S02 E09 Na striedačku

JD: Ahoj Dvojnožci, moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Dnes tu u nás v štúdiu v Banskej Bystrici vítam dvoch pánov. Sú to Janko a Lukáš. Čaute.

JS: Ahoj.

LF: Čau.

JD: A naša dnešná téma znie Na striedačku. A nebudeme sa rozprávať ani o športe, ani o futbale, ani o hokeji. Budeme sa rozprávať o tom, aká je tá cesta v prípade, že sa dvaja muž a žena alebo akýkoľvek iný pár bez ohľadu na pohlavie rozídu a majú spoločné zviera. A nevedia sa tak možno úplne sami dohodnúť, ako to ďalej s tým zvieratkom bude, že či bude u jedného, u druhého alebo to bude - a to prezradím hneď na začiatku - ako je to u Lukáša, že to je vlastne na striedačku. Takže vitajte u nás v Shtoodiu páni a Luky, dúfam, že sa neurazíš, začal by som teda Jankom, nielen preto, že je starší a preto že sedí v strede, ale preto, že ma veľmi zaujíma, čo to mediátor je.

JS: Mediátor je v podstate osoba, ktorá sa dostáva, dostáva k ľuďom vtedy, keď medzi nimi vznikne nejaký spor, nejaký konflikt, ktorý sa snažia riešiť a kedy sú pripravení pristúpiť k tomu riešeniu sporu tak, že nejdú sa súdiť, nehľadajú právnikov, ale vlastnými spôsobmi, vlastnou snahou sa snažia sa snažia dospieť k nejakému, k nejakému konsenzu, k nejakej, k nejakej dohode. Mediátor je tu na to, aby im k tej dohode pomohol, aby ich k tej dohode doviedol, aby im poradil, aby ich k tej dohode nasmeroval.

JD: A ak je právnik zavolaný manželom/manželkou, to je jedno, jedným z tých párov, kto zavolá mediátora?

JS: V podstate je to jedno, ktorá strana osloví mediátora.

JD: Nemá potom druhá strana náhodou taký pocit, že si naklonený tej strane, ktorá ťa prizvala do toho sporu?

JS: To je základný princíp tej mediácie, že ten, ktorý vykonáva mediáciu, musí byť nestranný, musí sa od toho problému odbremeniť a v podstate musí byť nestranný. Musí na to pozerať ako z pozície jedného, takisto aj z pozície druhej.

JD: Dobre, a potom prečo si vybrať mediátora a nie právnika?

JS: V podstate ten dôvod je jednoduchý. To riešenie je rýchlejšie, nakoľko súdne spory dneska ako trvajú trvajú neskutočne dlho. Je to lacnejšie riešenie, nakoľko ako je to otázka, je to otázka v podstate niekoľkých sedení u mediátora, nie je potrebné platiť súdne poplatky a tak ďalej a tak ďalej. A nakoniec je to, je to aj efektívnejšie, nakoľko pri mediácii sa môžeme stretnúť v podstate v priebehu nejakého krátkeho časového úseku viackrát. Kdežto u súdu sú tie termíny dané, sú sú výzvy, sú termíny pojednávania, kedy, kedy tie spory sa predlžujú aj z toho dôvodu.

JD: Rozumiem, ako sa z praxe, tvojej praxe končia takéto stretnutia s tebou ako s mediátorom? Tak že akože tak úplne ružovo, že všetci sú spokojní? Je to rýchle, je to lacnejšie. Ty si nestranný a vyriešiš to tak, že obidvaja odchádzajú usmiati? Alebo..

JS: To je, to je ten ideálny stav, kedy by sme chceli k tomu dospieť. Ako sú prípady, kedy, kedy aj nedojdeme k dohode napriek tomu, že ako je snaha z obidvoch strán k nejakej dohode dospieť. Ale tie tie postoje a tie pozície sú tak rozdielne, že to nie je možné. Sú prípady, kedy kedy jedna zo strán má pocit, že pri tej dohode obetovala viacej ako tá druhá strana.

JD: To si myslím, prepáč, že ti do toho skáčem, že je ale takmer vždy. Nie je to tak?

JS: Určite, ale v zásade v zásade, ak sa tá strana stotožní s tým pocitom, že áno, urobil som pre to niečo, ale tá dohoda, tá dohoda je tak či tak pre mňa ako ako akceptovateľná, tak je potom spokojný. Takže v podstate to je, ideál je samozrejme, keby boli obidve strany spokojné. Ale to spravidla, to spravidla sa málokedy dá dosiahnuť. No a teraz, keď by sme to hodili späť na koľaje, sme tu v podcaste Zverissimo. Rozprávame sa o zvieratách, väčšinou o domácich zvieratách, v drvivej väčšine o psoch a mačkách. Z praxe, riešil si už reálne takýto prípad, žeby sa dvaja rozišli alebo rozviedli? Ostalo by zvieratko a nevedeli by sa doma v obývačke dohodnúť, čo s ním bude ďalej? Poviem na rovinu, ako s takýmto ešte skúsenosť z praxe nemám s takým prípadom. Ľudia sa, ľudia sa sporia o rôzne veci, o rôzne veci. Spravidla spravidla tá dohoda, ak je v rodine, lebo ja to už beriem ako ako člena rodiny aj takéto domáce zviera, tak tá dohoda už existuje. Tam sa nesporili nejakým spôsobom o takéto zvieratko. Ak aj existovalo alebo bolo v tej rodine, tak v podstate bola dohoda o tom, že buď si ho berie jeden z partnerov alebo alebo druhý, ale nejaký nejaký spor alebo konflikt ohľadne ohľadne tohto som reálne neriešil.

JD: Luky, teraz sa pozerám na teba a ja sa hneď takto akože do éteru opýtam, do akej miery je to pre teba ešte citlivá téma?

LF: Pre mňa to nie je vôbec citlivá téma.

JD: Nie je to citlivá téma?

LF: Nie, nie.

JD: Takže nemusím sa tu obávať položiť nejakú otázku?

LF: V podstate nemám problém o tej téme rozprávať. Skôr si myslím, že je to taká nezvyčajná téma, ktorá nejako vo svete alebo teda medzi ľuďmi skôr vyvoláva také pocity, že že ty si čudný. Že ako je možné, že máte nejakú striedavú starostlivosť ohľadom psa.

JD: A to je to. To je to, čo my sme, my sme si to povedali pred nahrávaním, ale naši poslucháči to ešte nevedia. Luky má totižto zvieratko a povieš nám ty aj aké, aj že prečo, ale v striedavej starostlivosti, čo je teda vec nevídaná. A aj to je dôvod, pre ktorý tu dnes sedí Luky, pretože tu jednoducho nesedia takí tí úplne obyčajní ľudia, ale vždy niekto s výnimočným a jedinečným príbehom. A to si práve ty. A teraz nám ho odpovedz.

LF: Áno. Tak v podstate mali sme, keď to tak mám alebo teda máme s expartnerkou pätnásťročného zhruba psa, volá sa Čičo, je to kríženec útulkáča. A v podstate keď náš partnerský život skončil, keď to tak môžem nazvať, tak myslím si, že nebol takýto problém ako sa tu bavíme, že by sme potrebovali nejakého mediátora, že teda kto bude mať psa, kto nebude mať psa, ale s tým, že plynule ona ostala žiť v Bystrici, ja som žil v Bystrici, tak to bolo také, že obidvaja ho máme radi. Obidvaja ho ľúbime, keď to tak mám povedať. Dali sme si kľúče od bytu a v podstate kto mal čas, chuť, tak si ho prišiel zobrať. Oznámil to esemeskou, telefonátom. Beriem si ho, idem ho vyvenčiť. Takže nebol v tomto absolútne žiadny problém, aj keď možno medzi nami ako partnermi po tom rozchode to nebolo úplne ideálne. To ja nevravím, že nie, ale čo sa týka toho psa, to bol úplne bez problémov a preto si myslím, že náš vzťah kamarátsky vydržal až až doteraz, lebo v podstate stále sme v kontakte cez cez neho, aj keď býva už v úplne inom meste. Takže..

JD: Vidíš to je zaujímavé povedať, že vy ste teraz akoby expartneri žijúci v inom meste.

LF: Tak, tak, ona sa po teraz to neviem presne, po určitom období z Bystrice odsťahovala do Lučenca a tým pádom už je tam aj nejaká vzdialenosť, tak teraz už je to trošku zložitejšie, čo sa týka striedania, že nie je to také ako niekedy, že prídem si, zoberiem si kedy chcem. Čiže teraz je to viac menej už na dohode, že spolu komunikujeme, že kedy by ho teda mohla mať, kedy by si ho zobrala a takto.

JD: Aj pod váhou tej vzdialenosti nevznikajú také situácie, kedy ste možno na niečom predbežne dohodnutí, ale pod váhou tvojich ja neviem pracovných povinností alebo súkromných povinností, alebo aj pod váhou tej vzdialenosti sa stane, že jeden alebo druhý nenaplníte dopredu dohodnutý dátum alebo hodinu. Prídem si ho zobrať, prebehne nejaký telefonát, že sorry, nemôžem alebo neviem, neviem.. Prichádzate kvôli tomu vlastne do nejakých konfliktných situácií? Nehovorím, že musíte po sebe hádzať kávovarom, ale že či to môže môže dospieť do nejakého trenia?

LF: Myslím si, že určite sa stávajú situácie, kedy, kedy ten vzťah ma trošku dostáva napätie, ale tým, že to riešime formou, keď už niekto má niečo naplánované, poviem týždeň, dva, tri dopredu a vie, že ho nemôže mať toho psa, tak skúsime komunikovať dopredu, že sa vieme dohodnúť. Ak sa nevieme dohodnúť, tak chvalabohu tu mám kamarátov, kamarátky, ktorí mi s týmto vedia pomôcť. Buď ho postrážia ešte aj oni, keďže keďže to robím aj ja ako protislužbu tiež im.

JD: To je bomba.

LF: Tiež majú psa, takže tiež to takto vieme vyriešiť. Ale najčastejšie najčastejšie výčitky, ak mám pravdu povedať sú nie, že sa nevieme dohodnúť na termíne kedy, čo, kde, ako, ale skôr, že pes schudol, čo si s ním robil, nedával si mu jesť. Potom vstáva o šiestej ráno, bol zvyknutý, že stáva o ôsmej a tak, takéto proste zmena režimu toho psa, lebo každý ten. Ona má napríklad iný, iný pracovný čas, iný režim ako ja. Takže ten pes je niekedy z toho, keď je týždeň u nej, tak poviem tak keď sa vráti do môjho režimu, tak kým sa zasa nabehne do toho jeho optimálneho poviem, že môjho režimu, tak to trvá 2-3 dni.

JD: Zvažovali ste niekedy počas toho.. Možno je ešte dobré povedať, ako dlho fungujete takto v tejto striedačke?

LF: Fuh, v tejto striedavej starostlivosti.

JD: Daj to iba cirka, že či hovoríme o rokoch alebo mesiacoch.

LF: Je to viac ako 7 rokov určite.

JD: Je to viac ako 7 rokov.

LF: Určite, áno, áno, pes má, pes má okolo 15 a viac ako 7 rokov sme od seba.

JS: Ak môžem k tomu len poznamenať..

JD: No musíš, na to si tu.

JS: Že je to obdivuhodné, že oni dokážu ako spolu komunikovať. To je základný predpoklad, lebo lebo bez toho by to nebolo, bez toho by sa to nedalo vôbec vôbec riešiť. Je, aj keď aj keď z hľadiska právneho ozaj ten pes pes v tomto prípade sa nepovažuje za člena rodiny. V zásade sa v zásade sa správajú k nemu tak, ako keby ten člen rodiny to aj bol. Tak ako sa dneska bavíme v normálnych prípadoch o zverení detí do výlučnej starostlivosti, do striedavej starostlivosti, tak oni nabehli v podstate na systém taký ako je ako je striedavá starostlivosť klasicky o deti.

JD: A ako je teda vedený pes v zákone?

JS: V zákone je vedený ako hnuteľná vec so svojimi osobitnými, so svojím osobitným postavením. Ako tým, že vníma, že je schopný schopný vnímať. Nie je to, nie je to, nie je vnímaný v rámci zákona o rodiny, o rodine. To znamená, že nie je to člen rodiny, ako sa v rodine alebo pri rozvodoch, pri rozvodoch v podstate bavíme len o tom, akým spôsobom sú zverené deti, komu sú zverené do opatery, aká je výška výživného atď., atď. Ale zákon o rodine nerieši, nerieši v podstate zvieratá ako členov rodiny, on ich neberie, on s takýmto niečím neuvažuje. Takáto dohoda je možná len v rámci v rámci Občianskeho zákonníka ako dohoda medzi dvoma slobodnými ľuďmi, ktorí sa dohodnú na nejakých princípoch fungovania vo vzťahu k nejakej veci. Možno, možno nahrubo povedané, je to tak, ako keby si požičiavali auto alebo sa starali o auto, že teraz sa budeš o auto starať ty. Teraz sa budem o auto starať ja. Aj keď je to, skutočne je to pritiahnuté za vlasy.

JD: Rozumiem, áno tomu rozumiem.

JS: Ale, ale je to, je to v podstate na rovinu toho. Len tu a tu sa berú do úvahy do úvahy.

JD: Špecifiká toho, že je to živý tvor

JS: Tie špecifiká toho, že je to zviera ako ktoré žije, ktoré ktoré potrebuje jesť, ktoré má, má určité potreby, ktoré vníma nakoniec ešte aj to, že raz je u jedného, raz je u druhého. A to je, a to je vôbec nie jedno.

JD: Ja sa veľmi krátko chytím toho príkladu s tým autom. Pravdepodobne si riešil zo svojej pozície aj taký prípad, kedy sa dvaja handrkovali, pardón za ten výraz, kedy sa nevedeli dohodnúť..

JS: je to handrkovanie v zásade..

JD: .. o auto. Riešil si taký prípad?

JS: No iste iste, áno.

JD: A možnože tu je pes zakopaný.

LF: Doslova..

JD: lebo ..doslova, prirovnal by som k tomu autu, že právne je to plus mínus to isté. Akurát, že všetci chápeme, že ten psík má svoje city. Ale spory o auto riešiš. Spory o psa v tomto štáte nikto ešte neriešil. Je to ťažké a my sa budeme snažiť rozlúsknuť po krátkej pauze. Nezabudnite nás sledovať na YouTube, Instagrame a Facebooku.

reklamný odkaz: Nové pamlsky Mr. Bandit s vysokým obsahom mäsa alebo rýb sú snom každého psieho nezbedníka. Je to jemná a ľahko stráviteľná maškrta, ktorá sa skvele hodí ako odmena pre vášho miláčika. Maškrty Mr. Bandit nájdete v každom dobrom petshope.

JD: Vitajte späť! Po krátkej pauze sme opäť tu v Shtoodiu v Banskej Bystrici a dnes sa na tému Na striedačku rozprávam s dvomi pánmi. Je to Janko a Lukáš. Ahojte!

JS: Ahoj, ahoj.

LF: Ahoj.

JD: Ahojte ešte raz, tak tesne pred tou krátkou pauzou sme sa rozprávali o porovnávaní a že to tak poviem psíka a auta z pohľadu toho, keď sa dvaja rozídu. Akým spôsobom nahliadajú na psíka a jeho budúcnosť a na auto a jeho budúcnosť. Práve preto, ako Janko povedal, na Slovensku je aj psík, aj auto vedené právne ako povedz to ty..

JS: .. hnuteľná vec.

JD: Hnuteľná vec. A teraz by sme túto tému chceli trošku rozšíriť a Janko dostávaš slovo. Povedz mi, že prečo je to tak?

JS: Je to preto, lebo auto ešte stále je vnímané ako nejaká hodnota, nejaká finančná hodnota, nejaký majetok, o ktorý sú ľudia schopní sa hádať, sú schopní sa sporiť, sú schopní schopní platiť právnikov k tomu, aby sa k tomu majetku dostali. Zatiaľ čo to živé zviera, to živé zviera je hodnota určitá citová, ktorá sa nedá, nedá vyčísliť. Nedá sa, nedá sa presne stanoviť a spor o, spor o zviera smeruje viacej k tomu, že ten, ktorý sa k tomu zvieraťu dostane, si berie na seba väčšie bremeno, bremeno ako ako nejakú výhru. Je s tým spojené nielen starostlivosť ako bežná každodenná starostlivosť o to zvieratko, ale sú s tým spojené aj finančné náklady, čo sa týka kvalitnej stravy, čo sa týka veterinárnych poplatkov, dane atď., atď. Takže, takže ozaj skutočne tu už keď sa jedná o toho psíka alebo o iné zviera, o mačičku sú ľudia, sú ľudia nejak nejak schopní sa skôr dohodnúť, dohodnúť a nesporia sa a skôr skôr prikývnu na to, že dobre ostane teda u toho jedného partnera alebo u toho druhého partnera.

JD: A to hovoríme stále o príkladoch alebo prípadoch, kedy sa dvaja dajú dokopy, potom si zoberú to zvieratko, potom sa rozídu a následne sa niečo rieši. Áno, pozerám sa teraz na teba, pretože viem, že ty si bol aj v inej pozícii. Porozprávaj, porozprávaj ten príbeh.

LF: Čakám, v podstate áno. Ja som asi špecifický prípad. V podstate nemal som alebo teda nemám len psa s expartnerkou, ale po istom čase som si našiel novú partnerku, ktorá už mala psov a dostal som sa do takej situácie, že teda mal som okrem toho svojho s jednou, tak som zdedil, alebo ako to vyženil, ako sa hovorí, ďalších troch. No a potom zasa asi smeruješ k tomu, že čo sa dialo potom, keď sme sa rozišli, tak v podstate potom rozchode. Tým, že som tých psov obľúbil a jasné, že si nájdeš k nim nejaký citový vzťah, tak stále sme s tou druhou expartnerkou zostali v kontakte, lebo v podstate tým, že som mal vzťah k tým psom, tak stále som ich chcel vidieť, vyvenčiť. Jej to určite pomáhalo, keď ma sem tam poprosila, že zober ich vonku, nemám čas, idem preč. Takže aj v takejto situácii, kde ten pes nebol v podstate môj originál ako sa povie tak tak som im zostal nechcem povedať že verný, ale stále tam fungovala tá komunikácia ako keby tá druhoradá striedavá starostlivosť, aj keď to nebol môj pes konkrétne. A funguje to, no už to teraz nefunguje, ale to už je to už iný iný prípad.

JD: Do iného podcastu.

LF: Tak tak. Takže v podstate kým tí psy boli tak, tak som vedel fungovať aj s tou druhou partnerkou, aj keď tie neboli moje.

JS: Je rozdiel v tom, že aké vlastníctvo alebo čo považujeme za vlastníctvo toho psíka a kedy, kedy ho vnímame. Nakoľko keď vstupujeme do vzťahu už so psíkom alebo s mačkou s mačičkou vlastnou, tak berieme to, že je to náš pes, náš vlastný. Je rozdiel v tom, keď spoločne spoločne počas trvania toho vzťahu si obstaráme psíka alebo mačičku. Ideme, ideme teda do útulku alebo alebo od niekoho kúpime, kedy, kedy spravidla je aj v rámci tej adopčnej zmluvy alebo tej kúpnej zmluvy je písaný len jeden kupujúci alebo jeden, ktorý ktorý si to zvieratko adoptuje. Takže de facto, de facto on sa vníma potom aj v ďalšom ako vlastník, je zapísaný v preukaze o očkovaní, je evidovaný v podstate ako ako vlastník. A takýmto spôsobom ako pokračuje ďalej. Iný iný stav je, keď nadobudnú takéto zvieratko manželia, lebo tí ho nadobúdajú už dokonca do bezpodielového spoluvlastníctva. Čo je zase zaujímavý stav, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo zánikom manželstva, rozvodom končí tým dňom a v podstate dvaja, ktorí sa rozchádzajú, sú povinní si to bezpodielové spoluvlastníctvo vysporiadať do určitého, do určitého času. Hnuteľný majetok, keď si nevysporiadajú, tak dokonca zákon povoľuje, že si ho môžu rozrezať. Tu samozrejme je to, je to extrém, ale ale k tej dohode musí dôjsť, ale je to súčasť zase iného inej formy vlastníctva spoluvlastníctva ako to, keď sme dvaja, ako partneri žijeme, kúpime si alebo obstaráme si psíka a dvaja podpíšeme napríklad tú zmluvu adopčnú, lebo aj to je možnosť, ale to nikto nerieši ako spravidla pri tom..

JD: .. tak v tej chvíli nikto nerieši na to..

JS: .. v tej chvíli nikto nerozmýšľa nad tým, že áno, obstarávame si psíka a raz by sme sa mali rozísť, takže sa radšej podpíšem aj ja, aj ty, aby sme mali istotu, že potom sa nejakým spôsobom vysporiadame.

JD: Že ho nebudeme musieť rozrezať.

JS: Tak, tak.

LF: Za mňa z mojej skúsenosti ak môžem doplniť podľa mňa vždy z tej domácnosti alebo z tej rodiny toho psa vždy chce viac ten jeden člen.

JS: Samozrejme.

LF: Podľa mňa nikdy to nie je že päťdesiat na päťdesiat, že obaja chceme presne psa. Takže vždy tá..

JD: A ty teda vieš, o čom hovoríš.

LF: Áno ja teda viem, o čom hovorím. Čiže vždy je tam tá percentuálna šanca, že ten jeden ho chce viac, aj keď si ho ešte len berú. Vždy je to takto. Nikdy to nie je 50 na 50. Takže..

JD: My sme sa s mojou ženou dostali iba do tej prvej fázy, že sme teda to zvieratko si kúpili. Ale áno, v tom čase to nebolo 50 na 50.

JD: No dobre, a čo sa stane v prípade, že nech už sme to zvieratko nadobudli akokoľvek, jednoducho sme sa rozišli, rozišli sme sa v dobrom, minimálne čo sa týka toho zvieratka. Sme na striedačku, raz tam, raz tu a funguje to. A teraz sa stane to, čo samozrejme nikomu neželám. Ale ako príklad to uviesť musím. Že moje veľké plemeno má ťažký úraz a na záchranu jeho života bude treba vynaložiť nejaký čas a určite nie málo peňazí. Nechcem tu hovoriť 2 tisíc, 3 tisíc, to je vlastne jedno, ale toľko peňazí, že odrazu to je téma. A je to téma natoľko silná, že sa to otočí. A odrazu nie, nie, nie. Ten pes je tvoj. Nie, nie, nie, ten pes je tvoj.

JS: Môže, môže k takému niečomu dôjsť. Samozrejme, ako to je, to je presne priestor na to, na tú mediáciu napríklad, že ak ak existuje len taká dohoda, ktorá je medzi dvoma ľuďmi v podstate ústna. My sme sa dohodli na tom, že bude chvíľku u teba, bude chvíľku u mňa. V zásade, pokiaľ nie je žiaden problém, tak to funguje. Hej ako, takto to funguje. Otázka, že neklapnú nejaké termíny, neklapnú nejaké nejaké spôsoby výchovy a že v tom nie je nejaká jednotnosť, to je zase úplne niečo iné. Ale keď je len takáto ústna dohoda, tak bohužiaľ, bohužiaľ je to presne stav taký, že obidvaja môžu od toho ruky zdvihnúť, zdvihnúť hore a povedať, že nie je tak teraz mňa sa to, mňa sa to netýka. Ak sa to riešilo už predom, že v podstate čo by som ja doporučoval zase ak, ak takému niečomu dôjde, minimálne si takú dohodu dohodu urobiť, lebo je to úplne normálne, že také náklady môžu niekedy vzniknúť. Takže dopredu sa vedia tí ľudia dohodnúť. Áno, tie bežné výdavky, keď je u mňa platíš ty, bežné výdavky platím, keď je, respektíve naopak, keď je u mňa platím ja. Keď je u teba platíš ty, ale veterinárne ošetrenia, budeme sa na to skladať ako spoločne. Vždycky ten druhý donesie doklad o tom a ja sa zaväzujem, že to preplatím. To je úplne úplne normálna forma, ktorá sa dá dohodnúť. Lenže predpokladám, že zo 100, zo 100 takých prípadov ako v 99 taká dohoda a absolútne absolútne neexistuje, nikto s tým neráta. Bohužiaľ, potom sme svedkami toho, že ako veľa takýchto, veľa takýchto zvierat sa ocitá ako mimo záujmu a tí ľudia nie sú schopní sa na tomto dohodnúť. Ak sú skutočne tie položky tak vysoké, že tí ľudia materiálne nie sú schopní to prekryť, tak tak tie tie zvieratká končia niekde inde.

JD: Luky, ty si sa so svojimi psíkmi dostal niekedy do niečoho takého?

LF: Ja by som teraz, ako Janko povedal tú právnu stránku, ale ako by to teda malo fungovať. Ja by som niečo povedal z praxe. Ako to teda funguje aspoň u mňa. V podstate tým, že ja vediem život, aký vediem, aktívny spôsob života, tak ten pes mal viacero úrazov. Samozrejme, našťastie nebol chorý, ale úrazov mal veľmi veľa. Čiže tá veterinárna starostlivosť a tie finančné prostriedky si myslím, že bolo použité na neho dosť. Tak riešili sme to vždy tak, pokiaľ už sme teda neboli spolu, tak keď sa to stalo pri mne, tak väčšinou sa to stalo pri mne, tak v podstate celú tú tú starostlivosť som uhradil ja. Samozrejme, komunikoval som to s expartnerkou, sa ma pýtala, že ako sa má, koľko to stálo a vždy keď som jej poslal sumu alebo teda ukázal ten doklad, faktúru alebo čo to bolo, tak vždy mi sama od seba akože prispela. Že nebol v tom absolútne žiadny problém, ani som ju nepýtal. Čiže aj keby aj keby mi neprispela, tak od nej nič nechcem. Samozrejme tie tie momentálne náklady od veterinárov sú pri takýchto úrazoch vážnejších veľmi vysoké. Tam sa pohybujeme v stovkách eur až tisíckach niekedy. Takže z praxe to u mňa fungovalo tak, že vždy sme si to vedeli nejako nejako podeliť poviem tie náklady.

JS: Môže tam byť aj prípad taký, že vlastne ten jeden partner nieže sa vzdá, ale povie dobre, ostáva teda u teba ten psík. Vidím, že sa vieš o neho postarať, ako je to úplne normálne a stotožní sa s tým, že ako. Ak ho raz za čas môžem vidieť, tak budem s tým spokojný. Ale tam je základný predpoklad, že ten rozchod alebo ten ten ten rozvod je v podstate ako nieže nekonfliktný, každý rozchod je konfliktný, ale skončí sa s tým, že tí ľudia dokážu komunikovať. To je ten základný predpoklad. Ak komunikujú, tak sa dá všetko ako vyriešiť.

JD: Áno, ale ak je tam hnev, afekt, zášť..

JS: Ak nekomunikujú, ak nekomunikujú alebo komunikujú podráždene, tak to nie je jednoduché, veci nedajú riešiť.

JD: Lebo tak to býva aj s deťmi, že to nevinné decko sa veľmi často stane pri takomto type rozchodu alebo rozvodu nejakým tým nástrojom, ktorým si dávajú partneri navzájom pocítiť, že si ublížili. A to decko vlastne manipulujú jeden proti druhému.

LF: Nazvime to citové vydieranie..

JD: citové vydieranie

LF: správnym slovom, áno.

JS: Tak ja som len rád, že takých prípadov, čo sa týka teda s ohľadom na psíkov na Slovensku nie je, alebo že by ja neviem akože. Dobre, rozprávame sa tu o takejto téme, tak poviem úplnú akože capinu, ale že by že by jeden z partnerov po rozchode alebo počas rozchodu vedel, že ten, s kým sa rozchádzam, má veľmi silný citový vzťah k tomu zvieraťu. A aby som ublížil, ublížila tomu partnerovi, tak ublížim tomu psovi. Som veľmi rád, že tu nesedíme teraz a neplačú nám slzy a Jano nám nerozpráva prípady o tom, že sú na Slovensku tak sprostí ľudia, že by robili toto.

JD: To už je zase v rovine, v rovine takej, kedy zákon na to pamätá. A to je tá taká trestnoprávna ako rovina, že už sa dá potom hovoriť o ohľadne týrania zvierat, ohľadne zanedbania opatery zvierat. Takže to sú, to už je iná rovina trošku, kedy sa kedy sa dá dostať. Ale ja verím tiež, že ako k takémuto niečomu ľudia nie sú, nie sú schopní dôjsť. Aj keď aj keď viem si predstaviť, že napríklad u nejakých výstavných kusov, u nejakých chovných kusov takýchto takýchto zvierat je aj takéto niečo možné. Keď si dokážu tí ľudia, ľudia ako robiť, robiť skutočne naprieky a robiť ozaj zle.

LF: Možno preto tá citová vydieranosť nefunguje alebo teda našťastie nie je na tom Slovensku, lebo my sme takí rozmaznaní, že aj napriek tomu, že mal by som týmto činom, ktorým robím, jej spôsobiť niečo zlé. Ale tá tá naša pohodlnosť, že ten pes ma stojí čas, peniaze a starostlivosť, tak to možno preto neurobím, lebo je to niečo horšie pre mňa ako to, že viem, že tú partnerku potrestám tým, že teraz bude nespokojná.

JS: Páni, dve posledné otázky, pretože máme tu nejaké mantinely časové, musíme to dodržať. Je mi ľúto, že by som sa s vami rozprával do nemoty, ale jednoducho sú tu nejaké pravidlá a preto dve posledné otázky na vás. O tebe neviem Luky, aké máš zamestnanie? Takže prosím.

LF: Momentálne pracujem ako tenisový tréner v jednej akadémii.

JD: Ty si tenisový tréner? Oukej.

LF: Tenisový tréner, áno.

JD: Janko a o tebe neviem, či máš alebo nemáš nejaké domáce zviera?

JS: Ja mám. Máme, máme jedného psíka z útulku, Lakyho. Máme dve mačky a jedného kocúra, ktorí si žijú ako v takej komunite, komunite vlastnej. A poviem pravdu ako ani si neviem predstaviť, že by raz malo dôjsť k tomu, že máme sa my v rodine baviť o tom, že ostane tam alebo alebo tam. To sú, to sú doslova ako aj keď to neni ako podľa podľa zákona, ale to sú ozaj členovia rodiny a sú aj patričným spôsobom rozmaznaní, opatrení, ale to je to je naša záležitosť.

JD: Myslím si, že všetci traja, čo tu sedíme, to máme takisto doma, že to zviera je právoplatným členom rodiny. Tak nech to tak aj ostane páni. Je tu nejaká téma, to je teraz otázka na obidvoch. Ktorú - téma alebo otázka - ktorú ja som nepoložil a neotvoril a vy ste tak nejak boli pripravení, že toto by som tu povedal.

LF: Ja by som možno, keďže fakt mám s týmto skúsenosť, tak ani nie tak ide o toho psa, ale skôr o ten. Ja mám striedavú starostlivosť, tým pádom som v kontakte s mojimi expriateľkami, keď to tak mám povedať. A najväčší problém ako tá samotná starostlivosť alebo to striedanie je to, že tá nová partnerka, ktorá má byť so mnou, sa dostáva do konfliktu s tým, že ja komunikujem so svojimi expriateľkami. A to je, to je také tabu. To je pre nich veľmi čudné, že ako to je možné, že som stále v kontakte a v takom dobrom kontakte, keď to mám povedať, s expriateľkami. A to, toto prináša pre môj osobný život ešte viac problémov ako to samotné striedanie toho psa. Lebo tie ženy alebo v tom vzťahu to nevedia akceptovať. Je to také netradičné u nás si myslím, že na Slovensku, že niekto, kto sa s niekým rozišiel, tak s ním stále je v kontakte a a ešte v dobrom kontakte.

JS: No tak čo ti povedať? Kto chce kam, pomôžme mu tam a budem ti držať palce.

LF: Presne tak, ďakujem krásne.

JS: Ja by som ešte k tomu k tomu napríklad ako k tomu samotnému obstaraniu toho toho zvieraťa, že samozrejme už z nejakej skúsenosti môže človek povedať, že áno, dobre si to rozmysli. Ako to, čo robíš, ideš adoptovať, ideš kúpiť. To sú také teórie, samozrejme, ktoré ktoré sa dajú dajú opakovať, ale ozaj to platí ako pri tomto dvojnásobne. Nie je to vec. Ako človek, človek ja si len tak ako spomínam z Teórie veľkého tresku, z toho môjho veľmi obľúbeného seriálu. Amy a Sheldon, veľmi inteligentní dvaja ľudia, ktorí boli vo vzťahu x rokov a zrazu prišli s novinkou, že pre tých svojich priateľov, že máme pre vás obrovskú novinu, čo ideme urobiť. Nakoniec ako po dlhom, po dlhom pátraní po dlhom očakávaní vyšlo z nich: "Ideme si kúpiť spoločne korytnačku." Oni to ozaj vnímali ako obrovský posun v tom vzťahu, ako niečo niečo mimoriadne, že budú mať niečo, o čo sa spoločne budú starať a čo ich bude, čo ich bude ako spájať, preväzovať ako aj do budúcnosti. A to bolo, to bolo strašne milé. A neviem, či si to každý uvedomuje, keď takéto niečo rieši. Hej, že ozaj nie je to, nie je to kúpiť si, kúpiť si možno to auto, alebo kúpiť si bicykel, ktorý stojí oveľa veľa, ale je to niečo také, čo čo nás spája. Musíme sa o to spoločne starať. Musíme si to vážiť. Treba, to zviera je, to zviera je v podstate bezbranné. Ako my nekupujeme alebo neobstarávame zvieratá z prírody, ktoré sú schopné nejakým spôsobom samé prežiť. Ale ale oni sú svojím spôsobom ako bezbranné, oni bez nás bez nás nevyžijú, skutočne nevyžijú. Čaká ráno na potravu, čaká na vyvenčenie, čaká na pohladenie, nie je schopné, nie je schopné fungovať, fungovať samostatne. Takže, takže to je len také ako aj možno pred tými Vianocami. Možno je to také klišé, ale ozaj si to rozmyslieť, že čo čo obstarávam, čo chcem doviesť do tej rodiny, lebo lebo je to, je to obrovská radosť, obrovské množstvo zážitkov. Sme sa rozprávali s Lukášom, že je to, čo on prežil so svojím psom, to sa nedá len tak ľahko opísať. To je to jedna obrovská hodnota ako super zážitky, ako niečo mimoriadne. Ale na druhej strane je s tým spojená ako obrovská obrovská zodpovednosť a neviem, či si to každý uvedomuje.

JD: Pravdepodobne táto epizóda pôjde do vysielania až po Štedrom dni. Ale dobre, že si to otvoril a ja som to chcel akože uzavrieť práve týmto, že jednoducho nie je to na chvíľu a nie je to vec. A áno, tie deti sa veľmi potešia tomu šteniatku. Aj druhý deň sa možno tešia, možno aj tretí, ale dajme pozor na to, aby ten piaty deň to šteňa neskončilo niekde pri.. mimo toho stromčeka. Ďakujeme veľmi pekne všetkým poslucháčom, všetkým divákom za vašu priazeň v celom tomto roku 2023. Prajem Vám šťastné a veselé Vianoce. A ďakujem veľmi pekne Lukášovi a Janovi za to, že tu dnes so mnou boli a porozprávali sme sa o krásnej téme Na striedačku. Chlapci, ďakujem.

JS: Ďakujem. Díky.

LF: Ďakujeme aj my za pozvanie.

chlpatá akadémia: Ahoj Dvojnožci, ja som Denisa z Lovely Dog a toto je Chlpatá akadémia, v ktorej vám prezrádzať návody na poslušných štvornožcov. Ako naučím môjho psa zvládnuť odlúčenie. Tu je veľmi dôležité povedať, o aké odlúčenie sa jedná. Čiže pokiaľ by sa mi stalo, že chcem ísť do nemocnice alebo potrebujem ísť do nemocnice alebo idem na dovolenku alebo potrebujem odísť na pár dní na služobnú cestu, tak je veľmi dôležité vedieť, kde nechávam psa. Pokiaľ nechávam psa so svojimi rodinnými príslušníkmi, ktorí presne vedia, aký má pes režim, tak ho proste dodržia a nemalo by sa nič stať. Pokiaľ odídem do nemocnice a naozaj príde dajme tomu nejaký iný rodinný člen sa postarať o môjho psíka, ale vie, aký je režim, vie ho nakŕmiť, vie, kedy má ísť so psom von. Vie, čo pes potrebuje, aj tak to pes zvládne. Situácia nastáva iná v prípade, že pes musí ísť do hotela alebo musí ísť do iného miesta, kde sa o neho postará iný človek. Takže v tomto prípade volím tú vec, že postupne toho psa na majiteľa toho hotela alebo na človeka, ktorý sa o toho sa bude starať, učím. Čiže idem napríklad na hodinu do psieho hotela, nech sa môj pes zoznámi s majiteľom. Potom ho tam na hodinu nechám. Potom sa vrátim o týždeň, nechám ho tam na tri hodiny, prípadne ho nechám na jednu noc a ten pes vie, že sa vždy vrátim. Takže stále je to v poriadku. Najlepšie je, keď má pes rovnakú stravu, keď sa tam pes cíti dobre a hlavne, keď majiteľ toho hotela vie presne, ako sa so psami pracuje. Hav!

Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť, Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.