S02E16 Straty a nálezy

JD: Ahoj Dvojnožci. Moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Dnes tu v štúdiu v Banskej Bystrici spolu so mnou sedí Jakub Chovanec, predseda občianskeho združenia Hľadáme dronom a admin, zakladateľ facebookovej skupiny Stratil sa/našiel sa psík. Jakub Ahoj!

JCH: Ahojte!

JD: Takže úvod máme za sebou a s Jakubom sa budeme rozprávať na tému Straty a nálezy. Ja by som teda rovno išiel k tomu sloníkovi v miestnosti. Čo to tu máme Jakub?

JCH: Na stole máme teraz položený špeciálny dron s termovíziou, ktorý bude v našom prípade slúžiť ako veľký pomocník pri hľadaní nezvestných zvierat. Prioritne. V tomto prípade hlavne asi najviac psíkov, keďže je to nezastaviteľným vlakom na Slovensku. Tých psíkov sa stráca neskutočne veľké množstvo a bolo treba urobiť trošku v tejto krajine upgrade na túto aktivitu a preto sme tu my.

JD: My sa o ňom samozrejme budeme rozprávať viac ešte neskôr. Len som ho chcel ako tretieho do debaty hneď na začiatku takto privítať. Takže nazdar. A poďme teda pekne po poriadku. Prečo si sa vôbec rozhodol, že.. A neviem, najprv nám povedz asi, že čo bolo skôr, že či bolo hľadáme dronom alebo facebooková skupina Stratil sa/našiel sa psík, že čo bolo skôr a prečo sa to vôbec stalo.

JCH: No skupina Stratil sa/našiel sa psík vznikla krátko po tom, ako sa úspešne našiel môj Rasty, môj psík konkrétne týmto dronom po 6-dňovom výlete. Takže som pár dní na to ako sa našiel, som sa rozhodol, že by bolo treba priložiť trochu ruku k dielu a pomôcť všetkým alebo veľkému množstvu ľudí, tak ako som dostal pomoc ja. Čiže chcel som iba pomôcť, nič viac. A preto som založil tú stránku. Sme tam dvaja administrátori, ja a moja Simonka, moja priateľka, ktorú tú stránku, teda skupinu, pardon skupinu, adminujeme a ako som spomínal vznikla krátko potom ako sa našiel môj psík, čiže..

JD: Chceš nám povedať ten príbeh ako sa to stalo?

JCH: Len tak v skratke. Ja som bol pracovne odcestovaný na celý týždeň do Martina z Trenčína, teda som dal môjho Rastyho mojim rodičom strážiť a im nešťastne ušiel. Po dvoch dňoch tuším alebo tak nejak. No a vtedy to všetko začalo. Riešenie na diaľku. Hľadali sme možnosti, čo a ako si vieme pomôcť. A skončilo to tak, že prišiel dronista z Bratislavy s týmto špeciálnym dronom. Za pár minút mi volal, že ho našiel a my sme sa trápili 6 dní, noci dni.

JD: Čo si.

JCH: Ja som mal výhodu ale v tom, že mal som obrovskú podporu v ľuďoch, ktorí ma ani nepoznali v rodine, kamarátoch. Na nohách boli naozaj nonstop všetci, takže to pátranie po mojom psovi bolo vo veľkom rozsahu. A keď sa o tom dozvedel jeden môj kamarát, ktorý sa poznal s týmto dronistom, tak mi ho hneď odporučil. Na druhý deň, na ten posledný deň, prišiel a vyletel do oblohy a za chvíľočku mi volal, že ho našiel.

JD: Mám tu nejaké papiere s dramaturgiou tohto rozhovoru, ale musím sa na to opýtať hneď teraz. Čím je teda taký taký unikátny a akým spôsobom dokáže pomôcť pri takejto situácii?

JCH: Tak tento dron od tých klasických, ktoré možno poznáš, sa líši hlavne tým, že má termovíziu. To znamená, že keby si aj v prípade takejto udalosti išiel hľadať možno s klasickým dronom, ktorý tu termovíziu nemá, tak by si naozaj mal čo robiť, aby si z tej výšky toho psíka zahliadol, keďže on naozaj splýva s tým prostredím veľakrát. A tento dron je dobrý v tom, že on vidí všetko, čo je živé. Ty sa nemusíš sústrediť na konkrétny nejaký kríček, pod ktorým sa možno ten psík nachádza alebo podobne. Ty tým dronom naozaj letíš pomaličky a hľadáš na tej obrazovke teplotnú stopu.

JD: Rozumiem.

JCH: Takže to je tá, to je to, čo ty potrebuješ nájsť, identifikovať, skontrolovať, čo to je.

JD: Uhm. Nepreskočme tento tento bod. Vidím tam tie, predstavujem si ich ako červené bodočky..

JCH: Buď červené alebo biele.

JD: Jednoducho áno nájdem niečo, čo je ako ty hovoríš živé a vidím to cez tú termovíziu. Ako identifikujem, o čo sa jedná?

JCH: Pokiaľ sa jedná o deň, keď je svetlo, tak zmeníš tú termovíznu obrazovku na klasickú obrazovku. Priblížiš si to, naozaj, tá kamera je kvalitná, priblíži si to kľudne z 50-70 metrov na kvalitný detail toho objektu, ktorý si našiel a vtedy identifikuješ, čo to je za objekt. Môže to byť srnka, môže to byť zajačik, môže to byť dokonca aj hraboš, môže to byť hocičo, čo je živé. Takže takýmto spôsobom.

JD: No a ja si tento príklad, ktorý si povedal, teraz si predstavujem, že sa mi stal niekde, vymýšľam si, že v lese, že kde tých termo bodiek nie je až tak veľa. Ale čo ak sa mi stratil psík niekde, kde tých termo bodiek je eventuálne akože šialene? Akým spôsobom to vylučuješ, že toto sme už prečesali a teraz ideme ďalej. Tu spravidla viem, že tieto termobodky určite nie je Rasty a idem ho hľadať niekam inam na základe nejakého kľúča. Aký je ten kľúč?

JCH: My potrebujeme hlavne vedieť čo najviac informácií o tom psíkovi od toho majiteľa. To znamená, že ako vyzerá, presný popis. Čiže ak je to nejaké väčšie plemeno, tak hľadáme veľké plemeno. Keď vidím cez tú termošku, že skáče tam zajačik, tak to ignorujem, lebo viem, že to ten psík nie je, ale určite sa to pre istotu vždycky kontroluje. My sa vždy budeme vyvarovávať mestskému prostrediu, pretože tam je to úplne zbytočné tým dronom pátrať a naozaj prioritne budeme hľadať v zalesnených oblastiach s vysokou trávou..

JD: .. takže som si to predstavil sprvoti veľmi dobre.

JCH: Veľakrát sa zgrupujú tie, tá divá zver v niekoľkých kusoch. Čiže je nepravdepodobné, že ten psík sa nachádza medzi nimi. Ale treba treba naozaj stopercentne skontrolovať, čo to za ten objekt je a identifikovať ho. Pokiaľ sa jedná o pátranie v noci, tak v tomto prípade sa dá použiť vidíš takisto to isté. Dá sa použiť na ten dron prídavné zariadenie, prisvetlenie z vrchnej časti a vieš si tým prisvetlením pomôcť. Čiže rovnako ako cez deň, len s tým, že si prisvietiš na ten daný bod, ktorý chceš skontrolovať.

JD: Ja sa tu veľmi málokedy rozprávam o peniazoch a máš samozrejme právo mi neodpovedať. Ale kde sa pohybujeme v cene?

JCH: No v tom kufríku ti leží ešte, ležia ešte ďalšie tri prídavné batérie, ktoré sa dokupujú zvlášť. Jedna sa nachádza vždycky k tomu, k tomu dronu. Ale teraz ti na stole vlastne môžeš vidieť na stole približne okolo 6000 eur.

JD: Je to unikát na Slovensku?

JCH: Myslím si, že to začína byť celkom bežné pre pátracie aktivity, ale pre pátracie aktivity po ľuďoch. Nie po zvieratách.

JD: Aha, rozumiem. To ma hneď navádza na ďalšiu otázku, na niekoľko, na sled otázok. Aké povolenia a od koho na toto potrebuješ a kto má právo s tým manipulovať a byť jeho úvodzovky hore dole "pilotom"?

JCH: Tak zjednodušene povedané, aby tomu rozumelo čo najviac ľudí. Ty potrebuješ tzv. droničák, to je niečo ako vodičák, ale na dron. A on sa robí ako keby v dvoch kategóriách. Jedna je A1/A3. To je ten základ, ktorý potrebuješ, aby si mohol postúpiť na A2. To je A2 kategória, ktorú potrebuješ mať. Musíš byť držiteľom A2-ky, aby si mohol s týmto dronom lietať a robiť a vykonávať túto činnosť. Obnáša to ešte registráciu na Dopravnom úrade, musíš tam mať ŠPZ-ku akokeby na tom drone, ktorý dostávaš od tohto Dopravného úradu. Musí byť poistený ten dron, inak tú ŠPZ-ku nedostaneš, takže tam sa tiež pohybujeme naozaj vo vysokých číslach. Keby sme to chceli dať ako nejaký komplet balík, tak naozaj je to drahá vec, veľmi drahá.

JD: A povolenie na to dáva kto, aby si ty?

JCH: Dopravný úrad.

JD: Dopravný úrad na to dáva povolenie. A stretávaš sa, alebo stretol si sa s tým, že ľudia možno sú takí nedôverčiví voči tomu, že to môže byť zneužité, že sa oni cítia pozorovaní.

JCH: Mali sme takú nepríjemnosť v úvodzovkách s jednou pani, kde sme cez našu stránku OZ-kovú dávali do povedomia, že v tejto a v tejto oblasti sa bude prepátravať týmto špeciálnym dronom tento psík a bude sa po ňom pátrať. A samozrejme prvý komentár, ktorý sme pod týmto príspevkom mali, bol od jednej pani, ktorá nám napísala, že akonáhle ten dron uvidí nad svojou hlavou, nad záhradou, tak nám ho zostrelí a neviem čo všetko. Takže ja sa snažím tým ľuďom aj vysvetliť postupne, že my absolútne nemáme žiadny dôvod lietať nad obydliami, nad bydlami a nad záhradami nejakých pozemkov a podobne. Čiže je to pre nás nepodstatné.

JD: Pre vás áno, ale ja si myslím, že sa budete stále stretávať s takýmito dámami alebo s pánmi, ktorí jednoducho..

JCH: Určite, sme na to pripravení.

JD: .. sa budú takto buď vyjadrovať, vyhrážať, alebo sa budú cítiť nekomfortne.

JCH: To nevadí.

JD: Výborne, preto. A prečo, prečo to nevadí? Pretože ten účel, za ktorým tam jednoducho lietaš, je nájsť toho psa, nie? Pomôcť majiteľovi, ktorý má slzy v očiach a prosí ťa. Vtedy je mu to úplne jedno, a presne viem, o čom hovorím. Je mi, je mu úplne jedno, čo si budú myslieť susedia, že prečo som si zavolal dronistu alebo že čo ma to v konečnom dôsledku bude stáť, pretože v tej chvíli je pre mňa alfa omega to, aby sa môj pes našiel.

JCH: Vieš čo, ja mám na to takú odpoveď. Dosť často ju používam a to je tá, že pokiaľ robíš niečo, čo sa páči všetkým, tak robíš niečo zle.

JD: Výborne.

JCH: Takže my si myslíme vďaka takýmto v úvodzovkách neprajníkom, že teda asi asi robíme niečo dobre.

JD: Pozeral som do papiera teraz, aby som sa trošku vrátil späť na koľaje. Povedali sme si teda o tom drone. Povedali sme si o tej facebookovej stránke, ale vlastne len to, ako sa volá, aj to, prečo si ju založil. Vieš nám povedať nejaké príbehy alebo ten postup. Postup by ma teraz v tomto kole zaujímal, čo sa udeje. Mne sa stratil pes. Viem o tvojej stránke, lebo počúvam Zverissimo, idem na facebook a ďalej?

JCH: V tomto prípade, pokiaľ my učiníme všetky kroky potrebné na to, aby sme už s tým dronom mohli lietať, lebo ešte len včera sme ho kúpili. Tak budeme mať ten droničák a poistenie a jedno z druhým. Tak v tom prípade, že že nás niekto bude potrebovať, bude potrebovať od nás tú pomoc, tak nám stačí zavolať. Na našej skupine, na našej facebookovej stránke, konkrétne OZ Hadáme dronom je na nás kontakt mailový aj telefonický, takže stačí nám zavolať. My sme non-stop k dispozícii alebo napísať cez messenger klasicky. My sa ozývame každému. Buď sa nám dá alebo sa nám bohužiaľ nedá. Pretože je toho naozaj skutočne veľa.

JD: Trenčín je mesto, kde žiješ, a Trenčín je mesto, odkiaľ si sem dnes prišiel. Čo sa udeje, ak ti zavolá, aký je rozdiel medzi tým, keď ti zavolá niekto z Trenčína a niekto zo Žiliny a niekto z Humenného?

JCH: Treba rátať s tým, že všetka táto aktivita niečo stojí, naše združenie, minimálne to cestovanie. A zatiaľ naozaj máme len jeden dron. Aj keď našim cieľom je naozaj pokrytie celého Slovenska, ale nerobí nám absolútne žiadny problém ísť do Žiliny alebo do Humenného za týmto účelom, pretože málo ľudí si to uvedomuje, ale ide o život a pre nás, pre nás ako združenie, pre nás ako ľudí zo združenia, je život psíka alebo akéhokoľvek zvieraťa rovnako cenný ako ten náš. Takže prídeme aj do Humenného, prídeme do Vranova nad Topľou, kde bude treba a kde budeme môcť prísť.

JD: Wau! Takto by to malo byť. V našej téme Straty a nálezy budeme pokračovať aj po krátkej pauze a vy nás prosím nezabudnite sledovať na sociálnych sieťach YouTube, Instagram a Facebook. O chvíľu sme späť.

reklamný odkaz: Nové ultra prémiové funkčné veterinárne diéty Alleva Care. Revolučný spôsob výživy v prípade ochorení mačiek a psov. Alleva Care kúpite u svojho veterinárneho lekára.

JD: Ahoj Dvojnožci! Vitajte späť u nás v štúdiu v Banskej Bystrici, kde sa s Jakubom rozprávame na tému Straty a nálezy. V prvej polovici sme si povedali niečo o tomto krásavcovi, ktorého tu môžete vidieť na stole medzi nami. Je to špeciálny dron, ktorý pomáha nájsť psíka a zachrániť život. Ako povedal Jakub a povedal to veľmi presne. Poďme ale krok späť. Na to, aby som ti nemusel volať a nemusel ťa so slzami v očiach prosiť o tvoju pomoc, by som ako majiteľ psíka mal a mohol urobiť nejaké kroky, aby som zabránil tomu, že sa mi psík stratí?

JCH: Ty v prvom rade musíš urobiť tie kroky. To znamená, že pokiaľ príde k tomu, že sa ti stratí psík, tak je niekoľko tých krokov, ktoré urobiť musíš. To znamená. Ja tak zaspomínam, čo som urobil ja a bolo to veľmi potrebné. Bolo to super, že som to urobil. Keďže sa stratil môj psík v mestskom prostredí, tak som oboznámil ako prvé mestskú políciu. Iba oboznámiš mestskú políciu, oboznámiš okolité obce, úrady. Určite musíš zavolať veterinárovi. Ten nahlási alebo zaregistruje ten čip do hľadaných, čip toho psíka, pretože môže sa stať, že tvojho psíka niekto nájde a privlastní si ho. A v budúcnosti sa takýmto spôsobom môžeš k tomu psíkovi náhodou vrátiť. Určite v tomto hrá veľkú rolu Facebook alebo sociálne siete, kde treba vytvoriť príspevok. A v tomto som ja veľmi prísny, pretože my na našej skupine Stratil sa/Našiel sa psík schvaľujeme príspevky alebo respektíve k nám prichádzajú na žiadosť tie príspevky a my ich prerábame, pretože niektoré príspevky naozaj sú zlé, veľa vecí v nich chýba a mali by obsahovať určite také veci ako kvalitnú fotografiu toho psíka, povahu toho psíka, kontakt na majiteľa. To je veľký problém. Ľudia nechcú dávať svoje číslo.

JD: Na jednej strane chcem pomôcť, ľudia, prosím, stratil sa mi psík, pomôžte mi a na druhej strane nechcem dať kontakt?

JCH: Ja rešpektujem, ale nechápem. Pretože pokiaľ naozaj si toho psíka vážiš a máš rád, tak je ti jedno či tvoje číslo niekde svieti alebo nie. A moje telefónne číslo bolo na plagátoch po celom meste, obciach okolitých, všade. A preto, že ja som vyvinul takúto aktivitu pri hľadaní môjho Rastyho, tak môžem naozaj neskromne povedať, že som urobil z neho jedného z najhľadanejších psov na Slovensku. Veľmi mi pomohli aj plagáty, pretože nie všetci tie sociálne sieti majú. Starší ľudia nemajú Facebook. Veľa ľudí mi volalo na tie plagáty, vďaka tým plagátom, že ho zahliadli, tak že mali vedomosť, že sa hľadá tento a tento psík. Plagáty, ten príspevok na sociálne siete, kontakty, povaha psíka, fotografia a hlavne aktualizácia toho príspevku. Ako náhle sa niečo zmení, nejaká informácia, ktorá je dôležitá, tak treba ju tam doplniť. Treba ten príspevok upraviť, doplniť alebo vytvoriť nový. A stále, stále, stále sa tomu venovať. Ja som každý deň pridával príspevok, aj niekoľkokrát denne, takže mne to pomohlo v tom, že sa mi našlo neskutočné veľké množstvo dobrovoľníkov, ktorí mi pomáhali. To bolo obrovské množstvo ľudí a preto môžem aj povedať, že vďaka tomuto všetkému, čo som urobil pre nájdenie môjho Rastyho, sme teraz tam, kde sme a teraz mi spokojne spinká v pelechu doma.

JD: Zmenilo ťa to? Teba ako majiteľa, teba ako chlapa a váš vzťah s Rastym?

JCH: Určite áno. Hlavne ten vzťah so mnou a s Rastym sa zmenil o 180 stupňov. Pretože on, on aj je, aj bol vždycky veľmi, veľmi plachej povahy. A po tomto nájdení sa v ňom neviem čo zmenilo, ale asi sa mu ten 6-dňový výlet prospel a ostal taký taký viac, taký viac ku mne, že naozaj sa to zmenilo a je to teraz perfektné.

JD: Poďme sa na to teraz pozrieť z tej druhej strany. Nielen, že ja ako majiteľ som v nejakom stave, strese a v nejakej situácii a mal by som robiť nejaké kroky. Ale poďme sa na to pozrieť z pozície toho, ktorý nájde psíka. A má možno aj obojček, takže si poviem, že hm, pravdepodobne niekomu patrí. Čo by mal takýto človek spraviť?

JCH: No v prvom rade treba dávať pozor na seba. Keď sa, keď uvidíš alebo sa priblížiš k psíkovi, ktorý asi vie, že je stratený, že nikoho pri sebe nemá, pri sebe pánička nič. Treba si dávať pozor na seba, pretože ty ho nepoznáš. Nevieš, akú má povahu. Ďalej, pokiaľ je ten v poriadku, že neni útočný, neni agresívny. Máš tú možnosť, tak ho treba zabezpečiť, dostať mimo ulice, dostať mimo premávku a podobne. Pokiaľ si toto spravil, tak si urobil 99% úspechu a zachránil si mu život.

JD: Čosi.

JCH: Pretože potom už nasledujú. Ja som neni moc zástanca toho, tých tých oficiálnych vecí, ktoré by sa mali robiť. Ty by si mal zavolať na mestský úrad alebo na obecný úrad starostovi a on by mal túto vec riešiť. Ale keďže sa naozaj jedná o život v tomto prípade a tomu psíkovi sa mohlo čokoľvek stať, keby si tak neurobil a nezabezpečil si ho, tak môžeš poprosiť, môžeš mu vytvoriť rovnako príspevok s fotografiou.

JD: Našiel sa, fotka popis, miesto.

JCH: Fotka, popis, kde presne, kedy. Ako vyzerá, teda fotografia.

JD: A kontakt.

JCH: A kontakt na seba, presne tak. A potom, potom môžeš riešiť ďalšie veci, zavolať veterinára alebo ísť s tým psíkom, ak máš vodítko, vôdzku, bezpečne samozrejme ísť k veterinárovi zistiť čip alebo najbližší útulok tiež zistí..

JD: Mám právo dať mu niečo zjesť a napiť, nech je v pohode?

JCH: To by som neriešil. Piť určite, jedlo nie je také akútne, takže to by som preistotu neriešil.

JD: Preto sa na to aj pýtam, lebo je to také..

JCH: Jasné, jasné. Nevieš naozaj, či má nejakú alergiu na niečo, takže aby si mu ešte viac nepoškodil. Takže asi toľko. My disponujeme aj čítačkou čipu, čiže my sme v Trenčianskom, v Trenčíne a v okolí k tomuto nápomocní, aby sme trošku odbremenili tú prácu tých tých útulkov, veterinárov, mestskej polície a podobne. Chodíme veľakrát k týmto nájdencom.

JD: Vieš zo skúseností povedať, aké sú tie najčastejšie opakujúce sa situácie, kedy sa psík stratí a keby si to tu porozprával, tak by sa možno do budúcna mohol niekto poučiť. A že by sme znížili to to percento?

JCH: No ja som začal od seba, pretože akonáhle sa našiel môj Rasty, tak som učinil kroky na to, aby sa to už viackrát nestalo. To znamená, že sme obmedzili návštevu u mojich rodičov. Nie je to srandujem (smiech). To srandujem, ale určite, ak môžem ukázať, zabezpečil som, zabezpečil som svojho Rastyho GPS-kou. Takže asi takto vyzerá na jeho postroji GPS navigácia alebo GPS lokátor, lokátor, ktorý cez appku v telefóne vieš perfektne sledovať. Zapneš to, má dlhú výdrž batérie a vieš si cez aplikáciu v telefóne sledovať, kde sa ten tvoj pes nachádza.

JD: A úplne bežne dostupná záležitosť.

JCH: Úplne bežne dostupná cez internet, GPS lokátor, všetko. Nič drahé a naozaj..

JD: Zásadné..

JCH: ..zásadné. Pre niektorých ako mám ja Rastyho plachého, tak to určite treba.

JD: Tie tie často opakujúce sa situácie. Ak to vieš nejak zhrnúť, možno môžeš povedať, že nie sú.

JCH: Neni ich toľko, samozrejme. Ale mali sme, mali sme naposledy prípad. Už môžem povedať, že asi plemeno. Bol to belgický ovčiak v okolí Trenčína, ktorý pri ktorom sme boli trikrát behom krátkej doby celkom. Pretože ten majiteľ neurobil nič, dokonca my sme boli trikrát pri nej, trikrát sme jej nenačítali čip, lebo nebola nakoniec začipovaná tá fena Belgičáka a naozaj bolo vidno, že ten majiteľ nemá, nemá takú. Ako to povedať? Je mu to jedno. Bolo mu to jedno a preto sa mu trikrát behom pár týždňov stratila fena a trikrát sme boli pri nej my. Čiže v tomto sme spolupracovali s občianskym združením Trenčianske Labky a oni môžu potvrdiť, že možno tých prípadov majú viac, ale toto bol asi náš taký jediný, kedy sa fena stratila niekoľkokrát.

JD: Ak hovoríme o tom a pýtam sa ťa, či sa opakujú situácie, kedy psík ujde alebo sa stratí, tak sa opýtam, či sa opakujú nejaké obdobia v roku, že tých, týchto situácií je viac. A teraz konkrétne narážam na Silvestra, lebo ten mi napadol ako prvý. Ale môžeš ma teraz vyviesť z omylu.

JCH: Určite ten Silvester a dni medzi Silvestrom sú naozaj v tomto prípade kritickejšie, pretože aj my, my sme vedeli, že na Silvestra nebudeme popíjať niekde na chate. Tak sme so Simonkou ostali v kľude doma, lebo sme vedeli a očakávali telefonáty. A tak aj bolo, že jeden mladý pán nám volal. To bolo možno jedna hodina po polnoci, že našiel psíka a vedel, že disponujeme touto čítačkou čipov zvierat a chcel prísť prečítať čip, tak sme prečítali čip. Našli sme majiteľa a kontaktovali a doviezli psíka domov a na druhý deň ako sme sa zobudili, tak mi vybuchla stránka. Takže naozaj toho počas Silvestra je strašne veľa, ale musím povedať, že naozaj je to trošku zásluha, aj v úvodzovkách zásluha, aj tých majiteľov, pretože vieme, čo nás čaká. Vieme, že to treba zabezpečiť toho psíka. Existujú rôzne spôsoby. Vieme si veľakrát rôznymi spôsobmi pomôcť a treba tak na toho Silvestra učiniť.

JD: Vieš mi povedať možno nejakú priemernú dobu, za ktorú sa psík nájde? Prípadne keby som teraz použil takú detektívnu hantírku, tak sa hovorí, že ak sa nenájde stratená osoba do 24, poťažmo 48 hodín, tak to percento úspešného nájdenia fatálne klesá. Funguje niečo podobné aj tu?

JCH: Určite, určite áno. Čím je dlhšie stratený a hlavne čím dlhšie nie je videný niekým, tak vtedy klesá tá pravdepodobnosť toho úspešného nájdenia. Preto sú dôležité tie všetky kroky učiniť, ako som spomínal, aby naozaj o tom psíkovi vedelo obrovské množstvo, čo najväčšie množstvo ľudí, aby mali tú, aby mali tú vedomosť, že tento psík sa hľadá a náhodou ho niekto zazrie, aby vedel okamžite reagovať.

JD: Ja tu málokedy rozprávam také tie úplne osobné príbehy, ale tu si neodpustím, pretože je to niečo, čo sa nám stalo. My máme malú fenku Jack Russel. Pepsi sa volá. Teraz je to už pani dôchodkyňa, 14-ročná a stalo sa nám, že - a neuveríš na návšteve mojich rodičov (smiech). Že nešlo o niečo, že by sa zľakla, alebo že by tam boli nejaké oslavy. Bol to normálne bežný letný deň na záhrade a ona sa nejakým spôsobom dostala k susedom popod plot a pani suseda to nevedela vyhodnotiť, pretože nás nepozná. Nechodíme, nechodievame tam často, nepoznala psíka, zobrala ho a preniesla ho cez celú záhradu mimo svoj pozemok, že veď nejak sa sem dostal, nejak sa dostane preč. Ale to sa nestalo, pretože Pepsi sa vybrala opačným smerom. Navyše ju začala bolieť labka a to si všimol iný sused. A ten ju odfotografoval, zavolal na mestskú políciu. Oni po ňu prišli a sused len na svojom vlastnom profile na Facebooku zazdieľal toto, okolie Banská Bystrica, prosím sharujte tu a tu, lokalizácia, tu a tu moje telefónne číslo, keby náhodou niečo. A tým, že Banskobystričania sú asi dobrí ľudia, alebo že tie sociálne siete nejakým spôsobom dokážu aj pomôcť. Moja žena urobila to isté. Fotka nášho psíka, nie je v dobrej kvalite, taká akože vyrezaná z inej rodinnej fotografie. Ako súkromná osoba dala moja žena príspevok, ako súkromná osoba ten pán dal príspevok a sharovaním sme do 20 minút vedeli, kde je náš pes. Potom, ako sme ho tri hodiny hľadali po celej tej dedine. Vtedy ešte počula. To znamená, že Pepsi, Pepsi. Okamžite by sa ozvala, keby vedela, kde je a nevedela by sa iba dostať na náš pozemok. Poznáme, poznáme ju. Keby jej štekot odniekiaľ sa ozýval. Viem, že ok, je tu. Len ju hľadajme naľavo, napravo, niekde sa zasekla alebo niekde padla, ale bolo ticho. Nebolo jej. Tri hodiny, moja žena plakala, moje deti plakali, môj otec bol nervózny. A vďaka Facebooku a vďaka tomu, že dva osobné účty dvoch ľudí, ktorí sa nepoznajú a začalo sa to zdieľať, zdieľať, zdieľať. Do 20 minút sme boli pri našom psíkovi a našli sme ju. A toľko môj osobný príbeh. Jakub je tu nejaká téma, ktorú ja som neotvoril a ty by si o nej chcel porozprávať. Čo sa týka teda Straty a nálezy, dron alebo nejaký pekný príbeh, že sa, že sa, že niekto už možno aj zlomil palicu nad tým celým a už sa začalo plakať vo veľkom a ty si prišiel ako hrdina a zachránil si.

JCH: Ja konkrétne som neprišiel ako hrdina, ale posledný takýto prípad bol, keď moja Simonka ako členka združenia tiež a adminka stránky, skupiny našej našla vďaka jej obozretnosti na jednej, na inej sociálnej sieti fotku psíka, ktorý sa jej zdal taký povedomý celkom. A nakoniec sme zistili, že sme majiteľovi toho psíka robili príspevok, že sa stratil a takýmto spôsobom Simonka kontaktovala toho majiteľa, že ale vy máte tu psíka, na tejto, na tejto stránke, tu ho niekto našiel, tu ho niekto prezdieľal a posielam vám to do správy. Teda pozrite si, že či to náhodou nie je on. Tak za minútku na to volala tá pani majiteľka s plačom, že áno, je to on a ideme si pre neho. Takže misia splnená.

JD: V prvom rade by som všetkým želal, aby sa im pes nestratil. No ale prosto sa to stáva. Takže keď už sa vám stratí. Tak potom treba byť príčetný a treba veľmi pozorne počúvať poddcast Zverissimo, kde sa od Jakuba dozviete ako postupovať a nielen ako postupovať, ale máte tu možnosť tohto využitia tohto špeciálneho dronu. To je úplne čerstvý príspevok u teba Jakub, však teda?

JCH: Uhm.

JD: Takže oddnes je tá hra úplne zmenená práve tým, že sa Jakubovi podarilo zabezpečiť tento dron a budeš pomáhať, ako si sám povedal, kde len budeš môcť. Veľmi pekne ti ďakujem za to, že si dnes meral cestu sem, že si odprezentoval tohto krásavca a že si nám dal návod na to, ako čo najlepšie zabezpečiť svojho psíka a zároveň návod na to, čo robiť, keď už sa to stane a niekde sa mi stratí. Ďakujem ti veľmi pekne.

JCH: Ja ďakujem za pozvanie.

chlpatá akadémia: Ahoj Dvojnožci, ja som Janka z Lovely Dog a toto je Chlpatá akadémia, v ktorej vám prezrádzam návody na poslušných psíkov. Ako má pes reagovať na zver a ako to trénovať. Je potrebné rozlíšiť, akého psíka budeme trénovať. Ak budeme trénovať psíka poľovného typu, v takomto prípade musíme psíka naučiť práve tú zver nejakým spôsobom označiť, sledovať, vystaviť alebo priniesť. Pokiaľ chceme mať psíka, ktorý má byť len domácim miláčikom, tak moja odpoveď je nemá reagovať samozrejme na túto zver. Čiže moje odporúčanie v prvom rade je zakázať naháňať čokoľvek, čo je v pohybe a následne treba samozrejme psíka naučiť, aby nás vedel poslúchať na privolanie. To znamená, že privolanie, akonáhle psíka zavolám. Keby sa aj stalo, že nám sa rozbehne za nejakou zverou, tak na privolanie by mal prísť. Pokiaľ už teda psík nám tu lovenú zver naháňa, tak sa snažím v prvom rade chodiť do lesov na dlhšom vodítku, aby som naozaj zabránil tomu, že mi pes vybehne za tým zvieratkom. A keďže mi to vodítko zabráni tomu vybehnutiu za zvieratkom, viem si ho dovolať a akonáhle vlastne psík ku mne pribehne, dám mu odmenku. A takto môžem tomu psíkovi ukázať, že nielen na lúke, kde nič nie je, ale aj v lese, kde je tých pachov samozrejme trošku viacej, ma musí poslúchať. Od malička sa snažte tomu šteniatku vysvetliť, že sa nič nenaháňa. To znamená ani tie mušky, ani tie krásne motýle. Aby sme ten lovecký inštinkt nie ďalej a ďalej nerozvíjali.

Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.