S01 E17 So psom na hory

JD: Ahoj Dvojnožci, moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Dnes tu u nás v štúdiu v Banskej Bystrici mám hostí dokonca až troch. Je nimi dáma Ľubka Kovácsová, administrátorka facebookovej skupiny So psom na turistiku. A tu oproti Ľubke sedia dvaja šarmantní páni Matej Deckár a Branislav Píši zo Štátnej ochrany prírody. Povedal som to správne? Tak vitajte u nás v Shtoodiu.

BP, MD, ĽK: Ďakujeme.

JD: Ľubka, prosím ťa. Administrátorka facebookovej skupiny. Z toho, čo som sa dozvedel, asi najpočetnejšej facebookovej skupiny, ktorá sa zaoberá pobytom alebo turistikou so psom u nás na Slovensku. Kde to celé vzniklo? Takáto takáto idea mať takúto facebookovú skupinu a akým spôsobom si ty tam možno od začiatku participovala?

ĽK: No, založila ju v roku 2018 kamarátka Andrea Maňková s tým, že teda chcela zdieľať svoje nejaké tie výlety, čo so psom chodieva po lese, po horách. Chcela zdieľať tie fotky, tak si jednoducho vytvorila skupinu a popozývala tam svojich kamarátov a oni popozývali svojich kamarátov. A takto to išlo teda tak ďalej. Zdieľajú sa tam tipy na výlety, kam sa môže ísť so psom. V podstate je aj výstroj na psa turistická. A takéto.

JD: Koľko členov máte momentálne?

ĽK: Vyše 14 tisíc.

JD: 14 tisíc ľudí tam hľadá nejaké tipy alebo dáva svoje tipy, svoje zážitky z turistiky so zvieraťom, so psom väčšinou teda.

ĽK: Áno. Či na Slovensku, či v Rakúsku. Teraz sa to už tak viacej rozmohlo aj to zahraničie, že tam ľudia teda chodia. Ale aj na tom Slovensku však tu je veľa kam chodiť.

JD: Musím niečoho spĺňať, aby som sa mohol stať členom takejto facebookovej skupiny?

ĽK: Máme tam pár pravidiel, ktoré by teda mal človek dodržovať. Čo sa týka aj teda napríklad tých vulgarizmov, lebo ľudia, teda niekedy sa vyjadrujú ako sa vyjadrujú. Máme tam teda aj čo sa týka národných parkov. Že my teda zrovna nie sme tí, ktorí sú zástanci voľného pohybu. Že my teda to tam nejako koordinujeme. Aj preto sme si dali napríklad aj príspevky, že ich my najprv musíme schváliť, lebo párkrát sa nám stalo, že tam dali ľudia videá, ako im päťdesiat metrov popredu behá pes v Tatrách. Tak my sme vlastne toto nechceli, pretože vieme, že v poľských Tatrách tam pes nemôže ísť. Asi aj kvôli tomuto. Neviem, že či to je kvôli nejakým iným veciam. A my sme.. Ja mám Tatry rada, ja zas mám psy ako mojich kamarátov. Hej, že sú moja súčasť, chcem to s nimi zažívať. Rada by som chodila aj do tých Tatier napríklad. Ale kvôli niektorým ľuďom sa to možno aj skončí, no.

JD: Keď som sa Ľubky pýtal na pravidlá facebookovej skupiny, tak sa teraz pýtam vás páni, aké sú teda pravidlá, ktoré Štátna ochrana prírody nejakým spôsobom stanovila alebo určila. A vidím, že Matej sa už tvári ako že ma potrebuje opraviť, tak ma prosím doplň, aby to bolo exaktné.

MD: To chcem, aby to bolo exaktné, lebo to nestanovuje Štátna ochrana prírody, stanovuje to zákon, čiže preto je to platné pre všetkých. Nie je to teda, nie je iniciátorom tohto zákona ani Štátna ochrana prírody a nie je to dokonca ani ukotvené len v jednom Zákone o ochrane prírody. Dokonca tento voľný pohyb psov je ukotvený minimálne mám vedomosť o štyroch právnych predpisoch, v ktorých sa teda zakazuje voľný pohyb na území Slovenska v určitých oblastiach a územiach. Čiže z toho dôvodu som chcel trošku opraviť, aby to nebolo vnímané tak, že Štátna ochrana prírody alebo..

JD: Veľmi správne, samozrejme.

MD: Všeobecne, že sú tí, ktorí zakazujú ten voľný pohyb, lebo ak by som mohol povedať trošku možno aj také jedno číslo zaujímavé, ktoré ilustruje to, že kto zakazuje alebo respektíve že kde je to zakázané, tak podľa Zákona o ochrane prírody je zakázaný len voľný pohyb psa a to je zakázané len v území so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, čiže v tých najvyšších dvoch stupňoch ochrany z piatich s tým, že toto územie na Slovensku pokrýva zhruba dva a pol percenta rozlohy Slovenska. Čiže vôbec sa nebavíme o nejakom veľkom plošnom zákaze. Kdežto ale napríklad Zákon o lesoch zakazuje tiež voľný pohyb na všetkých lesných pozemkoch a Zákon o poľovníctve ten by som povedal, že najdrastickejšie v tomto zasahuje do toho voľného pohybu, pretože on zakazuje voľný pohyb psa do päťdesiat metrov od osoby, ktorá ho vedie v poľovnom revíri. Na Slovensku je 91 a plus percenta územia poľovným revírom. To znamená, že skôr tento zákon by som vnímal ako ten, ktorý najviac reguluje ten pohyb a zároveň aj aj má tam také tie kontroverzné opatrenia na vymáhanie tohto zákazu a to je to, že člen poľovníckej stráže a iné poverené poľovníci môžu odstreliť takto pohybujúceho sa voľne a 200 metrov od najbližšej pozemnej stavby.

JD: Ľubka, aké ty máš možnože úplne osobné skúsenosti alebo aj skrze facebookovú stránku ako administrátorka s dodržiavaním, prípadne nedodržiavaním základných pravidiel?.

ĽK: No toto je horšia téma, lebo ja napríklad z mojej skúsenosti, čo sa týka napríklad Vysokých Tatier, nemám moc dobré skúsenosti. Neraz som videla psy, ktoré behali mimo chodníkov a zhadzovali kamene, kde boli teda turisti. Alebo teda moja osobná skúsenosť, moja fena nemusí občasne ďalšie fenky. A išli sme na teda na Jahňací štít, kde ja používam amortizačné vodítko, ktoré je pripnuté o mňa, čiže ja mám voľné ruky, viem sa pohybovať. Môj pes je naučený na povely, čiže ja tam nemám najmenší problém. A ako sme už boli skoro na štíte, tak hore bol pustený psíček, tak som zastavila a pozerala chvíľku, že teda že či sa niečo udeje. Tak som začala kričať, že teda či si môžu toho psa zobrať. A klasická typická veta on nič neurobí. Hovorím dobre, ale moja fena môže urobiť. Hovorím, oni sa tu pobijú a mňa stiahnu tým, že ja mám svojho psa pripnutého o seba. Tak nakoniec teda si ho zobrali. Ale mám napríklad aj také skúsenosti, čo mi kamarát hovoril, že spod Rysov pes husky napríklad. On je zvyknutý na hory, pokiaľ je k tomu teda vedený, ale sú tam napríklad reťaze alebo rebrík alebo niečo. Viditeľne bolo na tom psovi vidno, že nechce. Začalo štekať do tých ľudí, do všetkých, fakt to muselo byť nepríjemné aj pre toho psa, lebo nie každý pes je na toto stavaný. Potom rôzne naháňačky, kamzíkov a také podobné. A teraz nedávno bol problém s pusteným staffordom a s čivavou niekde pod Stohom alebo tam niekde pri chate a stafford napadol čivavu a zadrhol ju. Ale obidvaja psi boli zasa mimo vodítka, takže ani neviem, že či by sa pani vlastne dovolala nejakej pravdy.

JD: No to je možno otázka na chalanov, že ak sú obidvaja psi pustené a dôjde k stretu a teda došlo aj k usmrteniu. Čo s tým ako majiteľ? Pozrime sa na to možno z obidvoch pohľadov. Majiteľ psa, ktorý usmrtil a majiteľ psa, ktorý bol usmrtený.

BP: Majiteľ psa je vždy zodpovedný za svojho psa. O tom hovorí jedna právna norma, ktorá reguluje držbu psov. Ďalšia právna norma je Zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý reguluje pohyb psov mimo bez vôdzky, teda navoľno. Takže tam tam tam je tých regulatívnych noriem niekoľko. A keď som to počúval, tak musím reagovať na to, že ja som niekedy dávnejšie dával príspevok jeden, kde som, kde som hovoril hlavne o tom, o ovládaní svojho psa. Že ten majiteľ musí byť na 99%, na 100% samozrejme to nebude nikdy, je to živý tvor, ale na 99% musí mať zvládnutého toho psíka a musí ho ovládať. A presne to, čo hovorila, že ten pes bol v novom prostredí, nové vnemy a tak ďalej. A to sú presne tie situácie, keď nevieš odhadnúť reakcie, reakcie toho psa. A na toto hlavne treba dávať pozor. Keď si s tým psom prvýkrát v prírodnom prostredí, je to pre neho nové. Sú tam nové pachy, nové vnemy. Ty musíš byť ako ako jeho majiteľ stokrát ostražitejší, ako ako v prostredí, na ktoré je zvyknutý. Aby si mu nedal šancu vymknúť sa, vymknúť sa spod tvojej kontroly. Takže ako s týmto s týmto plne súhlasím. A som rád, že aj na strane na strane turistov, ktorí navštevujú chránené územia alebo prírodu so psom sú tieto isté názory. Z toho sa teším.

JD: No názory sú to rovnaké, ale možno iba tu v tejto miestnosti, pretože tých prípadov a to mi teraz môžete, môžete mi oponovať, ale ja si myslím, že tých prípadov je stále veľmi veľa, napriek tomu, že to teda tí majitelia psov asi vedia a možno to tak niekde aj podvedome cítia, ale odrazu majú pocit, že: "Ale veď tu sa nič nemôže stať. Nech si pobehá."

BP: Poliaci majú, majú v národných parkoch zakázaný zakázaný voľný pohyb psov. Napríklad Babia hora na Orave. Z našej strany, z našej strany je ten pohyb prikázaný teda mať psa na vôdzke. A plynutím času zisťujeme, že boli obdobia pred niekoľkými rokmi, keď na tú Babiu horu vyšiel, vyšlo poviem príklad päťdesiat turistov za deň a jeden bol zo psíkom. Dnes možno každý tretí ide so psom. To znamená, že že aj aj to množstvo tých tých turistov, ktorí ktorí vezmú toho svojho psíka von, tak sa radikálne zvyšuje. Takže jednoducho treba aj to brať do úvahy. A myslím si, že, že to asi bude spieť k tomu, že tá regulácia bude možno čím, čím viac taká by som povedal asi tvrdšia.

MD: Pozorujeme taký fenomén korona turistu. Hej, to znamená, že v súvislosti s tými rôznymi obmedzeniami pohybu, ktoré tu boli v tej v tej najväčšej kríze, tak napríklad voľný pohyb bol do prírody, alebo prípadne aj tento zo psom a ľudia sa naučili to aplikovať, aby sa dostali von z domu, vyslovene že chodili do tej prírody častejšie a častejšie a začali tam chodiť aj ľudia, ktorí predtým v tej prírode sa nikdy nepohybovali a vôbec nemali elementárne povedomie, ako sa v tej prírode majú správať. A tu narážame na to, že môžeme akokoľvek označiť tabuľami akúkoľvek informačnú kampaň robiť. Ak niekto sa dnes rozhodne, že ide do prírody, málokedy si robí nejakú prípravu na to, lebo považuje to za prirodzenú vec. Keď všetci chodili do prírody, tak idem aj ja. A tam vznikajú najčastejšie problémy. Sme sa najčastejšie stretávali s tým, že ľudia nemali povedomie vôbec o tom, že sa nachádzajú v národnom parku. Hej, čo napríklad v Tatrách je také prekvapivé, že človek neeviduje, že existuje Tatranský národný park alebo alebo podobne. A to spôsobilo teda teda tento tento zvláštny fenomén a rozšírenie toho iného správania turistov. A s tým sa najčastejšie stretávame a myslím si, že do veľkej miery to ovplyvňuje presne aj ten vzťah k tomu psovi, že berú ho so sebou na tú turistiku, pretože pred tým tiež bolo to nejakým spôsobom regulované, obmedzené, celkovo ten pohyb. Tak tak, tí ľudia, ktorí trávili ten čas s tým psom doma, tak ho teraz berú so sebou všade. Ono to na jednej strane môže znieť akože príjemne pre mňa ako pre človeka, ktorý aj má psa, aj rád chodí do prírody, že ja to mám rád a myslím si, že ľudia by to mali zažiť. Jednoducho je to, má to podľa mňa, nie som samozrejme bežná minca, ale podľa mňa to má len plusy. Ale je veľmi zaujímavé, že vlastne ty si začal rozprávať o všetkých tých mínusov, ktoré, ktoré toto akoby hu-ju-ju, bu-ju-ju. To také ten prvý kontakt s prírodou, že teraz nemôžem ísť úplne, že do nákupného centra, idem do prírody, ale vôbec nič o tom neviem a robím akoby prešľap za prešľapom. V tomto je.. Ľubka, možno vy na vašej facebookovej stránke. Dostávate sa aj k možnosti nejakej edukácie tých tých členov. Čo sa týka toho, ako sa pohybovať v prírode, aké právne veci dodržiavať alebo aké etické veci dodržiavať.

ĽK: Ja som pred tým, než som sem išla, tak som si robila tiež nejaký taký dotazník alebo anketu a mala som tam rôzne otázky, že teda či ľudia vedia, čo sa má robiť v národných parkoch, alebo teda základné pravidlo, že či vedia tak väčšinou mi tam odpísali, že teda to vodítko, že by malo byť, že tiež stupeň ochrany, že v ktorom by sa to malo dodržiavať najčastejšie, ale teda akože aj ten poľovný revír a takto. A veľa ľudí napríklad mi tam neboli si istí, že či v štvrtom alebo až v piatom? Pýtala som sa aj na pokutu, že či vedia, že či že môžu dostať. A veľa ľudí nevedelo ani povedať, že či môžu dostať pokutu. Hovorila som, že čo môže ľudí motivovať na to, aby vlastne toho psa mali na vodítku. A väčšina a 98 percent mi tam napísalo, aby sa tie pokuty dávali hneď, aby tam nebolo žiadne upozornenie, slovné, lebo mala som tam tiež otázku, že: Ak si bol upozornený od napríklad lesnej stráže alebo proste od nejakého okoloidúceho, že toto je národný park, že máš mať psa na vodítku, že čo si spravil? Dal si si toho psa na vodítku a mal si ho na vodítku, alebo si to ignoroval? Alebo si si dal toho psa na vodítko a potom si ho následne pustil." A väčšina, no väčšina neviem koľko mi tam vyšlo hlasov, ale asi tak päťdesiat na päťdesiat bolo to, že nechali si toho psa na vodítku, ale ďalší zasa, Pustil som si ho. A veľa ľudí tam napísalo, že teda asi by to chcelo skôr hneď nejaký finančný postih, než dobré slovo.

JD: A o pokutách a prípadných úrazoch a ako úrazy v prírode riešiť, o tom sa budeme s mojimi vzácnymi hosťami rozprávať aj po krátkej pauze.

reklamný odkaz: Inaba Churu je krémová maškrta v tube, ktorú mačky milujú. Doplnkové krmivo od japonskej značky Inaba nájdete vo všetkých dobrých pet shopoch.

JD: Dámy a páni, vážení poslucháči, vitajte späť! S Ľubkou som sa pred pauzou rozprával o tom, že si robila nejaký dotazník alebo zisťovala informácie od členov facebookovej skupiny So psom na turistiku, kde sa ich pýtala, že či vedia, aké sú prípadné pokuty za nedodržiavanie pravidiel. Matej, prosím ťa, ako to s tými pokutami je? Aké sú vysoké? Kto ich má právo uložiť? A ako často sa možno aj ukladajú?

MD: Ja by som ešte predtým, ako skočím k tým výškam sankcií, povedal, že ďakujem Ľubke, že teda robí aj takúto motivačnú kampaň v rámci tohto dodržiavania zákona, lebo musím povedať, že teda keď už robíme motiváciu my, tak už to býva väčšinou drahé. Takže čo sa týka tých pokút, tá pokuta v zmysle zákona môže byť uložená v tom štvrtom a piatom stupni. Teraz, keď hovorím o Zákone o ochrane prírody a krajiny do 3 319,39 eur, to znamená, že tá pokuta pred správnym orgánom by som povedal, že je dosť významná. A čo sa týka pokuty na mieste, tak stráž prírody môže uložiť za tento skutok pokutu do výšky 300 eur. To znamená, že myslím si, že tie pokuty ako také sú dostatočne odrádzajúce od takéhoto konania. Samozrejme, v praxi, keď sa stane takáto záležitosť, musíme vyhodnotiť na mieste osobu páchateľa. Tie okolnosti toho porušenia zákona, či sa tam jedná naozaj a či je tam priestor na nejakú nedbanlivosť, že nevedel, alebo to robí vyslovene pod piktogramom, ktorý mu to zakazuje a podobne. Tie pokuty sa ukladajú na mieste. Nakoľko za tento skutok hrozí podľa tohto zákona aj prepadnutie veci. V tomto prípade pri tom psovi je to skôr teda asi nepravdepodobné, že by niekomu bol odňatý pes, ale ale hrozí za to prepadnutie veci, tak zákon o priestupkoch vylučuje napomenutie ako sankciu. To znamená, že keď sme sa bavili o tom, keď si spomínala, že by bolo lepšie, keby dostávali hneď pokutu ako ako nejaké upozornenia, tak z pohľadu nášho zákona takto sa to deje.

BP: A iná možnosť ani nie je.

JD: Iná možnosť zákona ani nie je. Možnože častejšie sa stáva to, že člen stráže prírody on sa nepohybuje len po tom chránenom území s tými vysokými stupňami ochrany, ale celoplošne aj vo voľnej krajine bez mimo chránených území. Môže sa stať, že niekoho upozorní, napríklad, že sa nachádza aj v území, ktorom to zákon náš nezakazuje, ale napríklad v tom poľovnom revíri. Tak ho upozorní na to, že aby vedel teda ten občan, že existujú aj ďalšie zákony a sú tieto pravidlá, on nie je príslušný to riešiť, lebo v jeho oblasti to teda nie je porušením zákona, ale poučí ho, aby vedel. V tomto prípade si viem predstaviť, že by to išlo o nejakú výzvu alebo nejaké poučenie, ale v prípade teda už porušenia zákona a my sme povinní to porušenie riešiť. To znamená, že my nemôžeme ho riešiť inak ako zákonnou cestou a to je v tomto prípade buď pokuta, alebo teda odstúpenie správnemu orgánu, ktorý môže uložiť ešte vyššiu pokutu ako tých 300 eur na mieste.

JD: Ľubka predtým rozprávala o troch najčastejších takých tých spôsoboch, ako sa k tomu majiteľ psa postaví. Buď si toho psíka dá akože: "Ďakujem pekne za upozornenie.", dám si ho na vôdzku a ostáva mi na vôdzke, alebo si ho na tú vôdzku dám na chvíľu a v momente ako som za rohom si ho opäť pustím alebo jednoducho odmietnem si ho dať na vôdzku. Vy, páni z praxe. Aké sú tie najčastejšie reakcie ľudí, ktorí sú upozornení?

MD: Ja nechcem strašiť zase tými pokutami, ale ja by som dal možno do povedomia, že tu sa už vystavuje úplne inej pokute za úplne iný skutok. Ten človek, ktorý by bol vyriešený teda strážou prírody a následne za rohom by bol pristihnutý pri takomto konaní, alebo v prípade recidívneho konania sa bavíme o sankcii do výšky dvojnásobku hornej sadzby. To by bolo až tých 6 600 niečo eur. Ale neuposlúchnutie výzvy člena stráže prírody je jeden z najprísnejšie postihnuteľných skutkov a to je 9 950 niečo eur. To znamená, že tam už sa naozaj bavíme o pokutách, ktoré sú vo vysokých výšinách. Na to, aby človek nezodpovedne sa správal takýmto spôsobom.

JD: A deje sa to? Je niekto naozaj taký hrdina a taký s prepáčením "bulo", že si to lajsne, že jednoducho to neuposlúchne a ide, ide, ide a dostane potom pokutu 9 900?

MD: Ja čo sa týka skúseností s týmito psíčkarmi musím povedať, že jedná sa o ojedinelú situáciu, najmä s tými malými psami, ktorá spočíva skôr naozaj v tom presvedčení, že veď on je malý, on nikomu nič nemôže predsa urobiť. Veľakrát si ten človek neuvedomuje všetky tie ostatné okolnosti a nebezpečenstvá, ktoré tam hrozia. Aj ten malý pes sa môže vybrať a pudovo zachovať v prípade, že spozoruje nejakú zver v lese. Taktiež sa môže stať, že sa naľaká nejakej zveri v lese a začne mu utekať. Ten človek sa za ním rozbehne. Jednak sa začne pohybovať mimo chodníka aj sám, vystavuje sa teda riziku, že on poruší zákon, jednak ten pes môže spadnúť do nejakej rokliny. Na tých chodníkoch častokrát sa pohybujú aj cyklisti, ak je to teda dovolené v tom území. Niekde je súbeh cyklotrasy s chodníkom a tým pádom ten terén nie je úplne nastavený na to, aby cyklista dokázal obchádzať malého psíka, ktorý sa mu motá popod kolesá a buď môže dôjsť k nešťastiu, že sa zraní ten ten cyklista, ale môže sa stať, že aj paradoxne ten psík a pre neho by to bol asi horší stret s tým bicyklom. Takže veľakrát je to skôr o nevedomosti a o nejakej, možno aj ľahostajnosti tých ľudí v tom, že keď aj vedia.. A pohodlnosti áno, určite je jednoduchšie pustiť toho psa, nech beží okolo vás ako ako keď ho vediete na tej vôdzke v tom teréne.

BP: Nejakým spôsobom si diferencujem majiteľov psov na také dve veľké skupiny. Jedni sú tí tí praví psíčkari srdcom a druhí sú tí imidžoví psíčkari, ktorí, ktorí ja neviem z akého dôvodu potrebuje mať pri sebe stafforda a nejaké bojové plemeno a neviem. Mne to príde tak, ako keby to bola taká jeho cez toho psa nejaká sebaprezentácia toho majiteľa, že on je nejaký, nejaký.. Áno, nechcem použiť nejaké expresívne slovo alebo na druhej strane nejaké tie tie psíčky kabelkových veľkostí, že zase je to taká tá imidžová záležitosť, že že že možnože aj ten prístup toho majiteľa už nejakým spôsobom si vie človek v našej pozícii zdiferencovať, že že už aj podľa toho plemena toho psa.

JD: Vieš odhadnúť majiteľa.

BP: Že zhruba viem, čo môžem od neho čakať. Že ak to je niekto z borderkou, tak tak to bude ten srdciar. Vlastne ty spomenul tam tie piktogramy a tak ďalej. Preboha živého. Však každé jedno chránené územie je je označené, na každej križovatke cesty s chráneným územím je je znak, ktorý označuje. Plus sú tam tie piktogramy zakázaných činností. Ďalšia vec, žijeme v dobe internetu. Je úplne prirodzené, keď niekam idem a a nie som teda turista, zrovna člen Slovenského zväzu turistov, alebo že že proste tú činnosť robím nejak nejak opakovane a neustále a a idem. Idem len zriedka, zriedkakedy do tej prírody, do toho terénu, tak si spravím nejakú prípravu, veď to, to sú oblasti, kde človeka môže prekvapiť počasie. Kde je, kde človek sa môže ocitnúť v úplne nečakaných situáciách a a práve preto, že že že takíto tí tí nie je častí návštevníci tej prírody by nemali zanedbať tú prípravu, mali by sa, mali by sa zodpovedne, zodpovedne pripraviť. Mali by vedieť, ktorou turistickou trasou pôjdu, cez aké druhy chránených území budú prechádzať, aké stupne ochrany sú tam, aké sú tam obmedzenia a tak ďalej. V dnešnej dobe, v dobe internetu je to záležitosť na pár klikov, vážne.

JD: Sú tieto alebo podobné informácie súčasťou aj vašej facebookovej stránky, Ľubka?

ĽK: Nedávno dávala Andrea akurát uzáveru, že je zimná a väčšinou sa snažíme tak upozorňovať, že či je nejaký chodník zatvorený alebo niečo sa tam deje, alebo či tam tie líšky akurát tam zhadzujú nejaké tie veci, že nech tam ľudia nechodia, či je nejaký odstrel. V okolí Bratislavy teda väčšinou býva. Čo sú tam tie diviaky. Akože snažíme sa vždycky aspoň nejaké nejako upozorniť. Väčšinou aj chceme, aby tí ľudia, keď už tam dávajú nejaký príspevok, aby tam dali trasu, ktorou išli, aby si to ten človek mohol.. Lenže v dnešnej dobe internetovej tí ľudia sú strašne leniví si niečo zisťovať. Oni si napíšu napríklad my tam máme za rok možno 20 príspevkov: "Môže sa ísť, alebo dá sa ísť so psom na Veľký Rozsutec?"

JD: Ako je to, a teraz akože nechcem použiť slovo exkrement, tak normálne poviem s hovnom v prírode?

ĽK: No mali by sa zbierať.

JD: A mali by sa zbierať. Čiže je lepšie zobrať toho hovienko so sebou a prípadne ho niekde na dané miesto uložiť alebo ho zobrať domov. Je to lepšie ako nechať ho v prírode.

ĽK: Treba povedať, že prečo ho nechávať tak?

BP: Áno, to myslím, že my sme predtým ako sme sem išli, tak sme túto tému rozobral, rozoberali už aj osobne. Predtým sme ju.. lebo na začiatku sme sa smiali na tom hej, lebo Matej mi volal, že že bože dobrý, to kam ideme, tam sa pýtajú na psie hovienka a ja vravím, tak ako ten pes je živý tvor. Proste on on to urobiť musí a tam to zostane. Alebo to tam teda nezostane. A že ako sa s tým vysporiadať? No tak, tak sme sa nejak s tým vysporiadali. Povedz prosím ťa.

MD: A teraz neviem, som trošku ostal zaskočený (smiech).

BP: Dneska sme sa bavili o tom, že že zákon zákon toto nerieši explicitne. Hej, že on, že je nejaký exkrement.

MD: Už viem čo myslíš.

BP: Možno možno by sa to nejakým spôsobom dalo napasovať, že od 4. stupňa ochrany sa nesmie hnojiť. Hej, ale..

MD: ..ja by som nešiel tak ďaleko.

BP: To je tak akože pritiahnuté za vlasy. To sme sa už bavili, tak ako.

MD: Je to téma, ktorá je inak trošku zapeklitá, lebo z pohľadu právnych predpisov ten zákon, ktorý sme spomínali o tej držbe psov, on hovorí o tom vo všeobecnosti, že na verejných priestranstvách nemôže, teda sa zachovávať ponechávať exkrementy a musia sa zberať vlastníkom toho psa alebo tou osobou, ktorá ho vedie. U nás náš zákon na toto už tak nemyslel, ktorý by to explicitne teda vymenoval, že čo s tým treba urobiť potom. Ale ale treba si uvedomiť jednu vec, v tej prírode. Ono sa to možno javí ako prirodzené, ale je iné vypustiť psa, vykonať potrebu za dom niekde a iné je to na vysokohorskom prostredí, v nejakých rezerváciách, ktoré sú prirodzeným útočiskom pre veľmi ohrozené druhy živočíchov, ktoré treba si uvedomiť, že ten exkrement môže obsahovať parazity. Môžete mať toho psa akokoľvek odčervovanie, nikdy nebudete mať stopercentnú záruku, že teda je to úplne hygienicky nezávadné. Zároveň si treba uvedomiť, že tá pachová stopa veľakrát spôsobuje taktiež u tých živočíchov zmenu správania v tom, že on ju, on ju jednoducho registruje. A dokonca niektoré živočíchy, ktoré sa teritoriálne správajú. Myslím, že sa to volá kaprofágia tento fenomén v tom, že oni požierajú teda cudzie exkrementy, aby si zachovali teda kontrolu nad tým teritóriom. A tu, keď sa nad tým logicky absolútne zamyslíme, ak by tie exkrementy boli popri chodníkoch, kde sa teda voľne môžu pohybovať ľudia, tak to láka tie živočíchy, aby išli bližšie k tým chodníkom. Čiže ono v prírode je to veľmi komplikované, nakoľko tam tých vzťahov je veľa a všetko so všetkým nejakým spôsobom súvisí. A preto je to jednoznačne aj pre občana možno neprehľadné a možno si na prvý pohľad neuvedomí tieto všetky súvislosti.

JD: A teda dobre, že sme otvorili aj takúto možno naivnú tému. A vieme, že to hovienko treba jednoducho zobrať.

ĽK: Áno, ale keď si ho zoberiem, tak tiež sa mi ho nechce nosiť 5 hodín v ruksaku. Takže tiež by boli aspoň nejaké tie koše, lebo napríklad ja toto leto, ja som chodila Taliansko, Rakúsko, Slovinsko, Švajčiarsko. Všade boli koše.

BP: Pri turistických chodníkoch?

ĽK: Áno. Nehovorím, že úplne niekde na vrchol, ale napríklad keď si zoberiem, že nejaké náučné chodníky, ja som tam videla koše so sáčkami k tomu, tam nebolo nikde nič na zemi. Ale zasa to je tiež o tej mentalite ľudí. Hej, to si povedzme na rovinu, že tam je to úplne niečo iné.

BP: Takto, aby sme, aby sme to dali na správnu mieru. Náš zákon o ochrane prírody a krajiny je zákon z roku 2002. On a tým plynutím času samozrejme ten zákon sa novelizuje a tak ďalej a novelizuje sa na základe na základe požiadaviek aj aj verejnosti. Tu by som odporučil, aby ste sledovali sledovali legislatívny proces, čo sa týka návrh návrhu novely nášho zákona. Ako verejnosť sa zapojili doňho a nejakým spôsobom po dohode s nejakými právnikmi spravili nejaký legislatívny návrh, ktorý by ošetroval aj toto. Lebo, lebo naozaj zákonodarca v tom roku 2002 nemal s prepáčením ani v päte, že že toľko toľko turistov so psami bude, bude vonku v tých chránených územiach. Takže ja si myslím, že tiež aj toto je istá forma spoločenskej požiadavky istej skupiny.

ĽK: Možno niektorí by si zbierali, ale tiež im to nie je príjemné si to dať napríklad k rožku, hej.

BP: Je mi to jasné. Áno, dať si to vedľa desiaty (smiech).

ĽK: Ale chcela som sa opýtať, ak môžem elektronický obojok. Môžem to považovať ako za vôdzku, pretože ja mám napríklad..

BP: Nie.

ĽK: Nie? Lebo mám tam psa v podstate pod kontrolou. Ja mám napríklad lovca, ktorého keď viem, že pípnem mu do uška, tak ona nejde.

MD: Pozor, ono si treba uvedomiť, že to, čo sme hovorili o tej kontrole toho psa, to je v podstate zákon, ktorý rieši držbu psa ako takého, že za každých okolností ho musíte mať pod kontrolou.

ĽK: Lebo, mala som aj takúto otázku.

MD: Nie, tuto je vyslovene voľne pustiť psa zakázané. To znamená, že keď nemá vôdzku alebo nie inak technicky,

BP: ..fyzicky,

MD: tak pripojený teda s tou osobou.

BP: Chcem povedať ja napríklad úplne úplne som zostal prekvapený, keď som sem išiel. Tiež som si robil prípravu, ako je to so psom, napríklad na lanovkách, ktoré idú, ktoré idú na hrebene a tak ďalej. Tak som kontaktoval lanovkárov, s ktorými my samozrejme prichádzame do styku a tí ma milo prekvapili a musím ich touto cestou pozdraviť a pochváliť. Že napríklad oni psíka jasné, musí mať košík, musí byť na vôdzke, oni ho na lanovke odvezú aj s tým majiteľom. A napríklad v zimnom období upozorňujú tých majiteľov, že nech si ich tam nepúšťa navoľno, lebo by ten pes mohol odbehnúť a mohlo by dôjsť ku kolízii s lyžiarom, ak je tam nejaký lyžiarsky svah. V priebehu celého roka ich upozorňujú tí lanovkári, tá obsluha, že sa nachádzajú v národnom parku napríklad Nízke Tatry, kde je a už sú v tom stupni ochrany, kde je zakázaný voľný pohyb psov.

JD: Takže chlapi robia veľmi prirodzene osvetu, edukačne vplývajú.

BP: Sami od seba. To z toho som bol veľmi prekvapený a tak akože príjemne prekvapený, že že tí chlapi myslia ešte aj na toto.

JD: To, že či lanovka áno alebo nie, to som mal aj ja v príprave, ale to čo v príprave mám je a to ma dosť zaujíma, čo sa stane a to je možnože teraz otázka na obidve tieto strany. Čo sa stane, ak ja som v prírode so psom, všetko som dodržal, ale nejakou nešťastnou náhodou sa mi stane, že môj pes má zranenie alebo ostal niekde zakliesnený. Ako postupovať? Komu možno zavolať? Čo sa udeje, a kto to vo finále možnože zaplatí?

BP: Takže na to mám tiež určitú formu odpovede, keďže som kontaktoval pred týmto nahrávaním (smiech). Ja som, ja som také také portfólio ľudí oslovil. A viete čo je paradox? Že ešte prv ako začnem hovoriť o tom, že všetci tí ľudia, ktorých som oslovoval na túto tému a s týmito otázkami, či už Horská záchranná služba, alebo tí lanovkári a tak ďalej, všetci reagovali promptne, úplne akože spontánne a že že sú radi, že niekto sa o to zaujíma a tak ďalej. Lebo napríklad mám výstup z Horskej záchrannej služby od chlapov, ktorí mi povedali, že že sa im množia tieto druhy záchranárskych akcií, ktoré sa týkajú zvážania zranených psov z terénu a jednoducho dokonca, že už sú v takom štádiu, že sa tam uvažuje o nejakej legislatívnej zmene, kde by kde by vlastne bolo ukotvená nejaká nejaká forma asistencie pri takejto.. Nebude to definované ako záchranná činnosť, ale bude to definované ako nejaká forma asistencie pri pri zvoze zraneného zvieraťa a tak ďalej. Takže že myslia aj oni na to aj týmto spôsobom je to pravdepodobne ich reakcia na to zvýšené množstvo tých turistov so psami.

JD: A existuje teda nejaké telefónne číslo možno?

BP: No ja si myslím, že že úplne suverénne ak by sa to riešilo 112, tak tak určite sa nájde nejaký komunikačný kanál, ktorým skončíš práve u tých, ktorí ti vedia pomôcť.

JD: Stretli ste sa s tým, že by teda človek išiel do prírody na prechádzku s iným zvieraťom ako zo psom?

BP: Ja osobne nie.

ĽK: Ja iba z fotiek,papagáj a mačka.

JD: S papagájom s mačkou na prechádzku do lesa. Matej loví..

MD: Lovím v pamäti, ale mám taký pocit, že nič mi nenapadá. Viem, že dnes teda ľudia chodia na vychádzku s fretkami, s mačkami aj na vodítkach a s kadejakými ďalšími zvieratkami. Ale ale osobnú skúsenosť nemám.

ĽK: A kone teda.

JD: Určite nie z tých chránených území.

BP: Tam je treba pripomenúť aj to, že ak sa nebavíme explicitne o psovi, ktorý je jediný jediný druh živočíšny, ktorý zákon spomína v tom smere, že jeho pohyb je regulovaný. Musíme ale upozorniť ešte na jednu vec, že že zákon vystríha, alebo teda vyslovene zakazuje voľne vypúšťať nepôvodné druhy živočíchov. To znamená, že ako taká nejaká fretka alebo papagáj je evidentne nepôvodný druh a už teda aj za, nie aj, za to hrozí vyslovene postih.

BP: Takže tuto by som povedal, možno že to je dobre, že sme aj túto tému spomenuli, lebo toto platí celoplošne. Toto je všeobecný zákaz, alebo teda príkaz, že každý, kto nejakým spôsobom má v držbe nepôvodné druhy živočíchov, tak on musí vykonať všetky opatrenia na to, aby sa zabránilo možnému úniku do životného prostredia. To znamená, že ak máme akékoľvek rôzne, vieme, že dnes už kadejaké exotické zvieratká ľudia majú doma, tak oni musia zabezpečiť, aby sa nedostal do životného prostredia, lebo by mohol nastať nejaký rozvrat ekosystému.

JD: Takže vážení poslucháči, ak máte doma pytóna alebo aligátora, pozor, nechoďte len tak na prechádzku do lesa. Ďakujem veľmi pekne mojim dnešným hosťom Ľubke, Matejovi a Braňovi. Bolo to veľmi, veľmi príjemné, podnetné a edukatívne. Ahojte.

Zverissimo vám prináša Pharmacopola. Veterinárna distribučná spoločnosť Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.