S02 E03 Štvornožci, čo pomáhajú a chránia

JD: Ahoj Dvojnožci, moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Mojím dnešným hosťom tu v štúdiu v Banskej Bystrici je teda veľký chlap. A to je prvé, čo som povedal, keď som ho videl. A teraz prečítam z papiera úplne presne, lebo je to teda chlap ako hora s titulom ako dve hory. Podplukovník doktor Ladislav Filip, riaditeľ odboru kynológie a hypológie Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky. Laco ahoj.

LF: Ahoj. Dobrý deň.

JD: Dobre som to povedal hneď na začiatku?

LF: Výborne.

JD: Hej, žiadny prúser, paráda. Naša dnešná téma - Policajný pes. Pre tých z vás, ktorí nás aj sledujete, nielen počúvate, Laco prišiel oblečený akože príznačne k tejto téme a aj k jeho povolaniu a zameraniu. Teda prišiel oblečený ako naozajstný policajt a ideme sa teda rozprávať o policajných psoch. Laco, prosím ťa, začnime, začnime možno tým úplne v krátkosti, že prečo si si z toho všetkého, čo Policajný zbor Slovenskej republiky ponúka, vybral práve prácu so psom?

LF: Tak ďakujem za pozvanie, v prvom rade. A tú prácu som si vybral. Vždy som chcel byť policajtom. Moji predkovia, tak isto niektorí. Pochádzam z policajnej rodiny, takže toto som mal jasné. A popritom ja som si v civile robil športovú kynológiu. Trénoval som so psami a nastúpil som do policajného zboru najskôr ako skrátený vyšetrovateľ. Takže tá práca sa mi až tak neskôr neskôr skĺbila a stala sa mi práca koníčkom. Keď tak môžem povedať. A teda potom som sa stal krajským kynológom v Nitrianskom kraji, kde som metodicky usmerňoval a nejakým spôsobom kontroloval, riadil ten úsek služobnej kynológie.

JD: Aby ste si vedeli predstaviť tohto sympaťáka. To, že pán riaditeľ, je jedno z druhým a že koľko má toho za sebou, je to mladý chlap. Mladý usmiaty chlap, oči sa mu smejú, zuby biele.

JD: Laco, povedz nám, prosím ťa v skratke, ako je to s históriou policajného psa na Slovensku? Odkedy sa pes v rámci Policajného zboru na Slovensku používa?

LF: Tak nabudúci rok to bude 75. výročie, odkedy evidujeme vlastne služobnú kynológiu v rámci Slovenskej republiky. A vlastne toto datujeme od vzniku výcvikového strediska v Mlynskej doline. A toto je taký taký míľnik v rámci tej služobnej slovenskej kynológie. Počas tejto doby samozrejme, tá kynológia si prešla takým vývojom, musí reagovať na vzniknuté okolnosti, ktoré, ktorí tí páchatelia počas tejto doby alebo ten modus operandi, akým páchali tie trestné činy? Samozrejme, v tej dobe títo psíkovia slúžili hlavne na nejaké obranné práce, to znamená na ochranu toho toho psovoda a ochranu policajtov a v neposlednej miere boli veľmi využívané na pachové práce, pretože v tej dobe naozaj tie trestné činy boli väčšinou páchané občanmi tak, že vtedy neboli dopravné prostriedky a a jednoducho pre tých psíkov práve tento ich čuchový aparát bol bol veľmi im to bolo prirodzené a práve toto sa využívalo v rámci tejto policajnej policajnej práce. Samozrejme, v tomto vývoji už v dnešnej dobe je to naozaj trošku iné, takže tá tá služobná kynológie sa v priebehu tejto doby musela naozaj prispôsobovať. A v dnešnej dobe naozaj máme už trošku problémy s tým, že väčšina tých trestných činov je páchaných na motorových vozidlách alebo nejakých iných dopravných prostriedkoch, ale zase na to sme reflektovali aj my a samozrejme dokážeme v rámci toho od toho miesta udalosti, pokedy ten páchateľ uniká. Vieme psíka použiť na rôzne iné pachové práce, nielen na to vyhľadanie tej stopy.

JD: Dobre, dobre nehovor aké. Aj keď pochybujem, že poslucháči Zverissima sa chystajú vylúpiť banku. Ale pre istotu, nechajme si nejaké tajomstvo. Chcem sa ale spýtať, že v súčasnosti, teda na budúci rok je to 75 rokov. Keby si to porovnal ten súčasný stav kynológie na Slovensku, možno z okolitými krajinami, alebo možno aj celkovo s Európou, že držíme krok s tou vyspelou časťou Európy alebo stále tak nejak krivkáme a doťahujeme nejaké trendy možno zo Západu?

LF: Určite držíme krok, jednak aj v samotnej tej športovej kynológii, pretože viackrát za posledné obdobie sme majstri sveta práve v tej športovej kynológii. A toto sa premieta samozrejme do služobnej kynológie, pretože títo policajti vo veľa prípadoch čerpajú aj z tej športovej kynológie a snažia sa nové metódy nové postupy aplikovať vlastne do tohto súčasného výcviku, čo o čom svedčia samozrejme aj tie výsledky v rámci týchto okolitých krajín. To znamená, že pokiaľ sa organizujú nejaké preteky v rámci týchto našich okolitých štátov, tak naši pretekári, naši policajti vždy veľmi dobre obstoja. Mali sme možnosť. Nedávno sme organizovali taký medzinárodný workshop zameraný na vyhľadávanie zbraní a výbušnín, kde sme mali 13 krajín a tu sme naozaj si mohli pozrieť, ako sme na tom, aké metódy používame, postupy a či teda sme nejako pozadu alebo nie. Ale môžem konštatovať, že ten smer, ktorým sme nabrali, tak je fajn.

JD: Aby sme si možno ja aj poslucháči vedeli trošičku predstaviť. Keď hovoríš o športovej kynológii, môžeme si to predstaviť tak, že je to nasimulovaná nejaká situácia, ktorá je potom viac alebo menej bežná policajná prax?

LF: Tu to treba absolútne rozdeliť tú športovú kynológiu a služobnú kynológiu, pretože tá športová kynológia sa vždycky odohráva na nejakom buď to trávnatom, zelenom, krásnom ihrisku, kde sú vždy rovnaké dve futbalové bránky, namaľované čiary. A tá služobná kynológia je úplne rozdielna, pretože tí psíkovia vždy chodia na miesto činu, kde nikdy neboli. To znamená, že musíme aj v rámci toho našeho výberu týchto psov práve brať na toto ohľad, že títo psi musia byť sebavedomí, suverénni, nemôže ich nič vyrušiť, musia byť zvyknutí na na priestory, na ľudí, na podlahy, na výšky, na hĺbky, pretože každé to miesto pre nich je nové a kebyže sa tam majú sústrediť len na to, kde sa nachádzajú, tak nedokážu pracovať.

JD: Kto určí, a kedy, že práve toto šteňa je vhodný kandidát na to, aby bol súčasťou policajného zboru?

LF: Tak samotné to šteniatko my ešte nevieme jednoznačne určiť, že či je alebo nie je pre nás vhodné. Náš systém fungovania v rámci policajného zboru je asi taký, že pokiaľ, máme viacej samozrejme spôsobov nadobúdania služobných psov, jedným z nich je aj z vlastného chovu. To znamená, že máme vlastnú chovateľskú stanicu Polícia Slovakia. A tieto šteniatka vo veku približne dvoch mesiacov sa odovzdávajú na tieto útvary, na jednotlivé krajské riaditeľstvá alebo útvary ministerstva vnútra a tento psovod dostane pridelené toto šteniatko a od tejto doby začína tento výcvik. My v tejto dobe ešte samozrejme v tomto veku nevieme, či tento psík je pre nás vhodný, pretože tam vstupuje strašne veľa faktorov. Ako som ti pred chvíľou povedal. Ten pes sa naozaj musí správať suverénne, sebavedomo. Okrem samozrejme iných vecí musí mať stopercentný zdravotný stav a v priebehu toho jeho vývoja, ako cvičí, ako rastie. My už potom postupne vieme zhodnotiť, ako sa nám ten psík javí, či bude pre nás vhodný, alebo je potencionálny pre nás alebo nie.

JD: No a čo v prípade, ak náhodou nie? Alebo teda stáva sa, že aj nie, to si povedal ty, čo čo v takom prípade?

LF: Samozrejme sa to stáva, pretože naozaj sme, potrebujeme mať kvalitné zvieratá, pretože tu sa jedná aj o to, že je v tej športovej kynológii, keď vám niečo nespraví, tak maximálne nedostanete body. Ale pokiaľ sa to stane policajtovi vo výkone služby, tak ho to môže stáť minimálne zdravie a nedajbože aj život. Takže pre nás je veľmi dôležité, aby, aby títo psíkovia spĺňali tieto kritéria a v prípade, že nespĺňajú, tak ich budeme musieť alebo teda ich vyhradzujeme zostavu. A v podstate to vyradenie funguje asi takým spôsobom, že väčšinou si ich berú psíkov, psovodi, ktorí ich mali pridelené alebo sa aj normálne ponúkajú v ponukovom konaní.

JD: Povedzme teda, že ten psík urobí tie skúšky, prejde tým výcvikom, dostáva. Teraz vymýšľam nejaký certifikát alebo potvrdenie o tom, že to zvládol a že môže byť plnohodnotným policajným psom. Je to tak?

LF: Áno, je to správne. Presne si to dobre pomenoval. Každý ten náš psík musí byť certifikovaný. A tá spodná hranica veku, kedy ide na to prvé odborné preskúšanie pre tú komisiu je vo veku osemnástich mesiacov, čiže skôr ani nemôže ísť. Čiže ten rok aj pol je pre nás tá spodná hranica, kedy my vieme určiť, či ten psík je vhodný alebo nie je vhodný do výkonu služby.

JD: A deje sa potom aj niečo také ako preskúšavanie v nejakých intervaloch, ročne, dvojročne, päťročne?

LF: Áno, samozrejme my potrebujeme počas celého života toho psíka vedieť, že ten pes je naozaj spôsobilý vykonávať túto svoju prácu tak isto ako u ľudí. Tak isto je to aj u psov a tých psíkov všestranných certifikujeme každé dva roky, psíkov, ktorí sú zameraní na vyhľadávanie tých špecifických pachov, či sú to drogy, výbušniny, zbrane alebo mŕtvoly, každý rok aj pol a špecifikum majú psíkovia výbušninári, ktorí sú na letiskách, tak tých certifikujeme každý rok.

JD: Fúh, takže toto. Teraz si zároveň pomenoval akoby aj tri základné rozdelenia tej špecifikácie policajného psa. Je to tak?

LF: Áno, môžeme to rozdeliť vlastne tú našu služobnú kynológiu na také tri, tri časti. V zásade hovorím dve, ale prikláňam sa k tým trom, pretože to jedno si zaslúži samostatnú samostatnú pozornosť. Sú to všestranní psíkovia. To sú väčšinou tí, ktorých môžete vidieť na týchto všelijakých bezpečnostných opatreniach, kde hrozí nejaké narušenie verejného poriadku, či sú to futbaly a podobne. Títo psíkovia zároveň chodia aj na výjazdy, kde je nejaké podozrenie, že páchateľ unikol nejakým smerom, tak ten pes dokáže vyhľadať a sledovať túto stopu, alebo dokáže nájsť predmety na tejto únikovej trase, ktoré môžu pochádzať z trestnej činnosti alebo dokážu vyhľadávať nábojnice, čiže majú pachové práce, ale takéto klasické a plus teda tieto obranné práce, to je jedna kategória psa a druhá kategória psa sú to tí špecialisti. A to sú práve ako som spomínal, oni ich učíme špecifické pachy, to znamená nejaké drogy, výbušniny, zbrane, mŕtvoly, horľavé látky. Takže my dokážeme v zásade toho psíka naučiť akýkoľvek pach. Ale samozrejme pre nás je veľmi dôležité, aby to boli pachy, ktoré nám pomôžu v našej práci.

JD: Rozumiem, jasné.

LF: A tým tretím ešte aby som doplnil, tak je v podstate tá metóda pachovej identifikácie, pri tejto metóde bol tu Janko Varga, náš kolega, ktorý myslím si, že sa tomu venoval dosť podrobne, takže viac to tu rozoberať asi teraz nebudem. Ale slúži teda táto metóda pachovej identifikácie na porovnávanie týchto ľudských pachov z miesta činu s podozrivými osobami a títo psíkovia nám krásne dokážu pomáhať aj v tom trestnom konaní. Pomáhať týmto operatívcom a vyšetrovateľom, aby sme usvedčili páchateľov trestných činov.

JD: Laco, položím ti ako riaditeľovi možno zákernú a štatistickú otázku, ale napriek tomu ju položím. Máš prehľad o tom, koľko psov je momentálne na Slovensku v aktívnej službe?

LF: Ano, samozrejme mám. Keďže som teda riaditeľ, tak som informovaný o týchto o týchto číslach. Takže momentálne máme okolo 600 psov, približne, to číslo je pohyblivé a okolo 450 psovodov. To číslo tých 600 samozrejme tam sú zahrnutí ešte aj psíkovia, ktorí sú v príprave alebo sú to ešte šteniatka. Takže nie je to číslo, že teraz tých 600 psov naozaj všetci slúžia. Ale samozrejme dochádza tam aj k tej prirodzenej obmene služobných psov a musíme s tým samozrejme rátať.

JD: A najstarší pes, ktorý je ešte schopný byť v akcii? Viem, že to je akože taká otázka, že zas sto vecí sa môže stať a aj dobrý psík môže po dvoch rokoch jednoducho byť pod váhou okolností stiahnutý. Ale že taký ten fakt, že najstarší, ktorý ešte ešte stále fachčí.

LF: Väčšinou. Ja si myslím, teraz nechcem povedať úplne, ale okolo 11 rokov ešte si myslím, že by sme našli a väčšinou sú to psíkovia práve na tú špeciálnu kynológiu. Títo špecialisti nie sú až tak strašne fyzicky namáhaní ako tí všestranní, ktorí musia naozaj hrýzť za každých okolností do toho ochranného obleku Ringo. Takže títo psíkovia dokážu fungovať trošku dlhšie ako tí všestranní.

JD: Rozumiem. A je, protožovaná niektorá konkrétna rasa? Myslím si, že asi áno. Len tak ťa vyzývam, aby si to povedal ty.

LF: V zásade, v zásade nemáme my nejaké kritérium, čo sa týka rasy. My potrebujeme psov pracovne upotrebiteľných plemien, ale aj vzhľadom k tej histórii, ktorú máme na Slovensku, tak samozrejme najpoužívanejším psom v rámci Policajného zboru Slovenskej republiky je nemecký ovčiak a takým druhým zastúpením má belgický ovčiak.

JD: No a o tom, ako vyzerá, ak sa dá vôbec niektorý deň nazvať bežným, o tom, ako vyzerá bežný deň policajného psa na Slovensku, sa s Lacom budeme rozprávať po krátkej pauze. Prosím, nezabudnite nás sledovať na Instagrame, YouTube a Facebooku. O chvíľu sme späť.

intro: Nové pamlsky Mr. Bandit s vysokým obsahom mäsa alebo rýb sú snom každého psieho nezbedníka. Je to jemná a ľahko stráviteľná maškrta, ktorá sa skvele hodí ako odmena pre vášho miláčika. Maškrty Mr. Bandit nájdete v každom dobrom pet shope.

JD: Vitajte späť! Po krátkej pauze sme opäť tu v štúdiu v Banskej Bystrici, kde sa rozprávam s podplukovníkom Lacom Filipom o policajných psoch. A teraz ideme rovno na to, ako Laco vyzerá bežný deň policajného psa.

LF: Tak treba si uvedomiť, že ten pes nie je vec a neni to, neni to zbraň, že ju dáme do skrine a na druhý deň ju vyberieme, ale práve tým, že je to živý tvor, tak naozaj tá pozornosť tých psov je, je potrebná každý deň. To znamená každý deň dochádza k tomu, že prebehne nejaká zoohygiena. V prípade týchto šteniatok nejaké kŕmenie, ktoré môže prebehnúť už v rámci nejakého výcviku. Lebo týchto psíkov od toho malého veku, od toho šteniatka vlastne tých dvoch mesiacov začíname trénovať a práve toto sa dá využiť. A teda rovno môžem pokračovať, že následne po tej zoohygiene nasleduje príprava tohto psa a tréning tohto psíka a záleží od samozrejme veľa vplyvov, od toho, či ten psovod je velený do nejakého výkonu služby alebo aj od nejakých poveternostných podmienok. Ale vždycky ten deň, ten výcvikový, je rozdelený tak, aby ten pes mohol si trošku potrénovať, aby si vedel aj oddýchnuť, aby dokázal spracovať tieto nové informácie, ktoré sa naučil. A takto asi nejako vyzerá ten policajný deň, pokiaľ nejde do výkonu služby a bavíme sa o dni takom, kedy ten psík je pripravovaný do toho výkonu.

JD: No a keby sme sa začali rozprávať práve o tom dni, kedy zazvoní telefón a psovod berie psa do akcie. Je to, chápem, že je to prípad od prípadu, ale skúsme si, vyber jeden z praxe a skús nám ho tak trošku priblížiť, že čo všetko ten pes musí akceptovať, kedy musí čakať, kedy musí ísť naplno, s čím sa môže stretnúť v rámci podmienok, či už akoby terénu alebo počasia, alebo všetkých tých možných okolností.

LF: Takže samozrejme už aj tí psovodi vedia z toho celého oddelenia vždy má niekto nejakú pohotovosť alebo je na pracovisku a vtedy aj toho psíka si drží v takom režime, že môže ísť samozrejme na ten výjazd. To znamená, že v tom dni samozrejme ho nenakŕmi v rámci toho svojho dňa, lebo môže očakávať, že sa bude musieť presúvať vozidlom, aby sa nedo, aby nedošlo k nejakej torzii, prípadne tí psíkovia, keď sú hladní, tak nám lepšie pracujú práve na týchto pachových prácach, lebo častokrát sa používa práve pri nácviku pachových prác chuťovo dráždivá metóda. Takže toto je tiež jedna z tých vecí, že pokiaľ ten psík vie alebo ten psovod vie, že pôjdu alebo môžu ísť niekde na nejaký prípad, tak si ho drží v takom stave, aby ani veľa nepracoval predtým, to znamená nerobí nejaké nejaké ťažké cviky, nejaké fyzicky náročné, ale má ho pripraveného, že keď ho zavolajú vlastne na ten prípad, tak aby tam ten psík odovzdal všetko.

JD: Čiže fakt je to stav pohotovosti.

LF: Fakt je to stav pohotovosti. Tí psovodi to dopredu vedia, vedia, ktorý psovod pôjde na prípad v prípade, že ho bude treba a tak si aj toho psíka nachystá. Takže nie je ten deň psovoda a psíka vždy rovnaký. Vždy je niečím iný. Ako sme už spomínali, môžu to byť poveternostné podmienky, keď máme mladého psíka a chceme ho učiť nejakým veciam, napríklad tým pachových prácam, nácvik stôp, tak samozrejme to nebudeme robiť cez obed, keď je 35 stupňov, ale radšej to spravíme pekne ráno, ešte keď je tých 18-20 stupňov, odrobí si krátky tréning. Oddýchne si. Potom môže ísť zhrobiť zrobiť napríklad nácviky nejakých cvikov poslušnosti, základné cviky poslušnosti a prípadne podvečer si môže spraviť nejaký nácvik obranných prác.

JD: A je to tak, že jeden psovod, jeden pes, alebo môže mať jeden psovod pod sebou akoby v aktívnej službe aj viacerých psíkov?

LF: Záleží to od organizačnej štruktúry, kde ten psovod slúži, na akom útvare, ale v zásade môže mať jeden psovod troch psíkov a s výnimkou riaditeľa aj štyroch psíkov. Takých prípadov je veľmi málo, ale štandardne majú väčšinou dvoch psov a v niektorých prípadoch sú to traja psíkovia. Preto ani to číslo tých 450 psovodov nekorešponduje samozrejme s tým počtom psíkov, tých 600, ktorých máme v stave.

JD: V mnohých prácach, ľudských prácach, v ľudskom zamestnaní sa deje niečo ako psychohygiena alebo psychotesty. Majú policajné psy psychohygienu a psychotesty?

LF: Myslím si, že majú obe, keď by som to takto nazval. Psychohygiena je práve to, že keď toho psíka zaťažíme v rámci toho tréningu, následne potrebuje trošku aj toho uvoľnenia. To znamená tie prechádzky, to venčenie, len tak pohádzať mu loptičku a tak. Čiže toto je na taký ventil pre toho psíka. A samozrejme tie psychotesty sú tak isto veľmi dôležité. Nevoláme ich psychotesty, ale je to vlastne preverenie povahy, vlastne toho psíka. Našich psíkov, ktoré pochádzajú z našej chovateľskej stanice, mi odídu vo veku dvoch mesiacov a potom sa ku nám vracajú na také to preskúšanie tejto povahy a zdravia. A môže to byť buď vo veku nejakých ôsmich mesiacov, alebo 12. Záleží, ako mu v tom roku, keď my organizujeme toto inštruktážne metodické zamestnanie, ako mu padá vek a my toho psíka teda vidíme ďalšíkrát. A tuto my si spravíme už nejaký súbor testov, kde preskúmame a preskúšame túto povahu psíka. Spravíme röntgeny psíkovi, aby sme vedeli ako je na tom zdravotne a toto je pre nás veľmi dôležitá informácia nielen v tej priamej súvislosti s tým výkonom služby, ale potom aj spätne do toho chovu, pretože my si analyzujeme vlastne ten chov, čo sme odchovali, čo s čím sme párili a teda aké jedince nám vychádzajú po zdravotnej stránke a po povahových stránke.

JD: Ospravedlňujem sa aj poslucháčom aj tebe, ak sa teraz opýtam úplnú capinu, ale existuje niečo ako ohodnotenie nejakým plaketou alebo medailou alebo niečím toho policajného psa?

LF: U nás policajného psíka nie, ale policajného psovoda áno. A už potom, ako sa s tým vysporiada psovod, to už je na ňom (smiech), či mu dá nejaký ten pamlsok alebo alebo mu tú medailu zavesí na krk. Ale samozrejme v našich podmienkach oceňujeme iba policajtov. A títo psíkovia, my sme radi, keď sú v dobrých rukách. Keď potom následne po tej svojej policajnej kariére doslúžia na peknom mieste a dožijú s tým psovodom, to je pre nás také také top.

JD: Laco a akým spôsobom sú tieto psíky evidované. Existuje tam niečo ako psie pracovné oddelenie?

LF: Tak až takto by som to nepovedal. Ale samozrejme my ich evidujeme, pretože je to stále majetok štátu. A od toho, od toho dvadsiateho prvého dňa života toho šteniatka sa stáva služobný, nadobúda ten inštitút toho služobného psa a my ho zaraďujeme do našeho interného systému a samozrejme je tam evidovaný celý ten svoj život policajný, až do tej doby, kým nedochádza k vyradeniu tohto psa.

JD: No a nie žeby som akože chcel vyzvedať nejaké pikošky a vtipné príbehy z natáčania, ale pochválil sa nejakými úspechmi, že nejaký prípad, ktorý teda, ktorého úspech stál práve na policajnom psovi?

LF: Tak tých prípadov je naozaj veľa. Ja by som ich asi ani nejako nekonkretizoval, ale naozaj máme úspechy, či už je to pri nejakých obzvlášť závažných trestných činoch, pri vraždách, pri nejakých lúpežných prepadnutiach alebo aj pri tých bežných krádežiach. Takže naozaj títo psíkovia dokážu byť veľmi nápomocní. Stále do toho samozrejme vstupuje veľmi veľa faktorov, aby tí psi boli na tom mieste činu úspešní, ale stále nás žiadajú o pomoc, pretože my sme vo veľa prípadoch ako servisný útvar. To znamená žiadajú nás, chcú nás na miestach činu, sme nápomocní, či už policajtom a samozrejme tým pádom aj občanom.

JD: No a na začiatku rozhovoru si povedal, že na budúci rok je to 75. výročie tejto policajnej kynológie. Chystáte niečo zvláštne? Nejakú, opäť oprav ma, ak poviem úplnú blbosť, ale niečo ako prehliadku tej tej parády, ktorú dokážete tam s policajnými psami urobiť?

LF: Nabudúci rok asi asi nie, pretože máme toho roku tridsiate výročie založenia chovu služobných psov na Slovensku a pri tejto príležitosti Odbor kynológie a hypológie Prezídia Policajného zboru organizuje oslavy pri tejto príležitosti. Takže tie oslavy by sme si spravili my tento rok. Budeme to mať v októbri, koncom októbra a myslím si, že čo sa týka tohto okrúhleho nejakého výročia, tak to asi necháme asi až na to 80. výročie.

JD: Keďže tento formát má svoje nejaké časové limity. O chvíľočku to už poženiem ku koncu, ale ešte predsalen ma zaujíma taká vec, že kto týmto psíkom dáva mená?

LF: Takže vzhľadom k tomu, že náš chov je registrovaný chov nemeckých ovčiakov, takže riadime sa pravidlami vlastne nejakými chovateľskými a v rámci toho tá chovateľská stanica ide podľa abecedy. To znamená, že keď sa narodí teda nejaký vrh, napríklad F, tak všetky tieto šteniatka sú majú mená začínajúce písmenom F. A mená v zásade vymýšľajú na stredisku chovu služobných psov, ale títo psovodi častokrát si týchto svojich psíkov premenujú, čiže v evidencii a v papieroch a v evidenčných knižkách títo psíkovia sú podľa názvu chovateľskej stanice, ale častokrát sa nám stáva, že si títo psovodi ich premenujú, aby im to bolo samozrejme také srdcu bližšie.

JD: Tak budeme držať palce všetkým psovodom a všetkým policajným psom na Slovensku, nech nám pomáhajú a chránia. Ďakujem veľmi pekne podplukovníkovi Ladislavovi Filipovi. Laco ďakujem.

LF: Ďakujem aj ja. Pekný deň.

chlpatá akadémia: Ahoj dvojnožci, ja som Denisa z Lovely Dog a toto je Chlpatá akadémia, v ktorej vám prezrádzam návody na poslušných štvornožcov. Dnes o tom, ako naučiť psa vychádzať s cudzími ľuďmi. Nie je cudzí človek ako cudzí človek. Je veľmi dôležité, aby som psa vždy vedela požiadať, kto je pre nás nebezpečenstvo, prípadne koho má nechať tak. Uveďme si príklad. Pokiaľ mám psíka doma a žije so mnou vnútri a zazvoní mi niekto pri dverách, keď idem otvoriť dvere, požiadam psíka. Nechaj to tak, ja si to poriešim, vybavím si napríklad pani poštárku a je to všetko v poriadku. Platí zásada, že to, čo ja mám za chrbtom, to si ochraňujem a to, čo mám pred sebou, vyháňam preč. To znamená, že pokiaľ sú dvere moje, postavím sa chrbtom k dverám. Požiadam psíka jemným krokom dopredu, aby opustil priestor pri dverách, ktorý patrí mne, aby si išiel ľahnúť na miesto a v pokoji otvorím dvere a privítam návštevu alebo sa opýtam dotyčného za dverami, čo si želá. Ak však by bez môjho dovolenia nejaký cudzí človek vstúpil do našeho príbytku, je úplne namieste, že môj pes sa voči nemu ohradí, vyjde voči nemu, štekne, naňho, prípadne sa mu zahryzne do nohavice. S týmto ten cudzí človek musí rátať. Máme psíka, ktorý reaguje na nejaký typ človeka. Môže to byť niekedy, že sa nepriateľsky správa k ženám, niekedy že sa nepriateľsky správa k mužom podľa toho, čo zažil. A ak náhodou takéhoto človeka máme pri sebe, v rodine, ktorý nás chodí navštevovať, prípadne žije v tej rodine a pes mu nedôveruje a nespráva sa k nemu príjemne, je veľmi dobré využiť jedlo, pretože bez jedla pes nedokáže prežiť. To znamená, že zakaždým, keď sa tá dotyčná osoba objaví, spadne z nej nejaká odmena. Vôbec sa nemusí tomu psovi pozrieť do očí, vôbec nemusí chcieť s tým psom nejako interagovať, ale jednoducho tá odmena z neho spadne. A psík si po čase zvykne, že keď sa táto osoba objaví, niečo dobré to pre neho znamená. Čiže tých nežiaducich reakcií bude menej, menej, až si napokon ten pes úplne rozmyslí, čo ten človek pre neho znamená a prestane reagovať zle. Pokiaľ sa jedná o cudzích ľudí, ktorí sú vonku a chceli by počas vychádzky alebo počas toho, ako nás stretnú, môjho psa pohladkať, buď požiadam môjho psíka, je to v poriadku, nechaj sa pohladkať, ja ho za to odmením, alebo požiadam cudzieho človeka, prosím, nepribližuje sa, môj pes to nemá rád.

Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.