie tie malé šľachy a kĺbiky nezvládali tak dobre. Ale ona si v hlave myslela, že stále je mladucha, takže behala rovnako nadšene a rovnako energicky a doplatila na to. A momentálne má už obidve zadné nôžky operované. Takže teraz už sme aj pod váhou tohto, už je aj ona opatrnejšia, ale aj my sme opatrní, že jednoducho, keď je vymýšľam pätnásť čísel nového snehu, tak nejdeme do toho pooraného poľa, aby sa zas niečo nestalo. Takže dávame pozor na to, aby naša seniorka sa aj ako seniorka správala.

JD: S akým najstarším zvieraťom máš skúsenosť? Ak rozprávame teda najmä o mačkách a psoch.

MI: Dobre, keď sa tak hovorí o tých mačkách, lebo to sme si ešte nepovedali, že keď sa napríklad mačka koľko sa dožíva, tak vlastne mačka má paradoxne dlhší život. Je to proste šelma. Je sebestačná a tým pádom asi aj dlhšie žije. Neviem ako to inak vysvetliť, ale mačka môže mať normálne aj 22 rokov.

JD: A ako vieš ako veterinárna sestra alebo nutričný poradca alebo veterinár všeobecne zistiť vek mačky? Nájdem niekde mačičku, že niečo sa jej stalo. Prídem na veterinu, čo je to prvé alebo to druhé, čo veterinár urobí, aby zistil jej aspoň približný vek?

MI: Toto sa nám stáva, že ľudia napríklad nájdu tie mačky a teda nám ich donesú, že ako asi staré je. Tak pri tým mačencách je to alebo aj pri mačke v podstate zuby sú základ. Nie všetky mačky dajú pozrieť do papuľky, ale minimálne tie zuby. Keď vidíme malé zúbky u mačiatka, tak vieme, že sa pohybuje okolo toho tretieho mesiaca, že už je odstavené, začína prijímať tuhú potravu, ale ešte sa mu nevymenil chrup. A keď už máme takú mačku, ako sa povie dospelšiu, že už má nejaké 3 4 roky, tak má vyslovene už aj ten plak na tých zuboch, že opotrebovanejšie. Podľa toho samozrejme akým spôsobom žije, či je lovec alebo je domáci povaľač, ale minimálne tie zuby to vedia ukázať. Ak už sa bavíme úplne o tej staršej mačke, čo je takých 10-12 rokov, tak tam už môžeme vidieť aj prípadnú zmenu srsti na tej papuľke, že šedivejú tie fúziky trošičku alebo celá papuľka, ušká, ale naozaj si to úplne nevšimne človek, že je to stará mačka, až kým jej nepozrie do papuľky. A keď máme geriatrickú mačku, to už znamená, že od tých 14 do tých 22 dajme tomu, tak tam už je to vidieť hlavne postavou. Tie mačky sú trošičku strnulejšie, majú menší, menšiu tú svalovú konštrukciu a sú, človek by povedal, že chradnú, ale oni ju proste už nevedia tak na seba nabaliť toľko tie svaly, svalovej hmoty.

JD: No Miška, a aké sú vlastne prvé známky starnutia? Lebo ak si povedala, že podľa plemena sa aj ten psík dožíva nejaký vek, tak možno sú tu aj v inom čase, v inom veku a úplne iné známky starnutia jednotlivých plemien. Je to tak?

MI: Môže, nemusí. Znova záleží od tej kondície toho psíka. Hej, že keď máme nejakého psa, ktorý je aktívny celú dobu, napríklad policajní psy, majú vlčiakov a belgických ovčiakov, tak oni ich vyraďujú medzi 9tym alebo teda 8-9tym rokom, že už ich dávajú do dôchodku, ale na tých sú to neni vidno, čiže oni sú stále akože žhaví, chcú toho figuranta zadržať a človek len si povie, že už to neni až taká akčnosť, že by teda na tých zásahovkách neboli takí úspešní ako sú ich

JD: Mladší kolegovia.

MI: Mladší kolegovia, ale ten pes sa nejaví, že je starý. Určíme to vlastne my ľudia mu a až neskôr, že keď už máme ten daný akože kľudový režim, že tuto Rexík tu si sadkaj alebo ty máš tu predostretú misku, my ideme do práce, vrátime sa, potom ťa vyvenčíme, tak potom ten pes už pochopí, že ten život sa mu spomaľuje a tým pádom už sa tak neponáhľa ani on nikam. A začína akože nechcem povedať že rapídnejšie starnúť, ale začína to byť už na ňom aj tak vidieť. Ja som to napríklad na svojom psovi vôbec nepozorovala, až do doby, keď som chodila na vysokú. To znamená, že som sa ob týždeň vracala domov a vždy som potom pozerela na psovi nejaké zmeny, že aha, fúziky sa mu tam robia. Tie oči mu tak trošku poklesli, uši už ma šedivé a takto. Bol to boxer.

JD: Tak som si povedala zaujímavú vec, že my ľudia určíme aj sebe, aj aj tomu zvieraťu, že: "A, už si senior, a, už si starý pes!"

MI: Áno, podľa toho, ako sa to zviera správa. Z toho vieme akože si povedať, že už teda asi patrí do tej kategórie seniora.

JD: No a keď už si to ja ako majiteľ alebo možno ja majiteľ v spolupráci a v dialógu s tebou ako s odborníčkou povieme, že áno, naša Pepsi už je senior. Čo to pre mňa znamená, aké z toho pre mňa napríklad plynú povinnosti? Alebo na čo by som si viac mal dávať pozor, načo by som mal úplne zabudnúť a vyradiť to z nejakej rutiny dňa?

MI: No to ja musím vedieť čo napríklad s Pepsi často robíš. Lebo že teraz ti poviem, že nechoď na také dlhé prechádzky, ale tie prechádzky ona zvládala ako mladá.

JD: Čiže to je úplne takto ušité na mieru každému jednému "zákazníkovi"?

MI: Dá sa tak povedať.

JD: Super.

MI: Akože musí si to zviera poznať. To je ten základ, že keď si ho bude poznať, tak vie, prečo ho nemá v niečom preťažovať a v niečom si to ešte môže dovoliť.

JD: No tak to by sme od tohto momentu túto debatu asi mali konkretizovať. Možno práve na toho môjho psa nie?

MI: Takže predpokladám, ako si povedal, že máš psíka po operácii, tak už určite ten pohybový alebo teda ten pohyb obmedzujete. To si už aj spomínal, takže z tohto hľadiska asi nebude mať takú vysokú energetickú hodnotu a tým pádom to krmivo by sa mohlo meniť. Alebo teda čím kŕmiš? Tak sa spýtam hneď na začiatku. Je to granulovaná strava alebo čerstvá strava?

JD: Odpoviem ti na to po krátkej prestávke. Vydýchnite si všetci, napite sa vody, nadýchajte sa vzduchu a nezabudnite nás hlavne sledovať na Facebooku, Instagrame a YouTube. O chvíľku sme späť.

reklamný odkaz: Nové ultra prémiové funkčné veterinárne diéty Alleva Care. Revolučný spôsob výživy v prípade ochorení mačiek a psov. Alleva Care kúpite u svojho veterinárneho lekára.

JD: Vitajte späť. Po krátkej pauze sme opäť tu v štúdiu v Banskej Bystrici a s Miškou sa rozprávame na tému Striebro v hrive. Rozprávame sa o našich psích senioroch a tesne pred pauzou som ti sľúbil, že ti teraz odpoviem na otázku, čím kŕmim moju Pepsi. Tiež sa na to nedá odpovedať paušálne. Boli sme zvyknutí striedať granule väčšie s konzervou, neskôr granule menšie s konzervou, ale keďže ako si sama povedala, ten vek sa ukazuje a aj zisťuje cez zúbky, tak už Pepsi nemá všetky zúbky a nie sú v takej kondícii ako ich mala, keď mala 2 roky. Takže momentálne je to, že buď jej niečo uvarím, také akože iba na vode alebo to zmiešam s malými granulami. Konzervy jej začali robiť trošku črevné problémy. Takže opäť vidím, vyhodnotím, zareagujem. Dali sme ich z jej jedálnička preč.

MI: Tým, že máš takú kombinovanú tú potravu, tak je to také variabilné, že nevieš čo jej ubližuje, čo ju akokeby občas vyčerpá viac akoby malo.

JD: No dobre, poďme na to paušálne. Akoby som sa mal ja ako majiteľ psa postaviť k strave pre môjho seniora.

MI: No treba si zohľadniť, čo ten pes celý deň robí. Či leží 8 hodín a čaká na mňa, kým prídem z roboty a idem s ním na 5 minút na prechádzku, aby sa vycikal, vykakal a idem späť. Takže v tom momente určite si pozriem teda krmivo, ktorým teraz kŕmim. Skúsim si pozrieť to energetické zloženie, že ako vysoké tam je, lebo v podstate všetka tá energia, ktorá neni jasne vypotrebovaná v nejakých úkonoch, prechádzkach, niečo, tak sa ukladá do tukov a tam vlastne hrozí tá obezita. Takže z tohto hľadiska treba si buď dať nejaké lightové tie krmivá, alebo už na začiatku, alebo prejsť na ten senior, keď už má ten vek.

JD: Tak isto ako je krmivo určené že ako pre pre šteniatka, potom pre ten stredný vek, tak máme aj krmivá, ktoré sú vyslovene určené pre pre seniorov.

MI: Pre seniorov. Áno, len treba si tom naozaj povedať, že ten pes už do toho seniorského veku fakt patrí. Aby sme mu vlastne neurobili, že teraz ešte s nejakým 7 ročným vyžlákom napríklad dávam na bicykli? Hej a ja mu budem dávať nízku energiu, tak že zachvíľu nebude vládať a budem sa diviť, že prečo ten pes zachvíľku nechce ísť alebo prípadne mu ešte uškodím.

JD: A mal by som ja ako majiteľ seniora možno častejšie navštevovať veterinára, hoci akoby na preventívnej báze?

MI: To určite áno. My, čo sa týka ako z veterinárneho hľadiska, berieme psov od piatich rokov, či malí, veľkí, strední už ako seniora, lebo v tých piatich rokoch nastávajú také nejaké životné zmeny alebo ako to nazvať, že aj celkovo krvný obraz alebo biochemické parametre nám niekedy dokážu odhaliť skoršiu chorobu alebo ako to nazvem, že preventívne je ideálne chodiť vždy so psom raz ročne, s takýmto už starším. Lebo ak sa na niečo dôjde, pritom klinicky je úplne v poriadku všetko, len sú to také zákerné choroby, ako napríklad ochorenie obličiek. Ochorenie pečene, na to klinicky nemusí byť toho psa vidieť hneď, ale skôr až keď je napríklad nechutenstvo alebo zvracanie často.

JD: A to už je neskoro.

MI: A to už naozaj. To už znamená, že niečo tam fakt nefunguje a to je už diagnóza, dá sa povedať. Ale keď ideme preventívne a skúsime teda obetovať zopár financií na to, aby zistili sme, čo sa so psíkom deje za celý život, tak nám to predpovie budúcnosť, ako povie.

JD: Z praxe aké sú tie najčastejšie choroby seniorov?

MI: No tak zase sa vrátim k tým zúbkom. Presne ako hovoríš, máš menšie plemeno, tak tam zrejme boli tieto mäkké stravy, kedy nemala možnosť úplne žuvať, obrusovať tie zuby aj keď je to teriér. Takže predpokladám, že za svoj život niečo zničila.

JD: Aj zničila a ona mala dokonca a mňa vtedy krútilo na záhrade, ona mala záľubu v obhrýzanie kameňov a to je teda zvuk.

MI: Tak to je jedna vec, čo nemusela by robiť, lebo to je naozaj zlé, škodí sklovine. Takže to je druhá vec. Ale ja som myslela také obkusávačky, ako sú napríklad také byvolie kože alebo niečo v takom zmysle.

Mala, mala.

JD: Akože niečo švachlať.

JD: To tak, akože isté obdobia dávno dávno za mladi ešte.

MI: Ale aj tak to neni úplne účinné ako si niektorí myslia, že napríklad paroh je od jeleňa. Alebo takéto parôžky, čo sa dávajú na obkusávačky, nič vlastne neni tak účinné ako mechanické čistenie zubov. To si zoberme my, že keby sme si napríklad len dávali žuvačky, tak asi nás zubárka nepochváli na preventívnej prehliadke, že prečo si neumývame zuby kefkou. Takže tá mechanika je tam najdôležitejšie, či už zubnou pastou a kefkou alebo len nejakým, minule som videla, že sú nejaké utierky, ktoré sa nastrknú na prst a vyslovene to akože manuálne sa umýva zub, takže je to také vtipné.

JD: Takže stále táto stará, nechcem nikoho uraziť, ale táto stará metóda manuálna je najúčinnejšia.

MI: To určite je najúčinnejšie, plus potom nejaké to obhryzkávanie alebo také.

JD: Okej. Takže to máme zuby ako prvý prvý znak starnutia. Čo je ďalej?

MI: A to isté platí aj pri mačkách, neni to len pri psoch, ale aj mačkám by bolo dobré naučiť ich umývať zúbky, lebo oni majú dosť častý problém s parodontitídou. Neviem to asi vysloviť správne, ale vyslovene so zápalmi a dá sa povedať, že už mladá mačka dôjde o polovicu zubov.

JD: Kvôli zápalom? Nie kvôli tomu, že by teda bola nejaká bujará a niečo hrýzla napriek tomu, že ju to bolí, ale kvôli zápalu?

MI: Áno, lebo je na tej granulovanej strave. Viac menej sa to všetko ukladá v tých častiach dutiny ústnej. A keďže i to nemá ako inak umyť, tak sa to vlastne zapáli.

JD: Takže máme zuby, u psa aj u mačky. Čo sú ďalšie?

MI: Potom ešte je dobré samozrejme aj nejaké dentálne hygieny, to určite poznáš. Aj zo svojej skúsenosti, to odporúča aj zubárka. Proste ísť na dentálnu hygienu. U nás je to za bdelosti. U psov a mačiek sa to musí robiť za prispatia alebo by nám to na takú dlhú dobu nedovolili ani len vojsť. Takže nie to ešte sa pokúšať. Veľa ľudí si myslí, že napríklad salóny pre psov im vyčistia tie zuby. Áno, oni odstránia ten prvotný povlak, ktorý akože vidíme aj my, že to tam je žlté alebo nejaký kameň, ale ten zubný povlak sa tvorí pod ďasnom. To znamená, že to treba vyrýpať akokeby a to tiež nedovolí ten pes tej strihačke. Takže nie úplne do detailu im vyčistia zuby. Takže znova treba buď manuálne to nejako ešte prečistiť, alebo raz za rok si skúsiť takú dentálnu hygienu.

JD: A je to zdravé pre psa raz za rok ísť do narkózy kvôli tomu, že my, že mu ideme vyčistiť zuby?

MI: No zdravé ako zdravé. Práve preto sa robia aj tie predoperačné vyšetrenia, ktoré odhalia, či vôbec pes môže ísť do anestézy alebo nie. Ak by tam bola nejaká odchýlka, či už len v tých obličkových parametroch, pečeni alebo niečo, tak sa to zviera najprv stabilizuje, aby to bolo bezpečnejšie. Ak sa tieto parametre javia všetko v poriadku, tak neni problém, lebo to je vlastne rýchla narkóza. Do hodiny je to zviera hore. Ono najdlhšie trvá uspatie, potom nejaké to ošetrenie, prípadne keď sa zistí na intraorálnych rontgenoch, že treba ten zub vytrhnúť. To je najlepšia metóda, tak to trošičku zbrzdí. Ale inak naozaj je to do hodinky hotové.

JD: Platí staré známe. Starého psa novým kúskom nenaučíš?

MI: Neplatí.

JD: Neplatí. Ako je to možné? Prečo je taký..?

MI: Ja ako tréner vravím, že pes sa naučí v každom veku, čo potrebujeme. Len mu treba dať čas. To znamená, že ten jeho reťazec pochopenia alebo celkovej tej reakčnosti je spomalenejší, ale on to pochopí, len treba na neho trošičku iným spôsobom než na tých, na tie šteňatá, ktoré sú vyslovene fixované na vás a jediná motivácia je buď tá hračka, alebo hneď žranica. U toho seniora je to také pomalšie, ale dokáže to. A odporúčam ľuďom, ktorí vlastne majú už naučeného psa. Čo sa týka povelov na povely na reč, tak začať v nejakých 6-7 rokoch učiť posunkovo. Čo je vlastne akože, že na znaky nejaké hej.

JD: Bomba.

MI: No je to doporučené aj z hľadiska toho, že môže sa stať, že ten pes bude hluchejší. Tak vtedy vlastne mu len ukážem niečo na diaľku, že teda hluchý môže byť a vidieť ešte vidí. Hej, takže vtedy to tak zaberá. Keby to bolo obojstranne, tak už je to také komplikovanejšie. Takže je dobré no proste psíka učiť a zároveň aj s tým seniorom stále treba pracovať, lebo potom tak mentálne chradnú, začnú byť proste vyslovene zábudliví alebo. My sme mali vlčiačku, ktorá proste išla von a ona si nepamätala, že bola vonku. Tak zase išla von, sa tam otočila a išla dovnútra a zase išla von. Proste akože už to bolo také u nej, že nevedela že či bola vonku. Nebola vonku. Takže znova sa pýtala a bolo to vlastne horšie ako reklama v telke, lebo pozerať niečo a donk donk, ja chcem ísť von a donk donk, ja chcem ísť von.

JD: Pri ľuďoch existujú nejaké pomôcky. Keď som senior a odchádzajú mi buď ruky, nohy alebo čokoľvek iné. Existujú takéto technické vymoženosti alebo technické pomôcky aj pre psy a mačky?

MI: Pri tých technológiách sa to myslím, že ešte len tak prebúdza, ale sú už nejaké z hľadiska nejakej tej ortopédie alebo toho pohybového aparátu, keď máme napríklad psíka po nejakej traume a vieme, že ten život má ešte kvalitatívny ako sa povie, že teší sa, vie sa nejako prednými končatinami pohybovať, ale dajme tomu, že zadná mu ochabla. Hej, že bude tam nejaký presek tej miechy alebo niečo, tak tam sa napríklad môžu zvoliť aj pomocné kolečká alebo inak povedané vozík, že keď sa pes vlastne dá do nejakej tej, čo to je, nejaká taká vanička. Dajú sa tam nôžky, aby sa neodreli a môže sa pohybovať. Veľmi v podstate v zahraničí to dosť veľmi preferujú a u nás sa to začína tak prebúdzať, že teda dávajú tým psíkom šancu aj z takéhoto hľadiska. Potom máme technológiu z hľadiska napríklad kŕmnych misiek alebo dávkovača, hlavne pri mačkách je to také obľúbené momentálne. Keď napríklad máme toho seniora, tak dobré je zase prejsť na tú, na to kŕmenie častejšie. Z hľadiska toho, že sa im ten tráviaci trakt spomaľuje, tak je dobré, aby nebol úplne naplnený ten žalúdok. Môžu sa vlastne nejak povedať zduť. Hej, že že trošku sa nahlcú, do toho sa napijú a zrazu im je tak ťažšie. A pri tých vyšších väčších plemenách môže byť aj nebezpečenstvo tej torzie. To je vlastne prevrátenie toho žalúdku, takže v tom momente..

JD: Radšej, radšej menšie porcie rozložiť na viackrát?

MI: Áno, znova to v podstate sa vracia ako keby do toho šteňacieho obdobia, kedy sme napríklad šteniatko kŕmili štyrikrát alebo trikrát denne. Čiže ja myslím aj toho, že keď niekto povie, že on je iba večer a je to nejaký veľký pes napríklad vonku, tak dobre by bolo, keby sme dávali už aj ráno, aj večer, že dvakrát mu to rozdeliť. Síce bude taký trošku nechápavý z toho, ale on to sa naučí. No a to je vlastne taká tá technológia tých misiek, že vlastne dávkujú samé, že môžem ísť napríklad do obchodu. Ale neviem sa vrátiť do tej siedmej, lebo dlhá rada alebo niečo a mám nastavenú tú misku, že proste o tej hodine spustí granule. Takže v podstate toto je taká technológia jak sa povie. A teraz ešte sú aj obojky, ktoré nie sú úplne že elektrické, že výcvikové, že keď niečo zle robím, tak ťa trošičku sparalizujem, ale ale skôr takým spôsobom vibračné. Presne pri takýchto buď hluchých psíkoch, alebo trošičku indisponovaných neviem v čom, ale ide o to, že tá vibrácia spraví len to, aby ten pes zaregistroval toho človeka, že je napríklad ďalej odo mňa, tak ho len jemne zavibruje. A to je vlastne niečo v takom zmysle, že sa otočí a ja už len mávam, že poď sem tuto hej takto nejako.

JD: Akurát som mal na jazyku takú otázku, že..

MI: Lebo väčšina ľudí sa bojí aj toho, že keď stratia sluch, tak vlastne už je upätý len na vodítku.

JD: Presne to som sa chcel opýtať. Naša Pepsi výrazne začala teraz hluchnúť. Ak také slovo existuje. Tak som sa chcel opýtať, že či už existuje niečo..?

MI: Načúvacie?

JD: Hej, hej.

MI: Načúvacie asi nie.

JD: Či nie sme náhodou ešte takto ďaleko v tom science fiction, že by už som dal fakt niečo.

MI: Hlavne si to neviem úplne predstaviť, nakoľko keď psy majú napríklad chronické zápaly uší a už len kvapkať tam niečo je za trest pre nich.

JD: No ale možno práve ten vibračný obojok je taká nejaká na polceste medzi tým, medzi..

MI: Áno, nesmie to akože spraviť nič zlé, musí len toho psa ako keby poštekliť, že čo sa deje alebo tak. Len to musí trošičku pochopiť v nejakom zmysle.

JD: Napríklad, aby sme tak porovnávali tie dva póly života toho psa. Keď si mu prinesieme šteniatko, tak očakávam, že tam si možno niečo z prirodzenosti.

MI: Pripravíme sa na to, aby nám nič nezobral.

JD: A on tam niečo buď zoberie alebo poničí a ja sa na to pripravím. Mám sa tak isto pripraviť na niečo alebo pomôcť i s tou prípravou seniorovi?

MI: No zmeny u senioroch nie sú úplne doporučené alebo aspoň také výrazné zmeny, ako je napríklad preloženie jeho pôvodného miesta na iné miesto, ktoré by mohlo byť síce v náš prospech, že je bližšie k dverám, ale on to napríklad nepochopí. Je zvyknutý, že mal nejakú rovnú uličku, kým prešiel k dverám a zrazu musí hneď zabočiť, tak je to preňho také stresujúce. Ale napríklad keď máme schody a vieme, že ten psík už napríklad nevládze po tých schodoch, tak vieme si zaobstarať tú detskú ohrádku. To mi asi pomôžeš, ja deti nemám, ako sa to volá.

JD: No a aby som čo?

MI: také dvierka, že sa vlastne zastrknú, aby to zviera nemuselo.

JD: Aha, áno, také dvierka, nie detská ohrádka, ale dvierka na to, aby aby mi nešiel dole po schodoch.

MI: Takže buď buď toto akože zamedzím, lebo niekto povie, že stále mi chodí po schodoch a pritom by nemal. No tak, to je presne to, že on pôjde aj cez tú bolesť. A zase keď chcem, aby so mňou bol napríklad na gauči, lebo v posteli, tak môžem mu dopomôcť nejakou rampou alebo schodíky, ktoré zvládne, že napríklad jazvečíky sú v tomto také náchylné. Že keď nechcú alebo oni tým, že sú takí dlhí ako štrudlíci, tak majú dosť daleko hlavu od chvosta a keď si zoberieme, že napríklad nechtiac spadne, tak rovno sa tak prekopŕcne, môže si v podstate buď naraziť tú chrbticu, prípadne stavec vyskočí. Takže u nich sa rozhodne odporúča s rampou len chodiť na gauč.

JD: My sme to vyriešili, lebo to samozrejme Pepsi je furt na gauči, tak sme to vyriešili takým malým tuli vakom, ktorý pre deti alebo aj pre mňa, lebo ja som rád čo najnižšie pri zemi. Slúži aj ako peliešok, sedačka, ale psík to má vždy tak akože prisunuté pri gauči, aby to mohol použiť ako taký odrazový mostík alebo medzistupienok, aby sa na ten gauč dostala. A teraz ma polovica poslucháčov ide uplne že ohaniť, že vy máte psa na gauči. Áno, máme psa na gauči. Dokonca mám psa aj v posteli.

MI: Nie si jediný, všetci ich majú na gauči.

JD: Takže mal som kopec rečí o tom, že pes neexistuje, neexistuje na gauči, ale rozhodne so mnou nebude spať v posteli. Áno, reči boli, ale chleba sa je.

MI: Stačí jedny pekné oči (smiech).

JD: Veď to je, to je paráda.

MI: No a tá rampa môže slúžiť aj napríklad na nastupovanie do auta aj veľa ľudí. Napríklad, že on už mi naskočí do auta, ale keď mu dám nejaké lyžiny alebo niečo, tak tam vie vyjsť.

JD: Aha, tak to ja už som zase taký akože promptnejší v tom, že kým by som jej tam dal lyžiny alebo niečo..

MI: Tak ale ty máš psa, ktorého si zoberieš do ruky a len ho presunieš. Ale taký labrador, tak toho môžeme len tak nakotúľať tam.

JD: No, no ale labrador je zasa tak veľký, že mu stačí fakt iba tú labku trošku zodvihnúť a je v aute, nie?

MI: Ako si si všimol dnešné autá, tak sú dosť vysoké.

JD: Jaj, aha, ja som teraz prišiel na takej úplne malej Toyotke, tak mi to nedochádza (smiech).

chlpatá akadémia: Ahoj dvojnožci, ja som Denisa z Lovely Dog a toto je Chlpatá akadémia, v ktorej vám prezrádzam rady a tipy na poslušných štvornožcov. Dnes som dostala otázku, ako na starého psíka. Tým, že mi pes starne, prichádzajú aj určité problémy a teraz zisťujem, že veterinárneho lekára navštevujem oveľa častejšie. Veľmi dobre som urobila, keď som od úplného začiatku psíka učila, aby sa dal chytiť, aby zdvihol nohu, aby vedel stáť na stole, aby ho mohol veterinár prehmatkať. Takže za mňa veľmi dôležité naučiť toho psíka dôverovať vám, tak isto, aby ste ho vy mohli chytiť, aby ste ho mohli naložiť, zložiť, prípadne ak je potrebné ho položiť do nejakého postroja. Keď už dajme tomu nevládze chodiť alebo je po nejakej operácii kĺbov. A teraz ako na to, aby nám náš vlastný pes dôveroval. Snažím sa nebyť zlostná, nekričať na psa, v žiadnom prípade psa nebijem, nešklbem, necukám s ním a o čokoľvek toho psíka požiadam, tak ten pes z toho vždy vyjde ako víťaz. Od úplného začiatku je naozaj veľmi dôležité toho psíka učiť naším signálom a keďže sa nenaučí slovenčinu tak plynule ako my, tak je veľmi dôležité, aby pes všetko, čo ho učíme, vnímal vyslovene ako čierno-biele. To znamená, že aby som mu vedela povedať, čo je áno, keď je to dobré. Ale vždy poviem psovi nie, keď je to zle. Napríklad podanie labky, nielen dotyk na dlaň, ale podám, ja sa tej labky chytím, pohladkám ju, prípadne ju zdvihnem. Pozriem ju zhora, zdola, položím labku a dám odmenu. A takto postupne naučím toho psíka, že akýkoľvek dotyk toho tela pre psa znamená niečo dobré.

JD: Tak dúfam, že sme, teda ja som sa toho dnes dozvedel dosť a dúfam, že témou Striebro v hrive, o ktorej som sa rozprával s Miškou sme vám všetkým poslucháčom aj sledovačom dali nejaké návody na to, ako už možnože vo veku od šteniatka už môžete začať robiť nejaké úkony, aby aby ste potom život svojho seniora uľahčili, zjednodušili. Hovorili sme si o krmive, hovorili sme si o pravidelných veterinárnych prehliadkach. Takže pozor na to a ďakujem. Ďakujem Miške za rozhovor.

MI: A ja ďakujem a hlavne si užívajte domácich miláčikov čo najdlhšie.

JD: Presne tak. Ďakujeme Miška. Čaute!

Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.