S02E21 Kým ty sŕkaš, ja pradiem

JD: Ahoj Dvojnožci, moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Dnes tu so mnou v štúdiu sedia dve nádherné dámy a ja to skúsim teda povedať z hlavy, lebo som profesionál. Je to Paulína Majerová, majiteľka Cats and Coffee v Banskej Bystrici a zároveň predsedkyňa občianskeho združenia Bystrická Mačačáreň Barbora Magic Šingerová. Ahojte!

BMŠ: Fantastické. Ahoj.

PM: Ahoj.

JD: Waw, tak ja už naozaj, ja som si svoje..

BMŠ: ..skoro na prvýkrát.

JD: Ja som si svoje odrobil.. To neprezrádzaj.

PM: Čaute.

JD: Čaute, áno pozdravte sa.

BMŠ: Ahoj!

JD: Čaute, ahojte, dobrý deň, my si s dievčatami tykáme. Takže ahojte, čaute. Naša dnešná téma. No keby ste to čítali, tak môže dôjsť k takému nejakému pomykou, pretože aj Barbora si to prečítala nesprávne. Tá téma znie Kým ty sŕkaš, ja pradiem. Áno, slovo sŕkaš, tam môže..

BMŠ: .. môže kadečo tam človek vidieť.

JD: Kadečo, áno, kadečo, ale my sa ideme rozprávať o Cats and Coffee. Áno, čiže to je to Bystrická kaviareň, ktorá je niečím veľmi, veľmi jedinečná. Prosím ťa Pavlína. Pavlína Majerová.

PM: Áno (smiech).

JD: Áno, museli sme jej dávať slabšie mikrofón, pretože Paulína má taký radostný hrdelný.

BMŠ: Zvonivý smiech.

JD: Zvonivý smiech. Paulína, prosím ťa, ako to je? Ako to celé vzniklo? Prečo kaviareň plná mačiek?

PM: Áno, tak vlastne vzniklo to tak, že priateľ predtým navštívil mačacie kaviarne po Slovensku, ale aj mimo Slovenska a napadlo mu vlastne, že na strednom Slovensku vtedy ešte v tom roku nebola žiadna takáto kaviareň s mačkami. Tak mu napadlo, že on to tu teda spraví v Banskej Bystrici, keďže tu žil aj teda žije. No a vlastne to už potom založil s tým, že predtým tam boli iné mačky. Potom sme sa ale vlastne rozhodli, že by sme chceli dať priestor takým mačkám, ktoré sú vlastne z útulku zachránené. Tak som vlastne napísala tuto mojej kolegyni Barbore, že či by mali oni vlastne záujem, keďže to je vlastne také najväčšie OZ si myslím v Banskej Bystrici. Že či by mali záujem oni k nám dať nejaké mačky, ako keby nám ich tam dať.

BMŠ: Zapožičať.

PM: Zapožičať, hej, dať nám..

BMŠ: Nás to samozrejme potešilo, že niekto začal rozmýšľať aj takým smerom v rámci pomoci tejto spoločnosti a hlavne organizáciám, na ktoré sa absolútne zabúda, lebo čo sa týka útulkov a organizácií, tak psíci, tí majú obrovskú podporu aj od ľudí, aj od štátu myslím si, že oveľa väčšiu. Ale na mačky sa nemyslí. Čiže akonáhle som si prečítala ten mail, najprv si vravím, že: "Joj dobre, že toto bude dačo čudné." a som si to nechala tak deň dva v hlave prejsť, že no.. Lebo neverila som tomu, že z toho môže niečo dobré vzniknúť. No a potom som jej odpísala. Samozrejme, musí sa človek najprv stretnúť, vidieť. Lebo my sme tiež mali nejaké drobné podmienky.

JD: Ja mám presne otázku na jazyku, že čo ťa potom presvedčilo, aby si na to kývla. Osobné stretnutie?

BMŠ: Tak prišla, prišla mi príčetná aj s priateľom (smiech) a hlavne je to veľmi dobrá príležitosť, ako ukázať svet mačiek bežnému človeku, lebo klienti si myslím, že čo k nej chodia zákazníci do kaviarne, tak sú rôzne kategórie. Buď mačky majú, poznajú, zbožňujú a prídu sa len pohrať s nejakými inými. Popri kávičke si niečo iné užijú. A potom je partia ľudí, ktorí zvažujú, či mačku chcem, či mačku nechcem. Takto dokážu s ňou stráviť čas. Uvidia aj tú lepšiu stránku mačky, že to vie pekne priasť, že sú naozaj veľmi priateľské a nie sú falošné. Príde, si sadne na kolienka a nechá sa hladkať. Proste zbadajú aj ten krajší svet. No a nebudú považovať ďalej mačky len za nejakých myšolovcov na dvore.

JD: Ok, takže teraz vieme ako to vzniklo. A plus mínus z takej veľmi vtáčej perspektívy aj to ako to tam vyzerá. Ale ako to funguje? Vieš, budem možno rozprávať capiny, tak ma zastav. Ale otvorím dvere, neujde tá mačka preč? Vojdem tam, čo tam robia tie mačky, čo si môžu dovoliť, čo ja si môžem voči nim dovoliť? Ako je to s tou hygienickou stránkou alebo že jednoducho musíš dostať povolenie od mesta, od hygieny, od niekoho. Sú tam mačky, je tam možno zákusok, ako sa to celé dá skĺbiť? A čo, čosi, čo môžem očakávať, keď tam vojdem prvýkrát?

PM: No tak vlastne na začiatok my máme zamknuté dvere práve kvôli tomu, aby tie mačky neušli. Čiže na dverách je zvonček. Je tam aj napísané, že prosím zvoniť, aby to tým ľuďom teda došlo.

JD: Že nie ste zatvorení.

PM: Že nie sme zatvorení, že sa nemusia dobíjať, teda dovnútra, že stačí zazvoniť. Potom tá obsluha im príde otvoriť dvere a ešte pred tými dverami máme takú bráničku, ktorá sa zatvorí práve preto, aby tie mačky neušli.

BMŠ: Toto bola hlavne naša, by som povedala jediná podmienka, lebo priestor je nádherný, opatera je tiež vynikajúca. Len tie jedny dvere a..

PM: Nemali sme tam tú bráničku.

BMŠ: Oni mali svoje mačky naučené na ten systém, na to fungovanie, ale naše, keď proste príde nové zviera do nového prostredia a väčšina z nich má naozaj blbé zážitky za sebou, tak nemôžme od nej čakať, že hneď pochopí ten systém.

JD: Áno, otvoria sa dvere..

BMŠ: Otvorím dvere a fŕkam preč. Sú začipované, ale koho to bude trápiť, keď ju nikto nebude chytať, hľadať a starať sa o ňu.

JD: Presne preto sa na to pýtam, lebo toto by som tiež riešil ako prvú vec, že jednoducho to, tá bezpečnosť toho, že mi tam tá mačka ostane a nejde preč.

BMŠ: Nechceli sme ich tam dať na to, aby ich povypúšťali. Takže.

JD: Vieš čo, ja sa možno ešte opýtam k tej prvej otázke. To sme tak akože prebehli. Ty si tam mala, si to tak zahodila, že "nejaké mačky". Čo to bolo, čo to bolo za mačky a čo, čo, čo bolo to, že ti, že ti chýbal takýto a teraz v tom najlepšom slova zmysle "smrad ulice" a smrad tých mačiek, ktoré sú z OZ-ka.

PM: No my sme tam mali vlastne také naše mačky kvázi šľachtené. Mali sme tam Ragdoll a škótske klapouché mačky, tieto dve plemená sme tam mali. No a vlastne.. Tak neviem, ja som vždy skôr inklinovala k tomu, že skôr tam proste obmieňať tie mačky a aby sa im tak pomáhalo.

BMŠ: Asi ten rozmer pomoci bol skôr..

PM: Skôr to, akože to bolo tak najviac, že proste aby sa tým mačkám pomohlo.

BMŠ: Aspoň ja som to tak pochopila.

PM: No áno, tak to bolo. A že vlastne tie, ja si myslím, že aj tie z útulku mačky sú také vďačnejšie za to, že aj za to pohladkanie, aj za to, že majú kde byť. Tak som si proste povedala, že to treba skúsiť. No a tie mačky čo sme tam mali, tak tie išli samozrejme k nám domov. Čiže tie stále máme doma.

JD: Ja som si myslel, že ste to recipročne vymenili, potom zase do OZ-ka.

BMŠ: To by nebola dobrá kúpa pre mň (smiech).

PM: Oni sú také svojské tieto šľachtené mačky daktoré, hlavne k cudzím.

BMŠ: Asi by sa zbláznili u nás.

PM: Oni akože majú svoje pohodlie.

BMŠ: Nie sú najlepšie podmienky.

PM: Takže sme sa tak rozhodli, že proste lepšie bude, keď ich takto obmeníme, že my sme už na ne boli zvyknutí, lebo vlastne my sme otvorili v čase korony bohužiaľ. Takže vlastne my sme ich aj mali asi ten druhý lockdown sme ich mali 7 mesiacov doma, čiže my sme akože na ne boli zvyknutí, tak sme si povedali, že možno aj im bude lepšie u nás doma, keďže vlastne aj tam ako keby vyrástli tie mačky.

JD: Doteraz ich máte? Prepáč.

PM: Doteraz ich samozrejme máme doma, áno. A teda, že dáme priestor týmto z útulku. Takže vlastne išlo aj hlavne o tú pomoc, že ja som mala takú víziu a už sme vlastne.. Ten priestor zase nie je až taký veľký, takže sme tam nechceli mať 20 mačiek, že ešte..

BMŠ: čo by nebol problém dodať..

PM: Áno, že k tým našim ešte dodať tieto z útulku, ale oni by si možno že už ani nezvykli, lebo oni sú fakt také svojské povahy tieto moje mačky.

JD: Keď už si začala s číslami, koľko tam bolo tých tvojich mačiek predtým?

PM: No boli tam štyri.

JD: Štyri. A koľko je tam teraz od teba z OZ-ka?

PM: A teraz ich tam máme päť momentálne.

BMŠ: Asi ideálny počet, lebo naozaj ešte keď sa tam prirátajú tí ľudia, ktorí prídu, posedia, tak už by to bolo prepchaté.

JD: No ok, tak a teraz späť na koľaje. Takže je tam tá tá bránička. Mačka neodíde, ja si zazvoním, príde..

PM: Obsluha príde, otvorí dvere, poučí vlastne toho zákazníka, že či už u nás niekedy bol alebo nie.

JD: Nie, nebol. Poučte ma.

PM: Áno, tak vlastne u nás sa dá platiť iba v hotovosti..

JD: dobre

PM: .. keďže sme občianske združenie a vlastne dáme každému takémuto zákazníkovi, čo u nás nebol taký taký plagátik s našimi pravidlami, kde je napríklad napísané, aby nevyrušovali veľmi tie mačky, keď spia. Lebo tým, že vlastne vždy skoro u nás niekto je a tie mačky si potrebujú aj oddýchnuť, lebo tak mačka prespí aj 16-20 hodín z dňa, tak si jednoducho potrebuje aj tá mačka oddýchnuť, aby sa nenaťahovali na ruky. A že keď sa jej niečo nepáči, tak aby tej mačke dali priestor, že ona príde, keď bude sama chcieť.

BMŠ: A toto je aj tá časť, čo má odprezentovať ten mačací svet, že nie sú to hračky a nie je to vec na moje potešenie. Nezháňam si zviera na to, aby dopĺňalo moje stresy, chyby, nedostatky a neduhy, ale musím trošku dačo dávať aj ja tomu zvieraťu. Čiže to je zase za mňa ten rozmer, že musím chápať, že aj zviera má potreby.

JD: Koľko mačiek z tvojho OZ-ka, vieme, že teda 5 alebo 6, ale je to stále tých istých 5 alebo 6? alebo sa už aj tieto prestriedali?

BMŠ: My sme si dali ako hornú hranicu 5 kusov. To je zatiaľ tak na slušné fungovanie aj pre zvieratá, aj pre ľudí. A dve už sa adoptovali, čiže viac menej dve sme potom doplnili. No po pravde, čakali sme asi obe, že to bude mať trošku väčší spád, že to pôjde lepšie. To bola tá pointa. Hľadať im jednoduchšie domov. len to nejak nejde. No takže, ale to nie je myslím chyba ani kaviarne, ani mačiek. Je to chyba asi toho, čo tu na Slovensku máme a ako to funguje.

JD: A čakali ste to len tak pocitovo, alebo práve na tom papieriku, ktorý ja ako nový zákazník u teba dostanem, je tam červeným napísané s tromi výkričníkmi, je tu tá možnosť, že ak sa vám tu nejaké mača páči, môžete si ho zobrať.

BMŠ: O tom sú všetci informovaní, áno.

JD: Toto všetci vedia, to je úplne akože jasné.

BMŠ: Áno, áno. Len nie je možné na Slovensku už tie mačky niekam pchať a tlačiť, keď každý si svoje namnoží na dvore, zoberie si od susedy, pretože tam 3x do roka mačka vrhne, lebo je to zlaté a podobne.

JD: Ok, ale táto Cats and Coffee je v centre Banskej Bystrice. Nie úplne každý je tu z dediny a má takúto možnosť o akej hovoríš ty. Takže si myslím, že to je určite veľmi dobrý nápad a veľmi pekné spojenie toho, že jednak si rozumiete, veď sa to nedá. Pre vás, ktorí nás pozeráte a počúvate, tak to vidíte iba naozaj dve už na Lexaurine utlmené dámy. To, čo bolo predtým, ako sme začali nahrávať, veď to ja som sa tu skoro rozpadol, že to, že to nevydržím do konca toho natáčania.

BMŠ: A ešte nie je koniec.

JD: A to ešte nie je koniec. Možnože to ani nevydržím.

JD: Čiže nielen to, že vám to hrá, hrá spolu akože ľudským bytostiam, ale aj to, že ty si chcela pomôcť. Ty si tú pomoc chápala.

BMŠ: A ja pomoc potrebujem.

JD: .. a potrebovala si to. Takže to je podľa mňa veľmi, veľmi pekné spojenie. Klobúk dole. Minimálne teda pred prvotnou myšlienkou tvojho priateľa a následne pred tým, ako ste to vy dve..

BMŠ: Určite.

JD: Najmä ak hovoríš, že to bol nápad covidový.

PM: No ako nie úplne covidový, ale my sme ten priestor vzali vlastne tak, ja neviem, možno v januári 2020 a potom v marci 2020 akože prišla tá prvá vlna.

JD: Áno.

PM: Takže len my už sme ten priestor mali a už sa v ňom robilo a vlastne vtedy povedali, že je to na dva týždne tá korona, čo sme zistili, že..

BMŠ: Trošku to bolo inak.

PM: .. na dva roky, ale takže vlastne my sme to už rozbehli, že sme pracovali na tom aj počas korony a potom sme to vlastne v lete otvorili. No a potom prišla vlastne tá ďalšia vlna a ďalšia.

JD: No tak je to covidový nápad!

PM: Tak v podstate hej.

JD: Prečo mi oponuješ, je to covidový nápad, dotiahli ste to až takto. Boli ste neoblomní a je to super.

PM: Tak v podstate áno.

JD: Dobre, pokračujme prosím ďalej. Prešiel som už aj ja ako poučený zákazník cez tie dvierka, cez tú bráničku. Čo môžem v Cats and Coffee dostať, čo tam môžem vidieť, čo si môžem dovoliť napríklad v zmysle nejakého dotyku - mačky, ktorá nespí, samozrejme, lebo keď mačička spí, tak ššš.

PM: Tak to zas nie.

BMŠ: Správne.

JD: A čo tam teda, čo môžem dostať? Hej, že aké sú tu štandardy takej tej kaviarne? Aké sú tu ďalšie pridané hodnoty?

PM: No tak vlastne potom sa usadia tí zákazníci ako v klasickej kaviarni a môžu si vlastne. Máme tam nápojový lístok, môžu si vybrať z nápojov, máme také klasické ako v obyčajných kaviarňach.

JD: Vodka, borovička, rum.

PM: Samozrejme (smiech). Také klasické - káva, limonády, čaje, fľaškové nápoje. A vlastne keď už si vyberú alebo tak aj predtým, ako uznajú za vhodné, môžu mačku.. Samozrejme, môžu ju pohladkať aj keď spí, ale nie ju dáko naťahovať na ruky. To by sa nemalo, dáko ju prenášať z jedného miesta na druhé, lebo proste tá mačka, kde chce byť, tam bude. Čiže my vlastne..

BMŠ: Ono je to asi robota na celý deň, že tam proste niekto musí, niekto "ona" musí tam byť. Proste musíte na ľudí..

PM: dohliadať

BMŠ: škaredo povedať, že dohliadať, ale nemôže si asi dovoliť stratiť úplne kontakt s týmto svetom tam, lebo ľudia sú rôzni.

JD: Dohliadať a stratiť kontakt, ako že to pozorujem, je jedna vec a upozorňovať je druhá vec. Takže ty podľa toho, čo rozprávaš, ty ich asi upozorňuješ na niečo.

PM: No oni už majú vlastne na začiatku na tom plagáte je vyslovene napísané "Pravidlá, ktoré majú u nás dodržiavať". A našťastie, vďaka Bohu, ako väčšina ľudí to chápe, prečítajú si to. Máme to aj v angličtine, pre istotu, ak prídu dáki zahraniční zákazníci. No a vlastne tam majú všetky tieto pravidlá vypísané. Väčšina ľudí to teda dodržiava a už len ak niekto naozaj tomu veľmi nepochopil, tak vtedy ideme ich upozorniť. Ale tak nestáva sa to akože úplne bežne. Väčšinou naozaj to tí ľudia chápu, že tá mačka príde, keď ona má záujem a..

BMŠ: A hlavne aj mačka si to trošku po svojom vyrieši. Keď už má nervy, tak to dá najavo.

PM: Tak odíde.

JD: Nechcem to veľmi prerušovať, ale na chvíľočku to preruším. Dáme si s dámami krátku pauzu a po nej sme tu opäť. Nezabudnite nás, prosím, sledovať aj na sociálnych sieťach YouTube, Facebook, Instagram. O chvíľu sme späť.

reklamný odkaz: Inaba Churu je krémová maškrta v tube, ktorú mačky milujú. Doplnkové krmivo od japonskej značky Inaba nájdete vo všetkých dobrých Pet shopoch.

JD: Vitajte späť! Po krátkej pauze sme opäť tu v štúdiu a natáčame Zverissimo. Rozprávam sa s dvomi šarmantným dámami, s Barborou a Paulínou a rozprávame sa na tému, ktorú musím prečítať, aby som to povedal správne "Kým ty sŕkaš, ja pradiem". Rozprávame sa o mačkách, rozprávame sa o mačkách v kaviarni, v kaviarni v Banskej Bystrici na Dolnej ulici. Kaviareň sa volá Cats and Coffee. Rozprávame sa takisto s Barborou, ktorá je predsedkyňa občianskeho združenia Bystrická Mačačáreň. A spojenie týchto dvoch žien a týchto dvoch organizácií, ak to takto môžem povedať, tak to je, to je vlastne dnešná veľmi pekná téma. V prvej polovici sme si povedali úvod, ako to celé vzniklo, ako to, ako to funguje, keď do Cats and Coffee vojdete. Ale poďme, poďme ešte ďalej. Mňa zaujímajú ma také tie veci, že napríklad, že či ja si to môžem ako milovník mačiek priniesť niečo, čo tej mačke dám, nejakú pamlsku alebo nejakú hračku alebo niečo takéto.

PM: No hračky samozrejme sú vítané, lebo máme také mačky zrovna, ktoré sú hravé. Ale s tými pamlskami to máme tak, že naozaj, keď nám tam príde napríklad 30 ľudí za deň a keby aj, ja neviem polovica z nich donesie dáku mlsku, tak zrovna tým mačkám to veľmi nemôžeme dávať.

BMŠ: Neprejdú cez dvere potom.

PM: Keďže ony sú také..

JD: neujdú

PM: .. trošku väčšie a niektoré už teraz. Čiže vlastne môžete doniesť tú mlsku, ale treba ju potom odovzdať na bare obsluhe a my im potom už to tak rozdelíme.

JD: Dobre a môžem sa na to pozrieť aj tak, že donesiem tam tie mlsky možno aj preto, že viem odkiaľ tie mačky sú a viem o spojení vás dvoch, že donesiem na váš bar mlsky, ktoré vyslovene požiadam, aby ste odovzdali tebe? Môže to fungovať?

BMŠ: Nech sa páči, kedykoľvek, určite.

JD: Pomôže ti to?

BMŠ: To bol určite aj ten, jeden z tých cieľov pri rozbehu tohto tandemu, nazvime to. Aby mali ľudia aj priestor, kam môžu niečo doniesť, aby reálne videli, že pre koho to ide, majú tam aspoň nejakú tú vzorku z tých, momentálne je cez deväťdesiat zvierat, ktoré máme v opatere, čo je šialené číslo a reálne nemáme, nemáme nič. My fungujeme len z toho, čo nám ľudia dajú. Čiže toto je ako keby taká, môže to fungovať ako zberňa. Zatiaľ to bohužiaľ nefunguje, lebo málokto niečo donesie.

JD: Tak sa, poďme sa o to postarať. Ja to teraz poviem..

BMŠ: Skúsme, skúsme..

JD: Ja to teraz poviem ešte raz veľmi, veľmi jednoducho. Ak chcete pomôcť občianskemu združeniu Bystrická Mačačáreň, môžete tak urobiť rôznymi spôsobmi samozrejme, ale jeden z nich je aj taký, že do Cats and Coffee k Paulíne do kaviarne donesiete pamlsky alebo niečo, čo vám teraz povie Barbora, čo by sa..

BMŠ: To sú veci, ktoré nájdete jednoducho aj na našej webstránke Bystrická Mačačáreň bodka sk, prípadne nás kontaktujete správou kdekoľvek - facebook, Instagram, email, SMS, áno, na to som zabudla. Poviete, že toto nám viete/môžete/chcete dať. Prípadne naozaj na webstránke nájdete zoznam, je tam článok "Ako nám pomôcť". A tam je kompletný zoznam od krmiva cez čistiace prostriedky, neustále potrebujeme deky, obliečky, proste materiálna pomoc. A samozrejme účet a financie.

JD: Táto výzva platí a som rád, že že práve to bolo jedným z dôvodov, prečo ste sa spojili a že my tu v Zverissime môžeme dať do sveta túto výzvu a túto veľmi peknú myšlienku. Takže ja tam teda nemôžem len tak tie mačky nakŕmiť, je to nejakým spôsobom regulované. Je regulované aj to, kto do tvojej kaviarne môže vojsť?

PM: No máme to regulované vlastne len tak, že tam môžu prísť deti od 7 rokov v sprievode rodiča. Predtým na začiatku, teda keď sme otvorili túto kaviareň, tak sme mali povolený vstup pre každého. Len sme zistili, že to nebude úplne cesta, ktorou sa chceme uberať, nakoľko je to aj z bezpečnostného hľadiska toto obmedzenie. Lebo vlastne tie deti sú niektoré také..

BMŠ: živé

PM: .. trošku živšie a pristúpia k dákej mačke, ktorá možno má aj dáku zlú skúsenosť s tými deťmi alebo s hlukom alebo s rýchlymi pohybmi.

BMŠ: To isté platí aj u nás na návšteve, keď prídu do OZ-ka.

PM: A potom sa tá mačka môže zľaknúť a už sa vyvolá dáka nežiaduca situácia. Čiže je to hlavne z toho bezpečnostného hľadiska toto obmedzenie.

JD: Stala sa už nejaká taká situácia?

PM: Ako taká dáka veľmi vyhrotená situácia sa nestala, možnože dáka mačka dakoho uškrabla, ale akože samozrejme nič strašné, ale radšej akože pre kľud všetkých.

JD: Určite, ja som za.

PM: Sme to takto obmedzili. Myslím si, že väčšina aj rodičov to chápu, že proste tie deti sú niekedy také veľmi hŕŕ, hŕŕ a že tie mačky zrovna potrebujú svoj kľud.

BMŠ: A niektoré mamy sú zase také ako sa to "overprotective", že jasné - starať sa, dbať na bezpečie, hygienu a podobne. Ale byť vydesená a zrútiť sa z toho, že okolo dieťaťa prejde mačka. Ono tie zvieratá treba sa najprv opýtať, dovzdelať v zmysle tom, čo všetko môžem chytiť od mačky a už keď len prejde cez ulicu, tak mi dieťa z toho neochorie a neumrie. Čiže to sú veci, ktoré napríklad zase sa my s tým trápime. Myslím si, že to by sa to isté dialo aj u nej, keby človek nevaroval vopred.

JD: Mal niekto taký šialený nápad, že by k tebe do kaviarne vošiel so svojou mačkou, prípadne so svojím psom?

PM: Nie som si istá, že či s mačkou. Nepamätám sa teraz, ale ako už tam rozmýšľali, že so psom, či by mohli. Na jednej strane chápem..

BMŠ: raz

PM: ..chápem, že

BMŠ: ..prvý a posledný

PM: že tí ľudia majú, že oni majú doma mačky a ten pes je na nich zvyknutý, aj tie mačky sú na toho psa zvyknuté, ale naše mačky jednoducho na toho cudzieho psa nie sú zvyknuté a mohli by aj tie mačky možno spraviť niečo tomu psovi, takže.

BMŠ: No tak Oskar isto, však?

PM: Čiže máme také mačky..

BMŠ: z ťažšej váhovej kategórie. Takže (smiech).

JD: Okej, hrrr.

BMŠ: Takže skúšali to možno párkrát, ale akože nestáva sa to veľmi často.

JD: Má ešte niekto iný zakázané k tebe vyslovene do tej kaviarne vojsť? Sú tam tie deti, to je podľa mňa úplne že legitímne obmedzenie. A to je všetko?

BMŠ: To je všetko. Inak môžu ísť všetci ľudia, čo majú záujem.

JD: A keď si povedala, že ten ten informačný letáčik je aj v anglickom jazyku. Máš aj také skúsenosti, že ti chodia zahraniční ľudia tam, zahraniční hostia, rozprávate sa po anglicky, povedia ti nejaký názor, že wow, toto som napríklad nevidela ešte ani u nás vo Fínsku a vy ste taký pokrokoví? To sa deje?

BMŠ: Tu v Bystrici.

PM: No tak to s tým pokrokovým nie..

JD: tu v Bystrici

PM: ale chodí nám akože celkom podľa mňa dosť takýchto zahraničných, hlavne teraz cez leto chodili rôzni cudzinci.

BMŠ: A ľudia to vyslovene vyhľadávajú. Oni si to už aj pozrú, kde v Martine a v iných mestách kade tade, čo sú kaviarne, tak už vyslovene idú za nimi.

PM: Oni ale tieto kaviarne sú vlastne po celom svete, takže to nie je nič nezvyčajné. A v každom takom väčšom meste jednoducho sú.

JD: Ak sú po celom svete, tak je jasné, že si to tí ľudia naozaj vyhľadajú. Vyslovene. Že ak to mám rád v Osle, a mám to rád v Prahe, tak si to

BMŠ: presne tak

BMŠ: .. idem vyhľadať aj v Bystrici.

BMŠ: Oni si to rovno vygooglia a idú kľudne aj do vedľajšieho mesta len kvôli tomu, aby išli do tej kaviarne.

JD: Uhm, okej.

BMŠ: Je to príjemne strávený čas a keď ešte máte ten benefit toho, že naozaj je to OZ-kové, útulkáči, že ich trošku potešia, sú myslím si, že ľudia, ktorí tam chodia pravidelne už za svojimi obľúbenými mačkami, čo sú vlastne čo aj ja ich poznám a vždy mi iba hlásia, že bol som skontrolovať, má sa v poriadku, takže vytvorí to takú milú komunitu si myslím.

JD: Takže ty si nám teraz zhrnula, že aké sú všetky tie opatrenia, kto môže, kto nemôže a čo tam môže robiť. Ale aké sú opatrenia, keď ty chceš do svojho OZ-ka prijať nejakú mačku? Čo všetko musíš splniť?

BMŠ: No my za tie roky fungovania, na toto sa vždy pýtam mojej kolegyne z OZ-ka, že ako dlho vlastne fungujeme, ale myslím si, že desať rokov plus mínus. Za ten čas sme si už celkom vymakali postupy, pretože bohužiaľ tiež ako aj iné OZ-ka, ktoré vznikali v tých časoch, sme sa učili na vlastných chybách. Čo je najhoršie, ale bohužiaľ, inak sa nedalo. Boli sme jedni z prvých, čo sa venovali mačkám, čiže akonáhle mačičku niekto nám ohlási, že potrebuje pomoc, že je túlavá, zranená alebo niečo také, tak musí prejsť u nás karanténou. Prvé je samozrejme vyšetrenie u veterinára, komplet odparazitovanie, nastavia sa lieky, lebo k nám nechodia väčšinou mačky šťastné a zdravé, furt je to nejaká katastrofa. Čiže minimálne 14 dní a viac ide do.. Ideálny stav by bol mať oddelené miestnosti.

JD: To som si ale predstavil pod slovom karanténa.

BMŠ: Áno, áno, na prvé príjmy, na tie prvé mačky je jedna miestnosť. A tam časom sme si to už tiež vyšperkovali. Máme plastové boxy, v ktorých sa snažíme udržiavať poriadnu hygienu. Denne sú dezinfikované. Sú na to špeciálne prípravky, pretože baktérie, vírusy to všetko lieta stále vzduchom, takže je to makačka, od rána do večera svojím spôsobom len upratovanie. Čiže tieto prvé dni mačku dávame dokopy, lebo veľmi málo z nich je v tom stave, že hneď vieme začať kastrácie, že hneď vieme začať vakcinačný protokol a takéto veci, čiže vyliečiť, zaočkovať, vykastrovať a dúfať, že má dobrú povahu alebo jej pokazenú povahu nejak opraviť, pretože tú mačku potom musíme zaradiť do depozitu, čo znamená, kde sú zvieratá navoľno. Kde už spolu nejak fungujú a čakajú. Pretože máme zvieratá, ktoré u nás čakajú na adopciu od príchodu až máme 6-8 rokov zvieratá u nás. Čiže musíme im vytvárať priestor, kde dokážu žiť, kde im vieme nahradiť, ako keby rodinu, niečo také.

JD: Koľko zamestnancov?

BMŠ: My nemáme žiadnych zamestnancov, my sme bežný deň v práci a fungujeme len ako dobrovoľníci. To znamená po pracovnom čase, ráno, pred prácou, po práci, večer a sme také, no hlúpo povedané dve hlavné osoby, dve ženy, ktoré to vedieme a samozrejme naši neoceniteľní makači dobrovoľníci. Momentálne je asi šesť, ktorí si striedajú služby pri upratovaní v tých depozitoch. Depozity máme vlastne tri, v jednom je to robota minimálne na tri hodiny denne, v ďalšom hodina až dve každý deň. A to všetko musíte stihnúť pri práci, pri deťoch, pri rodinách, pri nákupoch, pri zdravotných problémoch, pri tom všetkom.

JD: Koľko zvierat, keď už sme pri tých číslach?

BMŠ: Teraz sme pri počte cez deväťdesiat kusov.

JD: Cez deväťdesiat.

BMŠ: Nie úplne všetky sú u nás. Niečo máme aj v dočaskách..

PM: u mňa (smiech)

BMŠ: .. ale to je, tak by som povedala, že do 15 kusov. Zvyšok máme porozdelovaný.

JD: A hoci je to Bystrická Mačačáreň, máš tam v 90-ke zvierat aj niečo iné ako mačky?

BMŠ: Nie.

JD: Nie, sú to vyslovene mačky.

BMŠ: To veľmi nie je možné naozaj pre tie..

JD: To ja len že tak či náhodou tam nie je papagáj alebo čo.

BMŠ: Občas sme sa postarali o holuba a takéto hej, ale ako postaráme sa o všetko, čo príde. Pomáhali sme aj so psíkmi z osád v okolí, šteniatka a ja neviem dostrieľaný psík. Riešime, čo príde, ale vždy oslovíme OZ-ko, ktoré sa venuje danému zvieraťu, čiže ako my môžeme psíka zverejniť, ale zase s adopciou psíkov proste necháme to na tých, čo už aj reálne majú fakt dobrú vedomosť okolo celého toho a tiež oni, vždy sa niekto našiel, čo nám pomohol a zobral to zviera proste pod seba.

JD: No a teraz sa chcem opýtať, vždy sa niekto našiel, kto nám pomohol. Kto toto celé platí?

BMŠ: Toto celé platí vždy nejaký zázrak, tak by som to povedala, pretože nie sme platení nikým. Nedostávame financie už ani od mesta. Posledné roky sme aspoň sa vždy snažili o, podávali sme projekt a dostali sme od 1500 po 4000, ale ročne minieme cez 100 tisíc eur. Čiže to je naozaj taká kvapka v mori. A my tie prachy musíme zohnať. Každý mesiac je to od 4000 do 6000 a viac euro, čo musíme mať. Čiže fungujeme len z darov, čo nám dobrý človek pošle na účet a samozrejme z dvoch percent.

JD: Tak tu je ten priestor a toto je tvoja kamera.

BMŠ: No ľudia, prosím vás, buďte tej lásky a pomáhajte trošku aj mačičkám. Pre psíkov sa vždy nájde nejaká tá korunka, ale mačky sú stále trošku viac zaznávané. Nekastrujete, nestaráte sa o tie mačky vonku, potom to rozvážate po lesoch, po smetných košoch a ľudia ako ja a moje kolegyne sa to snažíme trošku napraviť. Takže časť môjho posolstva - vstúpte si do svedomia. A druhá časť - ak to svedomie máte, tak pomôžte zase nám pomáhať. No to je asi tak všetko.

JD: No pozri sa ako sa to z toho hihihi hahaha.

BMŠ: Je to vážna téma.

JD: Posadilo, posadilo na prdel a som rád, že si to povedala a budem veľmi rád, ak by ste to počuli, lebo aj preto je tu podcast Zverissimo. Je tu nejaká téma, ktorú ty si čakala alebo otázka, ktorú si odo mňa čakala a ja som ti ju nepoložil?

PM: Nie.

JD: Čo teda čaká Cats and Coffee do konca možno kalendárneho roka?

PM: Tak vízie sú asi také, že pokračovať v tom, čo robíme, aby chodili vlastne tí ľudia. Lebo pre nás vlastne nás tiež kvázi financujú len tí ľudia. Peniaze máme len z tých vstupov, čo tí ľudia zaplatia a vlastne z toho sa platí celý ten chod kaviarne. Takže už len aby dostatok ľudí chodilo, lebo zas ako v Bystrici to nie je dáky veľký zázrak tá návštevnosť takejto kaviarne. No a vlastne ja by som len možno želala, aby viacej išli tie adopcie, keďže vlastne to je naše posolstvo. Takže možno ..

BMŠ: nech sa to tam točí

PM: .. možno len na tom zapracovať trošku ešte možno. A to je asi všetko.

JD: Tak dámy urobili všetko, čo sa doteraz urobiť dalo. A možnože teraz je loptička na vašej strane ihriska. Bystričania a blízke okolie, ktokoľvek, kto pôjdete cez Banskú Bystricu, tak dávam do pozornosti na Dolnej ulici Cats and Coffee, kde sa s tými mačkami môžete nielen pohrať, ale môžete priniesť nejaké pamlsky, ktoré sa následne odovzdajú občianskemu združeniu a v tom úplne najlepšom a najideálnejším prípade si z kaviarne Cats and Coffee môžete mačičku adoptovať. Ďakujem veľmi pekne Barbore a Paulíne, bol to jeden z najbláznivejších rozhovorov.

BMŠ: Ďakujeme aj my.

PM: Ďakujeme.

BMŠ: Mačacie ženy (smiech).

JD: Dovidenia.

BMŠ: Dovidenia.

Chlpatá akadémia: Ahoj Dvojnožci, ja som Denisa z Lovely Dog a toto je Chlpatá akadémia, v ktorej vám prezrádzam návody na poslušných štvornožcov. Aký najlepší darček môžete dať svojmu psíkovi. No keď sa bavíme o našich psíkoch, našich miláčikoch, tak okrem toho, že chcú jesť, ste najlepším darčekom pre nich vy. Nájdite si na nich čas, choďte s ním urobiť aktivitu, ktorú máte obidvaja radi. A to je najlepší darček. Ten pes si naozaj nič viac neželá. Hav!

Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť, Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.