S02E15 Štyri labky v pohybe

JD: Ahoj Dvojnožci, moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Mojím dnešným hosťom tu v štúdiu v Banskej Bystrici je veterinárny lekár Pavel Remiar. Pavel ahoj.

PR: Ahoj.

JD: Pavel by vám rád teraz o sebe niečo povedal, pretože ten tá jeho príprava na dnešné natáčanie bola extrémna, takže ja by som mu rád dal priestor. Pavel, práve teraz ideš.

PR: Ďakujem za slovo. A ďakujem aj za to, že tu môžem s vami byť. Som veterinárny lekár, ktorý je treťou generáciou veterinárnych lekárov. Pracujem v Brezne na Veterinárnej klinike Brezno. Pracujem s mojimi rodičmi, s mojou manželkou a s mojím bratom, takže sme taká rodinná klinika. Mojou špecializovanou špecializáciou je ortopédia. Venujem sa pohybu a ortopedickým operáciám. Pohyb je základným atribútom života. Jeden múdry človek povedal, že život je pohyb. Bol to Aristoteles. Dôležitý je pohyb. Ja ho mám veľmi rád. Som športovec. Robím, mám rád extrémne športy ako je snowboarding, skateboarding a tak ďalej. Preto ma aj táto téma veľmi baví a preto som aj prijal pozvanie do tejto, do tohto podcastu. Pes vie vyvinúť najvyššiu možnú rýchlosť 60 kilometrov za hodinu. Máme tu plemená ako je vipet, chrt alebo greyhound, ktorí sú trénovaní a vyvinú to na vzdialenosť 500 metrov. Takže je to, je to veľmi zaujímavé a je to krásne zviera alebo krásne zvieratá a môžme ísť do toho. Poďme začať.

JD: Takže naša téma je Štyri labky v pohybe.

JD: Rovno poďme na to. Ak si ja ako majiteľ psíka alebo nejakého domáceho zvieratka všimnem, že sa niečo deje, že že mi zle chodí alebo začne krívať, jednoducho odčítamz jeho správania a z jeho z jeho chôdze možno, že sa deje nejaký ortopedický problém. Samozrejme, ako laik to môžem zatiaľ iba hádať, čo sa udeje potom, ako ťa oslovím, prípadne navštívim najlepšie a ty ho začneš toho môjho psíka diagnostikovať?

PR: Ako majiteľ pravidelne chodíš na prechádzky, všímaš si toho psíka. Vieš čo je normálne, čo je fyziologické a niečo abnormálne si vieš ľahko všimnúť. Čo si prvé všimne, môže byť napríkad neochota k pohybu, neochota ísť na prechádzku, nejaké odľahčovanie končatiny, následne krívanie. A prípadne už taký skúsenejší majiteľ môže vidieť nejaký opuch končatiny, zväčšenie určitej časti, takže vtedy vyhľadáva veterinárneho lekára a my ju potom inšpirujeme ďalej.

JD: Aké sú také tie najčastejšie najčastejšie informácie, ktoré môžem dostať ako majiteľ takéhoto psíka, kde som si všimol, že sa niečo deje. Prídem za tebou a ty mi povieš toto, toto, toto, to sú tie najčastejšie.

PR: Tomu sa hovorí diagnostika.

JD: Áno.

PR: U veterinára. Určite postupujeme tým, že nacionále sa to tak odborne volá. To znamená, aký má vek dané zvieratko, pes, mačka a aké je to plemeno a ako dlho trvá problém. Toto sú nacionále, to je veľmi pre nás podstatné a dôležité, lebo už si my vieme v hlave kategorizovať, o aký problém ide, o akú partiu ide a tak ďalej. Ďalej prechádzame ku.. Tam ešte nie klinické vyšetrenie, ale predtým je anamnéza. To nesmieme zabudnúť. Anamnéza je to, ako dlho trvá dané ochorenie alebo daný problém. Kedy sa to stalo, pričom sa to stalo, či to bolo nejaká trauma, úraz a tak ďalej. Takže toto sú pre nás podstatné informácie a s tým si vieme vyskladať skladačku.

JD: A následne keď vyskladáš takto skladačku?

PR: Dôležité je klinické vyšetrenie. To znamená, že štandardné vyšetrenie. Počúvam, zmeriam teplotu. Teplota je pre nás veľmi dôležitá, ale dôležité je ortopedické vyšetrenie. Určite si chcem pozrieť psíka so svojím zrakom, ako chodí. Čo sa týka malých psíkov, nechám si ich prejsť po ambulancii, sledujem tú abnormalitu, patológiu, ktorú nám chce ten klient odprezentovať, že to videl. U veľkých psíkov si berieme psíkov vonku na voľné priestranstvo, prípadne pred kliniku. Tam sledujeme psíka pri rôznych chodoch. Tu si môžeme povedať, že máme chody u psov, sú tri, máme chôdzu, potom máme klus a cval. V týchto chodoch si to pozrieme, sledujeme tie patológie. Následne si pacienta berieme späť do ambulancie. Využívame ďalší náš zmysel. Tým je hmat a hmatom robíme vyšetrenie celej labky od tej najnižšej časti po tú najvyššiu. Dajme tomu panvová končatina od labky až po bedrový kĺb, kde palpujeme, zisťujeme bolesť jednotlivých kĺbov alebo častí. Zisťujeme opuch. Prechádzame vlastne pohyblivosť jednotlivých kĺbov a už podľa tohto vieme zistiť, že kde sa lokalizuje problém. A keď už vieme lokalizovať problém, určite využívame špecializované vyšetrenia ako je röntgenologické vyšetrenie. Aspoň u nás na klinike máme röntgologické vyšetrenie. Existujú vyšetrenia ako CT. To sa u nás v Brezne nenachádza, ale ak je to potrebné, tak referujeme takýchto pacientov ďalej.

JD: Vieme teda následne už v tomto bode rozdeliť to ochorenie aj podľa veku toho psíka?

PR: Určite áno. Takže je to vlastne to, ten nacionále. Zistím si vek a čo sa týka tých vekových kategórií, tak ja som si to zaradil zazáložkoval, že môžeme mať pediatrických pacientov, pacientov dospelých a pacientov geriatrických. Máme tam ešte takú špeciálnu zložku, čo sú ochorenia alebo problémy, ktoré nie sú viazané na vek a tým sú zlomeniny, fraktúry, ktoré sú fixované na, nie sú fixované na žiadny vek ani plemeno. A tu si môžeme povedať napríklad, aby si človek vedel predstaviť, aké plemeno akú môže mať fraktúru. Vždy je to spojené s úrazom. Takže môže sa to stať kedykoľvek. Napríklad bulteriér, je to špecifické plemeno, ktoré je, má také možno agresívnejšie pohyby, je ťažšie plemeno a pri hre, napríklad aportovaní, vie rýchlo bežať, zrazu sa otočiť a skočí na tú nohu a urobí si špirálovitú zlomeninu. Potom máme malých psíkov do 10 kíl, ktoré si často lámu predlaktia na predných nôžkach alebo predných končatinách. Tým, že skáču z vysokých predmetov ako gauče, padnú z rúk. Takže toto je také typické. Potom máme jedince. Napríklad mačky sú zaujímavé tým, že možno nemajú nejaké vrodené ochorenie alebo dedičné ochorenie alebo ochorenie fixované na určitý vek. Ale často sa stretávam v našej praxi s autoúrazmi a faktúrami s tým spojené.

PR: Takže máme pediatrické ochorenia. Tu by som určite spomenul juvenilnú platnostídu. Ďalej by som spomenul nutričnú osteodistrofiu, kedy častokrát tam robia problém ľudia alebo ľudský faktor. Predčasný uzáver rastových platničiek, osteochondrózu, prípadne dyspláziu lakťového kĺbu. Možno sú to také cudzie výrazy a ja vám to ešte tak bližšie priblížim, aby to bolo laikovi..

JD: Môžeš hneď, hneď ich rozober.

PR: Juvenilná panostitída, veľmi častý problém. Sú to psíkovia, ktorí sú do toho jedného roka, počas toho dospievania. Často prichádzajú možno okolo toho 6. mesiaca života. Majiteľ prichádza, že môže byť psík letargicky, kríva, raz napríklad na jednu končatinu, raz na druhú končatinu. Pri klinickom vyšetrení zistíme vyššiu teplotu a nepotvrdí sa nám iné ochorenie. Tak to uzatvárame ako panostitídu. Toto ochorenie nie je spôsobené žiadnou traumou. Proste príde a keď dáme mu čas, tak aj samé odíde vlastne tým dospievaním. Ako tomu vieme pomôcť? Vieme tomu pomôcť nesteroidnou terapiou, ktorú naordinuje veterinárny lekár.

JD: Ako dlho budem čakať na to, aby to odišlo? Len tým dospievaním?

PR: Máme rôznych pacientov, že prídu, diagnostikujeme to ako panostitídu a dáme tú nesteroidnú terapiu na pár dní, dáme pohybový kľud. To je vždy dôležité pri týchto ortopedických problémoch a prejde to a už sa mu to nevráti. Tam som zabudol spomenúť, že to postihuje plemená, ktoré sú rýchlorastúce a veľké plemená, prípadne ťažké plemená.

JD: Si povedal, že niekedy, niekedy, niekedy stačí, že on s tým príde, my ho vyšetríme a dokáže s tým, ak sme dostatočne trpezliví, aj odísť, tak aby som si lepšie vedel predstaviť ja a naši poslucháči, že čo to znamená, že odísť. Akože po hodine a pol toho kľudového režimu alebo musím rok a pol čakať na to, aby to odišlo samo?

PR: Nie. Buď sú pacienti, ktorým nastavíme terapiu a prejde to samé. Už ďalšia kontrola nie je. Že to prejde, ale máme pacientov, ktorí dáme terapiu, držia dva mesiace a potom sa zase vrátia a znova to zopakujeme. A potom ako dospejú, tak to odíde. Takže je to takéto zvláštne zaujímavé ochorenie. Príčina nie je dokázaná.

PR: Ďalej máme nutričnú osteodistrofiu, tam je základom problému to, že väčšinou majitelia kŕmia šteniatka alebo dospievajúce jedince veľmi bielkovinovým krmivom alebo čisto mäsom a nedopĺňajú stravu napríklad o vápnik. A problém je v tom, že tam je narušený pomer vápnika a fosforu. To znamená, že sa zapínajú metabolizmy v tele, ktoré začnú odbúravať vápnik a spôsobujú rôzne deformity končatín, najčastejšie predných. Psík potom vyzerá, akokeby mal predné končatiny ako hokejky. Takže to je nutričná osteodistrofia a tá sa dá riešiť úpravou diéty. Takže my odporúčame napríklad keď sa niečo takéto stane a majitelia napríklad kŕmia ešte na nejakých šteniatkovských granulách alebo puppy granulách okolo siedmeho mesiaca veku, tak im odporúčame už prejsť prípadne na dospelé krmivo.

JD: A dá sa to zvrátiť takto krmivom bez ohľadu na to, ako dlho už ten problém s hokejkovitými labkami pretrváva? Alebo to musím včas podchytiť, aby sa to dalo ešte zvrátiť iba zmenou stravy?

PR: Určite prevencia, určite včasné zistenie nastavenie tej diéty. Ale telo sa vyvíja a je to možné napraviť. Zatiaľ som sa nestretol s nejakým takým pacientom, ktorý by sme museli robiť nejakú chirurgickú korekciu alebo niečo také.

JD: Tam som presne smeroval.

PR: Ja osobne osobne nie. Je možné, že to dochádza k určitým niekedy takým stavom, ktoré by boli problémové, ale ja som sa s tým nestretol v mojej praxi. Takže určite úprava diéty. Keď niečo také vidíme, sledujeme, tak navštíviť veterinára. A veterinár už vie, čo s tým spraviť. Zaujímavé je napríklad predčasný uzáver rastových platničiek. To znamená, že počas vývoja kosti sú na rôznych miestach rastové platničky. V tých častiach sa akoby rozťahuje kosť do dĺžky a tiež je to spôsobené napríklad úrazom. Stále hovoríme o tých mladých jedincoch, dospievajúcich a často je to ulna po latinsky, na predlaktí, ktorá sa uzavrie a bráni rastu tej druhej kosti. Dochádza k inkongruite alebo takej nerovnomernému rastu v lakti. Takže stačí, že je predčasný uzáver rastovej platničky a tá spôsobí, vlastne obmedzí rast druhej kosti a spôsobí to dysbalanciu v lakťom kĺbi kĺbe a toto potom dochádza k ďalšiemu ochoreniu alebo takému komplexu, ktorý sa nazýva dysplázia lakťového kĺbu. To je veľmi často riešené tie dysplázie u psíkov. Takže toto je veľmi časté ochorenie..

JD: A toto ochorenie je to v tom nízkom veku psíka, ale bez ohľadu na rasu?

PR: Tiež by som povedal, že sa to týka tých vyšších psíkov, väčších psov, väčších psov, ale je to fixované na ten vek v rámci toho dospievania. Lebo v určitom, v určitých mesiacoch sa určité rastové platničky uzatvárajú.

JD: A čím to je, že sa uzavrie? Je to..

PR: Ona rastie, všetko funguje tak ako má, ale sme na prechádzke a napríklad je nejaký úraz, kedy narazí na niečo alebo skočí z veľkej výšky. Tá platnička to nejakým spôsobom nezvládne a uzavrie sa. My to vieme potom ortopedicky a následne röntgenologicky potvrdiť, že je uzavretá a podľa toho, v akom štádiu to je, tak väčšinou sa to už potom rieši chirurgicky. Že sa vlastne tá kosť, ktorá sa uzavrela, tak sa rôznymi rezmi sa akoby uvoľňuje a nechávame voľný rast tej, ktorá by mala rásť, ktorá je taká hlavná kosť. Toto je ten predčasný uzáver rastovej platničky. Takým zaujímavé zaujímavým ochorením je osteochondróza. Tiež taký zaujímavý názov, ale je tam veľmi roztomilý roztomilý prejav sa nazýva, že kĺbová myška. Tiež sú to psíkovia, ktorí sú vyššieho vzrastu. Najčastejšie sa s tým stretávame v ramennom kĺbe. To znamená základom tohto ochorenia je narušená premena chrupavky, ktorá sa zmení akoby na takú kostnú štruktúru, ktorá sa nachádza napríklad v ramene. Sú tiež zase špeciálne miesta, kde sa nachádza. A tiež prídu s tým - kríva psík napríklad na rameno, už vieme, že sa môžeme sústrediť na tento kĺb alebo na prednú končatinu a dokážeme to röntgenologicky odhaliť. A prípadne pri klinickom vyšetrení, keď robíme rôzne extenzie tej končatiny, on prejaví bolesť, tak vyšetrujeme to, sústreďujeme sa na to, odhalíme tú kĺbovú myšku a potom sa to röntgenologicky, pardon ortopedicky rieši artroskopiou sa vyberá ten kúsok, vyberie sa a všetko je vybavené.

JD: Yes!

PR: Ale sú potom miesta napríklad ako je koleno, päta, kde sa tieto kĺbové myšky môžu tiež nachádzať, alebo osteochondróza a tie prognózu nemajú dobrú.

JD: Tam už je to väčší problém. Nefunguje to tak jednoducho, ako si teraz popísal, že sa nájde, vytiahne a všetko je okej.

PR: Sú metódy tej opravy, ale popisujeme prognózu zlú. Že aj keď sa tam spraví určitá chirurgická metóda, tak môže krívať ďalej.

JD: No a o ortopedických ochoreniach dospelých psíkov a starších psíkov si povieme s Pavlom aj po krátkej reklame. Nezabudnite nás prosím sledovať na YouTube, Instagrame a Facebooku. O chvíľu sme späť.

reklamný odkaz: Nové pamlsky Mr. Bandit s vysokým obsahom mäsa alebo rýb sú snom každého psieho nezbedníka. Je to jemná a ľahko stráviteľná maškrta, ktorá sa skvele hodí ako odmena pre vášho miláčika. Maškrty Mr. Bandit nájdete v každom dobrom pet shope.

JD: Vitajte späť! Po krátkej pauze sme opäť tu. Zverissimo pokračuje zo štúdia v Banskej Bystrici, kde je mojím dnešným hosťom veterinárny lekár Pavel Remiar. Pavel, vítam ťa ešte raz u nás.

PR: Pozdravujem.

JD: My sme si v prvej polovici stihli povedať okrem iného aj najzásadnejšie a najčastejšie ochorenia psíkov v tom mladom veku a teraz budeme s Pavlom pokračovať pri ochoreniach dospelých a starších psíkov. Takže nech sa páči, máš slovo.

PR: Spomeniem tu dve ochorenia, ktoré sú - ruptúra skríženého väzu. Už možno viacero majiteľov sa s tým stretlo. A ďalším ochorením je mediálna luxácia pately. Takže začneme tou ruptúrou skríženého väzu. Je to veľmi časté ochorenie. Nie je viazané na vek ani na plemeno. To je také zaujímavé. Veľmi často je to popisované ako degeneratívne ochorenie. To znamená, že vekom sa daný skrížený väz opotrebuváva. Keď hovoríme o tom, tejto chorobe, tak hovoríme o lokalizácii koleno. Takže zadná končatina, koleno, krívanie. Ako sa typický prejavuje? Prejavuje sa výrazným krívaním. Často sledujeme, keď si psík sadne, tak má nôžku tak vybočenú, odľahčuje ju. Takže to je prvé, čo si majiteľ všimne. Je možnosť, že to vzniká aj po úraze. To znamená, že máme akútnu formu po úraze a máme tu degeneratívnu formu, ktorá môže byť s kombináciou s úrazom. V rámci tohto skríženého väzu, to je taká moja hlavná špecializácia. Akým spôsobom to zistíme? Tiež spravíme to vyšetrenie, ako sme si spomínali na začiatku, od labky až po bedrový kĺb. Typický test sa volá zásuvkový test, ktorý spravíme rukami a máme tam taký predozadný pohyb tomu kolienku. To znamená, že skrížený väz je pretrhnutý a tá stabilita kolienka je narušená. Už tento test nám naznačuje, že máme diagnózu. Röntgen pri tomto vyšetrení nepotrebujeme. Röntgen využívame už ďalej na to, aby sme zvolili správnu metódu, ktorou chirurgicky budeme riešiť tento problém.

JD: Predpokladám, že v rámci toho je nutná aj rehabilitácia?

PR: Po operácii určite áno. To určite áno. Vždy vlastníme takúto operáciu alebo po operácii dávame bandáž. Volá sa to Robert-Jonesov obväz, ktorý nechávame minimálne na tých 10 dní s rôznymi preväzmi, aby tá stabilita bola zachovaná. Potom dávame obväz dole. Majiteľa čakajú v rôznych intervaloch röntgenové vyšetrenia, či sa to pekne všetko zrastá. My sa snažíme vlastne týmito operáciami dosiahnuť to, jedno akú, ktorú som menoval. Všetko chce, všetky tie operácie chcú dosiahnuť to, aby sme zmenili uhlovanie v tej nôžke, aby sme dosiahli v podstate uhol tibiálneho plata, to je tiež odborný názov, ale je tam taká štruktúra, aby dosahovala 90 stupňov. To znamená, že aby bolo koleno akoby nad sebou. Tým nahradíme tú silu skríženého väzu a on tam nemusí byť. U ľudí sa to napríklad robí tak, že sa tam robí náhrada skríženého väzu, že tam akoby natiahnu vlákno. Až tak sa do toho nevyznám, neviem, nie som humán, ale viem, že tam robia náhradu toho väzu a tam to funguje. U psíkov to nefunguje, takže to robíme aj takýmito metódami. Metódy nie sú lacné, ale sú funkčné, ale sú dostupné. Takže ak je krívanie na zadnej nôžke, tak veľmi často je to tento skrížený väz. Keď je ortopedický problém, tak treba vyhľadať veterinára, ktorý má röntgen minimálne a ten vám vie určite pomôcť.

PR: Ďalším ochorením je tá mediálna luxácia pately, ktorá je tiež pomerne častá. Toto je typické vrodené ochorenie. Čo napríklad znamená vrodené ochorenie. Vrodené ochorenie je, že daný jedinec sa už rodí s daným problémom. Môže byť mediálna alebo laterálna luxácia. Čo znamená mediálna znamená, že jabĺčko.. Zasa sa bavíme o kolene. Takže ďalšia operácia, ktorá sa týka kolena. Tá sa skladá z troch štruktúr. Máme holennú kosť, koleno a jabĺčko. A podstatou je to, že to jabĺčko, ktoré každý vieme, kde sa nachádza, sa dostáva mediálne vnútorne. To znamená, že toto ochorenie je typické pre malých psíkov, jorkširsky teriér, maltézsky psík, prípadne čivava, do 10 kíl. Už sa s tým rodia. To znamená, že psík, ktorému niečo takéto je diagnostikované a chcú ho použiť na rozmnožovanie, tak nemal by to robiť. By mal byť vylúčený z chovu, lebo potom sa vlastne táto genetická informácia posúva ďalej a tak ďalej. Takže nie je to správne, nie je to dobré. V praxi sa s týmto ochorením stretávame veľmi často. Preto som to dal do tejto zložky, že dospelé jedince, lebo tie, sú určité stupne, je ich 1 až 5. 5 stupňov čo sa týka mediálnych luxácií a tie nižšie stupne od jednotky do dvojky sa niekedy náhodne diagnostikujú v tom strednom veku, v tom dospeláckom. Takže preto som to sem lokalizoval, aj keď už ten problém sa vyvíja od malička.

JD: Rozumiem. Rozumiem.

PR: Čo to vlastne spôsobuje. Spôsobuje to vrodené vytvarovanie zlej osi končatiny, že psíky napríklad majú končatiny do "O" ako dajme tomu futbalisti alebo kovboji. Že všetky tieto atribúty k tomu vedú, že ťahajú to jabĺčko vnútorne. Prípadne zlý vývoj jednotlivých štruktúr. Napríklad je tam taká kladka, v ktorej behá to jabĺčko a je plytká napríklad. Takže my, zasa je riešenie chirurgické ortopedické. My sa snažíme kladku prehĺbiť a snažíme sa premeniť jednotlivé štruktúry kosti tak, aby jabĺčko ťahalo tým opačným smerom. Takže to je vlastne taký základ a ak by sa to neriešilo, sú majitelia, ktorým je povedané, že má takéto ochorenie, ale zvieratko si na to nejakým spôsobom zvykne. Ale tým, že to jabĺčko chodí mimo svoju cestičku, tak obrusuje napríklad tú kladku, poškodzuje ju a vytvára sa tam zmena, ktorá sa nazýva osteofyt alebo rôzne výrastky, artróza na tom kolene, kedy postupom času môže aj znehybniť toto kolienko. Všetko závisí od toho stupňa. My odporúčame vlastne už pri druhom stupni tejto mediálnej luxácie operáciu.

JD: Predpokladám, že ak to majiteľ odmietne, tak najčastejším dôvodom sú financie.

PR: Táto operácia nemusí byť až taká náročná ako je napríklad ruptúra skríženého väzu. Si povedia, že nejakým spôsobom s tým žil a môže žiť ďalej. Ale všetko to závisí od klienta. Určite v tom môžu zohrávať rolu aj financie.

PR: Ideme k tomu geriatrickému veku, tam by som spomenul ochorenie, ako je dysplázia bedrových kĺbov. Preto som ju zaradil sem, lebo väčšinou dysplázia je v podstate taký komplex vecí, ktoré na bedrovom kĺbe môžu byť zmenené a v staršom veku vytvárajú akoby také výrastky na tomto kĺbe, ktoré sťažujú chôdzu a väčšinou sa prejavuje v tomto staršom veku. Keď hovoríme o dysplázii bedrového kĺbu, tak je to ochorenie, ktoré je typické dedičné. Čo znamená dedičné? Že psík sa nerodí s daným problémom, ale má genetickú informáciu v sebe alebo plemennú predispozíciu, že môže mať takýto problém. A preto sa robí aj skríning takýchto psíkov. Určite povieme si, že aké zvieratká to postihuje, sú to zase väčšie jedince. Veľké plemená psov - nemecký ovčiak, rotvajler, aziat, bernský salašnícky pes, čuvač, retriever a tak ďalej. Veľmi často to je riešené u nemeckých ovčiakov. Tieto psy, ak chcú byť chovné alebo ak chcú ich majitelia uchovniť, tak musia prejsť cez vyšetrenia ortopedické a hlavne röntgenologické, kedy sa röntgenuje dysplázia bedrových kĺbov alebo kontroluje sa, ktorá sa môže robiť až po tom, ako ten psík dospeje. Takže môžme si povedať taký interval alebo časový interval je 12 mesiacov, od 12 mesiacov vyššie. Takže majitelia už sú inštruovaní, už vedia čo to plemeno, aké podmienky má spĺňať a tak ďalej. Už sú inštruovaní od svojich chovateľov a takíto klienti ku nám chodia, ktorým vlastne robíme vyšetrenie. Robíme röntgenologické snímky, ktoré sú posudzované a podľa toho sú potom zaraďované alebo nezaraďované do chovu alebo majú určitý stupeň dysplázie.

JD: No a keď sa to potvrdí a nie sú zaradené do chovu, tak tým pravdepodobne navrhneš nejakú formu rehabilitácie alebo liečenia alebo dáš im nejaké obmedzenia do toho života psíka?

PR: Podľa toho stupňa, ktorý majú, tak podľa toho sa k tomu k tomu pristupuje. Určite čo v tomto prípade je fajn, sú kĺbové výživy, ak je ten stupeň vyšší, ale proste to, aký stupeň sa určí už je fakt. Už sa to s tým psíkom nesie. Ako sa môže prejavovať takéto ochorenie, tak je neochota k vstávaniu, sťažené napríklad zosadanie do sedu, neochota k pohybu, kňučanie, obmedzený pohyb tej končatiny. Riešenie je potom na starobu, lieky proti bolesti, chondroprotektíva a je tam také radikálnejšie riešenie chirurgické - umelý bedrový kĺb. Je to finančne veľmi náročné, ale je to funkčné.

JD: A je to bežné na Slovensku?

PR: Na Slovensku je pár kliník, čo viem, čo to robia. Určite viem, že v Čechách sa to robí a sú klienti, ktorí si to môžu dovoliť. Asi tak by som v rámci tejto dysplázie bedrového kĺbu. Základom je to, že ten pes sa s tým nerodí, ale počas toho vývoja ako dospieva, tak sú určité faktory, ktoré to vedia ako keby..

JD: Naznačovať dopredu?

PR: Nie že naznačovať, ale vedia priniesť ten prejav toho ochorenia. On to môže mať vo svojej genetickej informácii, nenarodí sa s tým, ale ak klient napríklad veľmi preťažuje psíka. Je tam nejaká nadváha, veľmi prekrmovanie alebo zlé ustajnenie, prípadne že tam nemá nejaký mäkký peliešok, tak toto všetko môže prispievať k tomu, že tá dysplázia sa môže ukázať v takom väčšom prejave na tom röntgene, prípadne neskôr v starobe.

JD: Vieš mi, vieš nám všetkým doporučiť nejaký druh fyzioterapie, ktorý by mohol pomôcť mne ako majiteľovi a samozrejme môjmu psíkovi, aby sme sa nedostali k tebe ako k ortopédovi?

PR: Sú druhy fyzioterapií, nazýva sa to napríklad že pohybová metóda. Tam spadá PROM, čo je passive range of motion. To znamená, že aj my odporúčame po niektorých operáciách napríklad ten skrížený väz, že človek nejakým nenásilným spôsobom hýbe tou končatinou, aby sme rozhýbali kĺby, svaly a tak ďalej. Takže taký prirodzený pohyb pasívne, to je jeden druh. My tu vždy učíme klientov po operácii.

JD: To je asi najlepšie aj s tým psíkom alebo zvieratkom, aby on to, aby to ten klient videl, aby videl, kam až zájsť a kam to až stiahnuť.

PR: Tak, tak, tak. A potom sú rôzne masáže. Takže sú na to špecializovaní ľudia, ktorí sa tým zaoberajú. Takže toto by som odporučil. Určite po operáciách hydroterapia, to znamená bazén a samotná tá voda vytvára ideálny protitlak, trénovanie tých svalov, rozhýbanie kĺbov, kostí. Takže toto by som určite odporučil a sú potom rôzne balančné cvičenia, ale skôr by som to odporučil, že po operáciách. Ako prevencia by som možno tie masáže po nejakej športovej aktivite a takýto nejaký pasívny pohyb, rozhýbanie, strečing.

JD: A ešte keď sa vrátim k tým výživovým doplnkom. Tie sú vhodné aj ako prevencia predtým ako sa stane nejaký problém alebo sa zvyknú naordinovať až potom, ako je nejaký problém diagnostikovaný,riešený, prípadne je tam operácia.

PR: Podanie určite prevenčné aj terapeutické. Sú na to rôzne indikácie, čo sa týka preventívne sú to zvieratá, napríklad športovci alebo obézne psy, psy, ktoré sú staršie, ale nemajú klinické príznaky. To je prevencia. A čo sa týka terapeutického podania, je to hlavne po operáciách, po úrazoch a tak ďalej. Takže skôr takto pooperačné, terapeutické alebo pri dyspláziach bedrových kĺbov.

JD: A ešte úplne na záver prosím ťa, povedz nám všetkým, lebo každý, každý je raz prvýkrát s tým šteniatkom a každého skôr či neskôr dobehne taký ten. A to chcem počuť od teba, či fakt alebo mýtus, že by šteniatka do nejakého veku svojho života nemali chodiť po schodoch. Je to pravda, alebo je to mýtus?

PR: My odporúčame na našej klinike, že do troch mesiacov by šteniatko nemalo chodiť po tých schodoch, lebo je tam riziko úrazu, riziká, riziko nejakej poruchy vývoja. Takže do tých troch mesiacov. Ale všetko závisí od plemena, od od plemena, od tej výšky toho zvieraťa. Čivavka možno ani sama, ani v dospelosti nevyjde hore schodmi.

JD: Rozumiem (smiech). Dávajte si pozor na svojich štvornožcov, dávajte pozor na ich kĺby, na ich, na ich labky. Dávajte pozor na ich životný štýl, na ich stravu a ak budete mať problém, ortopedický problém niekde v okolí Brezna, tak určite odporúčam veterinárneho lekára Pavla Remiara. Pavel ďakujem veľmi pekne za účasť v dnešnom podcaste.

PR: Ďakujem pekne.

súťaž: Aj Zverissimo súťaží v Podcaste roka. Hlasujte zaň v kategórii Miláčik a Klapka na webe podcastroka.sk.

chlpatá akadémia: Ahoj Dvojnožci, ja som Janka z Lovely Dog a toto je Chlpatá akadémia, v ktorej vám prezrádzam návody na poslušných psíkov. Ako udržať psov v chlade a v pohodlí počas letných teplých dní? V prvom rade ráno, keď odchádzate z bytu alebo teda z domu, je dobré dom riadne vyvetrať, aby sa ten vzduch samozrejme trošku schladil. A ak máte závesy alebo žalúzie, najlepšie je tieto žalúzie zatiahnuť, aby slniečko neprehrievalo vzduch v byte alebo teda v dome. Poprípade ak máte nejakú miestnosť, ktorá je chladnejšia, je vhodné potom pelech pre tohto psíka umiestniť v tejto chladnejšej miestnosti. So psíkom volím prechádzku najmä ráno v tých chladnejších hodinách, pretože aj pre nás je táto prechádzka samozrejme príjemnejšia. Poprípade ak nemám až toľko času ráno, lebo sa nám nechce skoro vstávať, tak môžme túto prechádzku zvoliť samozrejme v tých poobedňajších respektíve večerných hodinách už keď slniečko zapadne a ak sa chceme aj v priebehu dňa so psíkom prejsť, odporúčam ísť sa prejsť do lesa, kde ten vzduch je naozaj príjemnejší a hlavne nie je tam ten rozpálený betón alebo asfalt. Keď chodíme na prechádzky, zvoľme také skôr pomalšie tempo, aby ten psík nemusel podávať nejaký extrémny výkon. Ale podotýkam, ak psíkovi dáme nejaký povel, ktorý má poslúchnuť, musí ho poslúchnuť. Dôvod, že psíkovi sa nechce, lebo je teplo, je len výhovorka. Ak máte psíka vonka, teda že môže byť, máte napríklad dom a je v záhrade, skúste mu nájsť miesto také, ktoré je v tieni. Prípadne ak máte terasu, môžete tú terasu zvlhčiť vodou, aby bolo trošku trošku tá terasa chladnejšia. Prípadne keď prídete z práce a vidíte, že psíkovi naozaj veľmi horúco, môžete urobiť takú fintu pre psíka. Namočte starý uterák, vyžmýkajte ho, dajte ho do chladničky, nech sa schladí a dajte ten uterák na terasu, aby s tým psík mohol ľahnúť a schladiť sa.

Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.