S02 E06 Manikúra, pedikúra, frizúra

JD: Ahoj dvojnožci. Moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Dnes je mojou vzácnou hostkou až z Košíc tu v Shtoodiu v Banskej Bystrici majiteľka Salónu pre psy a mačky Verterra Dagmar Sruckelová, Dáša ahoj.

DS: Ďakujem. Ďakujem za pozvanie.

JD: Veľmi radi sme tu. S Dášou sa dnes budeme rozprávať na tému Manikúra, pedikúra, frizúra. Takú tému ani podobnú tému som tu ešte nemal a veľmi sa teším na všetko, čo mi o tom porozprávaš. Začnem teda úplne od začiatku. Ako si sa dostala k tomu, čo robíš, kde bol celý ten predpríbeh a aká bola tvoja cesta až do toho momentu, že sedíš tu u nás v štúdiu a nahrávame spolu Zverissimo.

DS: Tak bolo to veľmi zaujímavé a v podstate asi ako všetko zaujímavé v živote začalo náhodou. A v mojom prípade to bola náhoda presne tá, že som bola ešte kedysi dávno študentka. Po škole strednej som išla na nadstavbu a tam sme mali stále takýto akože dvojmesačný blok učenia a 10 mesiacov voľna. Keďže som nechcela mať len samotné voľno, chcela som niečo robiť a v podstate aj som študovala poľnohospodársku školu, aj som mala stále vzťah k zvieratám, tak som hľadala brigádu v rámci takejto oblasti. V tej dobe je to naozaj už 30 rokov naspäť, bolo v Košiciach jeden jediný salón pre psov, do ktorého nosil pudlíka môj strýko. Oni mali teda moji bratranci mali pudla a vedela som, že niečo také existuje. Tak som sa rozhodla, že skúsim si vybaviť takúto brigádu na to obdobie teda medzi školou. No a keďže som sa bola pýtať vtedy ešte mojej nádejnej svokry, ona ešte netušila, že ja už vtedy chodím s jej synom. Tak prvýkrát ma nevzala, lebo teda mali plný stav. Čo bolo zaujímavé, tak presne v ten deň, keď som si bola pýtať brigádu, tak ma aj môj frajer predstavil svojej mamke, že toto je moja priateľka. A svokra vtedy, no vtedy ešte nádejná svokra, že teda však som sa bola pýtať o brigádu, prečo som nepovedala kto som a ja hovorím, ja som nechcela protekciu, len prácu. Ale teda o pár týždňov sa tam to miesto uvoľnilo a naozaj to vyzeralo, že to bude len také to prechodné obdobie, prechodná práca.

JD: Čo si v tomto momente o tej práci vedela?

DS: No nevedela som nič, len to, že tam chodil teda ten pudel môjho strýka a že teda je tam nejaká procedúra, nejaké kúpanie a strihanie. A že teda sú psy a sú plemená, ktoré sa strihajú a je to proste práca so psami. Je to práca so zvieratami. No a keďže som tam prišla, keďže ma tam už potom zobrali, tak som ako úvodná brigádnika začala teda úplne od piky a začala som robiť také tie pomocné práce - umývanie psíkov, česanie, neskôr nejaké hygienické veci, pazúre. Potom ma málinko pustili k takému strihanie ako jednotlivých častí, že labky, trošku papuľka, ale akože strihanie celých psíkov teda to, to bol chvílinku to trvalo. No ja po škole, teda keď som dobrigádovala, išla som ešte znova študovať. Keď som sa vrátila zo školy, tak som automaticky išla naspäť, že ja teda chcem pokračovať. Vtedy už ma teda svokra tak viacej priprela do toho strihania. Už mi teda nadelila psíkov, už mi nadelila prácu. Zasvätila ma trošku do tej práce, ale samozrejme, bolo to ešte také kostrbaté, keďže som sa učila a v podstate môj prvý pes, ktorého som strihala, bol práve ten strýkov pudel, ktorý ktorý bol tá cesta k tomu, aby som vôbec o takej práci sa niečo dozvedela. No a neskôr, teda po materskej som vedela, že ja tam sa vrátim a ja v tej práci chcem pokračovať.

DS: Keď som sa teda po tej materskej vrátila, tak zhodou okolností bola taká zvláštna situácia, že jedna známa, ktorú som tiež poznala ako stíhačku, chodila na strihacie súťaže do Prahy a tak mi o tom povedala, že je aj taká možnosť aj súťažiť. A ja naozaj ešte ako strihač v plienkach som teda môj súťažný duch vyhral. A tak som povedala, že výborne, že si prosím prihlášku, že ja tam proste chcem ísť. Takže naozaj také strihacie teliatko som sa dostala na prvú stíhaciu súťaž do Prahy, kde som zrazu zbadala úplne iný svet. A vtedy som teda pochopila ten veľký rozdiel medzi strihaním a profesionálnym groomingom. Ale bolo to fascinujúce, tým, že ma to naozaj chytilo, tým, že okrem toho, že mám rada prácu so zvieratami, tak aj tá umelecká stránka tej práce tam bola proste na úplne inej úrovni, tak mňa to fascinovalo. To, že som videla, čo všetko neviem, bola presne škola, ktorá v podstate mi dala asi najviac. Po tejto súťaži som sa na najbližšiu súťaž dostala až o rok. Kde som sa znova dozvedela len to, čo robím zle. To, čo ešte neviem.

JD: A čím si vyplnila ten rok?

DS: Tak som pracovala v salóne u svokry, kde teda naozaj tá úroveň, alebo to bežné strihanie, tá bežná úprava je trošičku na inej úrovni ako na tej súťažnej a tá súťažná je ešte oveľa vyššie ako bežná výstavná úprava. Čo zase mnohí ľudia nevedia, že keď sa psík upravuje na výstavu, je tam určitý štandard tej úpravy a štandard toho tej vizáže. Ale na tej súťaži je to ešte o veľký kus náročnejšie a ten level je naozaj vysoký. No a po ďalšom roku som išla opäť a tak to trvalo asi 3-4 roky. Kde som sa teda učila naozaj na vlastných chybách a nie lacno, lebo vždy som musela vycestovať. Vždy som teda zasúťažila, zistila som, čo ešte neviem, čo ešte treba zlepšiť. No a po tom štvrtom roku, teda už sme začínali byť takí mierne skeptickí. Môj manžel už tak akože, tak to asi nie je úplne akože ideálne. A je pravda, že v tej dobe aj na tej strihacej súťaži v Prahe, volalo sa to Pragobest, tak súťažilo veľa Talianov, Španielov, Francúzov, ktorí naozaj sa umiestňovali a mali kvalitatívne aj esteticky inú prácu ako sme mali bežne my. A celé to, celé to vyznievalo tak, že teda my Slováci a Češi sa nevieme umiestniť, že proste stále nás potrebujú títo akože zahraniční, lebo toto boli rozhodcovia, toto boli akokeby protežovaní ľudia. Ale čo sa stalo na ten štvrtý rok, čo bolo pre mňa veľmi úžasné a veľmi prínosné bolo, že prišla jedna skvelá rozhodkyňa za mnou a tá mi teda povedala, že čo sa týka kvality práce, že je to na top úrovni a kebyže strih mám dorobený tak ako má byť. Tak že ten pes vyhrá nie svoju kategóriu, ale že celú súťaž. A ja teda že čo, čo to je, to dorobiť to ako to urobiť inak. Tak ona mi dala nejaký, nejakú spätnú väzbu, nejaký feedback a vtedy sa môj manžel tak zaťal, že okej, tak ideme ešte na ďalšiu súťaž do Milána. Tam bude táto rozhodkyňa posudzovať a skúsiš, že vieš to spraviť tak, ako ti povedala. Hovorím: "Viem". "Skúsiš to spraviť a uvidíme, či to teda zafunguje." A zafungovalo.

JD: Čo to znamená?

DS: To znamená, že som išla o pár mesiacov už súťažiť do Milána a v podstate v kategórii pudlov, kde som teda ja som strihala hlavne pudlov na začiatku. Tak sme obsadili tretie miesto už vo veľkej konkurencii a zase tam prišiel nejaký, nejaká spätná väzba od rozhodcov, ešte čo sa dá vylepšiť. Samozrejme, už tam bola otázka, keď som sa umiestnila, keď som postúpila, či chcem tú spätnú väzbu, lebo teda už ju asi nepotrebujem. A ja hovorím, ale chcem. Naozaj a myslím si, že každý, kto robí svoju prácu a miluje ju, vie, že najviac sa naučíme na vlastných chybách a tie nás posunú. Čiže ja som samozrejme vďaka ďalšej spätnej väzbe dostala informácie, čo ešte vylepšiť. A asi tri mesiace na to sme išli do Barcelony na veľkú strihaciu súťaž, kde sa konali aj majstrovstvá Európy a tam som vlastne s pudlom vyhrala prvé miesto. Tam som vyhrala aj druhý najlepší strihač celej strihacej súťaže, kde ich bolo asi cez 100 ľudí z celej Európy. Ale bol to naozaj proces. Čiže aj dnes, keď niektorí moji kamaráti, známi, zákazníci, vau vy čo ste všetko vyhrali a čo ste ako ste uspeli! Toto je len záver. To je naozaj len taká čerešnička toho procesu niekoľkých rokov a naozaj učenia sa cez vlastné chyby. A toto bol taký štart tých mojich súťaží, kde už teda už prišli aj prvé úspechy. Ale čo je najdôležitejšie pre mňa a do mojej práce je to, že ja som tam naozaj videla úplne inú úroveň tej práce, úplne iný prístup, úplne iné tie finiše, to bol proste. To bola top práca, plemeno od plemena, ktoré sa tam súťažilo. V podstate sú také štyri základné kategórie, do ktorých sa vlastne delí aj úprava ako taká a to sú pudle, nakoľko je tam veľa variant veľkostných a veľa strihov. Kategória španielov, tam sú zase niekoľko typov plemien, ktoré spadajú do tejto kategórie a upravujú sa určitým spôsobom. Kategória trimovaných psíkov, tam je zase veľa teriérov, ktorí sa upravujú trimovaním. A kategória strihaných psov, tam sú napríklad Bišon, Lagotto Romagnolo, Bedlington, Kerry Blue. Čiže sú také ako oblasti a každá tá oblasť má aj svoje špecifiká. Ale opäť na tej súťaži v každej kategórii x strihačov robilo špičkovú prácu a tam sa v podstate nepozeralo, kto ostrihá zle a kto dobre, len z tých najlepších, kto urobí viac alebo menej chýb.

JD: A dnes ako majiteľka psieho salónu Verterra ešte stále sa aktívne zúčastňuješ takýchto súťaží. Alebo možnože áno aktívne, ale možnože už ako porotca?

DS: Tak už v podstate postupom času tá Barcelona bol taký prvý veľký úspech, ktorý som absolvovala, ale po ňom, teda tam som sa namotivovala aj na tie majstrovstvá Európy, ktorých v tej dobe som sa ešte nemohla zúčastniť, lebo najprv človek musí vyhrať, aby bol nominovaný. A vďaka tomu prvému miestu ma nominovali na nasledujúce majstrovstvá Európy. Takže mala som ďalší veľký cieľ. Na tých ďalších majstrovstvách som teda skončila tretia zo všetkých účastníkov tých majstrovstiev. A rok na to prvá. A to už boli veci, kde ja už som sa naozaj súťaž od súťaže posúvala a v tej dobe už v podstate pre mňa dennodenná práca bola tréning, kde som si zlepšovala techniku, rýchlosť, precíznosť. Čiže práca mi bola hobby a hobby mi bola práca. Bolo to úžasné a celá tá kombinácia bola vynikajúca a malo to teda ten výsledok, ktorý som si ani nepredstavovala, že sa mi podarí dosiahnuť. No a samozrejme ako víťaz tohto šampionátu v tej dobe mali pravidlá, že keď už raz niekto sa stane šampiónom, čiže majstrom šampiónov, tak sa už nemôže zúčastniť ako účastník, už iba ako rozhodca.

JD: Ahá.

DS: Práve preto, aby sa tam neopakovali tí istí, ale aby naozaj každý mal stále motiváciu sa zlepšovať, aby mal šancu uspieť. Čiže nasledujúci rok som už robila v podstate rozhodkyňu na tých ďalších majstrovstvách Európy. Potom som teda ešte zopár súťaží absolvovala, ale to už bolo v nejakých časových rozostupoch, kde už som si chcela vyskúšať iné plemeno. Kde už som chcela vyskúšať niečo iné, s čím teda uspejem, tiež sa mi podarilo aj s anglickým kokrom vyhrať v Barcelone prvé miesto. V Prahe som vyhrala celú strihaciu súťaž a v podstate už som to robila len tak kvázi na vylepšenie toho, čo som dosiahla. A čo sa týka strihacích súťaží na Slovensku, tak tam ma pozývali už v podstate ako rozhodkyňu, čiže skôr som pripravovala iných ľudí na súťaže a v podstate to robím dodnes. Teraz nedávno som bola aj v Prahe robiť seminár práve na prípravu na tieto stíhacie súťaže, lebo aj keď sa to javí, že sa s tým všetci živíme ako strihači, tak nie je to úplne tak, lebo tým, že je to súťaž, je to ako šport. Tam naozaj treba mať výbornú predprípravu, výbornú prípravu, perfektný timing a potom to ešte naozaj, aby to sa doťuklo na tú sekundu, lebo tiež sa tam púšťajú stopky a tie stopky teda odpípnu koniec, položiť nožnice a ide sa hodnotiť. Takže skôr už teraz robím takéto tie seminárne a prípravné veci a súťaží už sa zúčastňujem len v inej kategórii, lebo teda už pracujem aj alebo moje hobby je už aj v inej oblasti, teraz venujem sa aj záchranárskej kynológii a súťažiť chodím tam a tuná na tie strihacie súťaže pripravujem ďalších strihačov.

JD: A ty si svojho salónu iba majiteľka alebo to tam aj aktívne funguješ a striháš sa pripravuješ?

DS: Som aj majiteľ aj strihám a teda mám aj ľudí, ktorí so mnou pracujú, ale stále sa tej práci ešte venujem aktívne.

JD: Okej, poďme sa teda porozprávať teraz o tom, čo sa stane, keď sa zatvoria dvere toho salónu, alebo možno ešte kvapku skôr, že kedy ja ako majiteľ psíka sa môžem a mám rozhodnúť, pretože navštívim tvoj salón. A kedy o tom takmer ani ani nemám uvažovať?

DS: Tak to rozhodnutie asi prislúcha majiteľovi každému, ktorý si už zadováži psíka. Čiže keď už si niekto zadováži psíka, kde štandard toho plemena súvisí aj so srsťou a s úpravou, tak už to rozhodnutie musí prísť vtedy. Čiže zobrať si psíka, a to sa teda ešte stále stáva, zobrať si psíka, ktorý si vyžaduje úpravu, pravidelnú úpravu srsti, ale brať to tak, že veď nechodí na výstavu, nie je to potrebné. Ja ho mám rád aj takého, aký je. Nie úplne ideálne, lebo tie zvieratká v podstate tú úpravu potrebujú ako pomoc od nás nakoľko boli šľachtené na určitú prácu, na určité prostredie. Tá srsť ich má pomáhať a má ich chrániť. A priorita teda tej úpravy, v čom spočíva, nie je len tá estetika. Tá estetika je v podstate to posledné. To prvé je zabezpečiť správnu výmenu, zdravie a hlavne dobrú ochranu, pretože to je tá najdôležitejšia úloha srsti. A tá srsť tých psíkov má chrániť v podstate v tých oblastiach alebo v tom prostredí, na čo boli vyšľachtení. Čiže naozaj to vychádza z práce, na čo boli šľachtení, na to bola šľachtená vlastne aj srsť a rátalo sa s tým, že tá úprava vlastne pomôže tým zvieratám naozaj docieliť tú srsť, ktorá im pomôže. Tak ak teriéry majú tvrdú srsť a dá sa docieliť len správnym a pravidelným trimovaním. Ale opäť títo psi môžu ísť do ťažkých terénov, do ťažkých hustých krovín, pretože tá srsť ich ochráni a takisto aj vodné psy. Či to boli pudle alebo to lagotto romagnolo alebo španiele. Zase majú typ srsti šľachtením docielený tak, aby bol vhodný do vody, na plávanie. Ale to už v dnešnej dobe veľakrát sa akokeby opomína a mnoho majiteľov už si zase tých psíkov neberie s tým účelom, že chce s nimi pracovať. Ale ten ten úvod tej úpravy je tam, tam niekde pri tých všetkých psíkoch. Čiže aj keď ten psík už dnes neplní tú pracovnú funkciu, tak stále tú srsť má, má ju vyšľachtenú ľuďmi a v podstate potrebuje pomoc pri tej údržbe, aby tá srsť mu bola ku prospechu a nie na obtiaž. A opäť, pokiaľ sa srsť neupravuje pravidelne, tak naozaj môže spôsobovať psíkovi viac starostí, viac problémov, dokonca aj zdravotných a nepomáha mu tak, ako má. Čiže pokiaľ si majiteľ zadováži také plemeno, mal by vedieť, že áno, mám psíka, či už je to maltezák alebo anglický koker alebo pudel, alebo aj ten teriér, aj ten bradáč, že je to vlastne plemeno, ktoré tú úpravu potrebuje v podstate celoživotne. Tým pádom už aj majiteľ by mal začať so šteniatkom takú malú predprípravu - manipulácia, chytanie, česanie. Keď treba sem tam vložiť do vane, keď treba trošku osprchovať nohy, aj s malým šteniatkom, aby naozaj v rámci socializácie sa ten psík pripravil. Taký skúsenejší alebo šikovnejší majitelia už tu prípravu robia aj tak, že prídu do salónu s niekoľkomesačným psíkom len na také oboznámenie sa s tým prostredím. Niektorí to robia aj v rámci veteriny a niektorí to robia už aj v rámci salónov, že teda prídu s troj-štvormesačným psíkom naozaj len na také základné veci, len aby ten psík sa naučil, čo to bude obnášať. No a potom samozrejme už keď tá srsť je pripravená na tú prvú úpravu, tak za zavretými dverami sa udeje všetko, čo je potrebné pre tú danú srsť, dané plemeno, daný typ srsti.

JD: A o tom, čo to konkrétne znamená, sa po krátkej pauze budeme s Dášou rozprávať ďalej. Nezabudnite nás sledovať na YouTube, Instagrame a Facebooku. O chvíľu sme späť.

reklamný odkaz: Krmivo Superior Care White Dogs od Nature´s Protection vyrieši problémy u psov s bielou srsťou. Vďaka starostlivo vyberaným surovinám ostanú slzy i sliny vášho miláčika transparentné, čím toto krmivo pomáha predchádzať vzniku hnedých škvŕn na srsti. Receptúra je navyše s hypoalergénnymi bielkovinami a bez obilnín. Nature´s Protection nájdete v každom dobrom petshope.

JD: Dámy a páni, milí dvojnožci, vitajte späť tu u nás v štúdiu. Dnes sa s Dášou Struckelovou rozprávam na tému Manikúra, pedikúra a neviem to tretie ..

DS: .. frizúra (smiech).

JD: Teraz vyberieme jedného pudla, akéhokoľvek pudla ako príklad toho, čo všetko tys tým pudlom robíš, keď ja ti ho ako majiteľ, ktorý je poučený o tom, že toto je plemeno, ktoré by sa malo takýmto spôsobom zveľaďovať a upravovať, ja to viem, doveziem ti ho a.. čo všetko urobíš?

DS: No takže čo sa týka pudlov. Základná úprava, základná údržba u tohto plemena a tu už zase záleží, či je to v salóne alebo doma. Je tú srsť udržiavať česaním, nakoľko pudel je plemeno, ktoré nepĺzne, je veľmi obľúbené práve preto. Ale tá srsť aj tak odumiera. Všetka odumretá srsť teda ostáva vo vnútri a treba tomu psíkovi opäť pomôcť sa jej zbaviť, aby znova tá srsť mohla byť zdravá a mohla toho psa chrániť. Ale už čo sa týka aj úpravy celého pudla, je tam niekoľko štandardných strihov a niekoľko neštandardných. Pudel je veľmi výnimočné plemeno práve v tom, že vie byť rôznorodý práve tým, ako sa upraví a v podstate tá úprava naozaj zahŕňa, nevyhnutne zahŕňa aj strihanie. Je to taká špecifická srsť, ktorá nie je úplne bežná. Je to v podstate psia vlna a tá sa dá upravovať naozaj tak, že sa tvaruje do rôznych tvarov ako typických, tak netypických. Preto je to vlastne aj veľmi obľúbené plemeno na také avantgardné strihacie súťaže, kde sa robia úplné šialenosti z tej srsti. V podstate sa tvarujú ako socha z ľadu, tak to dokážu vytvoriť z tej srsti, pokiaľ je tá srsť kvalitná. No ale už keď je to teda bežný majiteľ a príde so psíkom do salónu, tak to základné, ktoré musí absolvovať každý pudel, je správne vykúpať s kvalitným šampónom, správne ošetriť tú srsť, vykúpať, vyčesať a vyfénovať. Dobre upravená srsť na strihanie, v podstate pripravená srsť na strihanie, je len srsť, ktorá je čistá s dobre nastavenou kozmetikou práve pre daného psíka, lebo ani to nie je úplne jednoznačné. Každý ten jedinec je trošku iný. Farebné rázy sú trošku iné, takže tam naozaj treba zvoliť správnu kozmetiku. No a pokiaľ sa tá srsť už vyfénuje, vyčeše a pripraví na strihanie. Potom začína samotné strihanie. Zase je rozdiel, či ten psík je práve chodiaci na výstavy, čiže chodí pravidelne na výstavy a strihy musíme voliť teda podľa toho, aké sú štandardné a štandardom uznané na výstave. Je ich v dnešnej dobe 5 a v spolupráci s majiteľom alebo po dohode s majiteľom sa teda nejaký strih na toho psíka nasadí akokeby, akokeby kabát a ten strih sa teda udržiava do tej maximálne najlepšej najvhodnejšej varianty, kým tá srsť dorastie. Kým je teda v top kvalite aj samotný strih, pretože keď berieme do úvahy, že to šteniatko má krátku srsť, tak musí aj tá srsť dorásť, musí sa dotvarovať, doformovať, aby tam psík naozaj mohol aj tie výstavné úspechy žať už teda v plnej kráse. Ale pokiaľ už je to psík, ktorý teda na výstavy nechodí, je to psík na doma, tak opäť majiteľ si zvolí, ktorú z tých kratších variant tých praktickejších si prosí na toho psíka tak, aby naozaj opäť srsť vyhovovala psovi, psíka chránila, vyhovovala majiteľovi, on ju zvládal udržiavať a aby vlastne celá tá procedúra bola ku prospechu ako psíka, tak aj majiteľa. Ak teda zvolíme si nejakú kratšiu variantu, tak po tom kúpaní a sušení a vyčesaní tej odumretej srsti u všetkých typov strihov pudla sa strihá papuľa nakrátko, ale vychádza to opäť zo štandardu, kde teda štandard opisuje samotné plemeno a súčasťou toho je aj výraz tváre - papuľa, krk. Čo teda všetko sa dosiahne aj tým ostrihaním tej papule. V neposlednej rade je to aj z hygienických dôvodov veľmi vhodné pre psíka. Strihajú sa packy alebo respektíve prsty úplne nakrátko. Opäť to vychádza zo štandardu, pretože ako vodné plemeno má medzi prstami vodné blany, plávacie blany, aby sa mu ľahšie plávalo a práve tým vystrihaním sa psíkovi umožňuje lepšie plávať. Ale pokiaľ aj mám psíka, ktorý je na doma a nepláva, vždy je to pre psíka hygienickejšie, aj pre mňa ako pre majiteľa, že tá srsť je proste krátka. No a potom samotný strih teda už sa nasadí na psíka či strojčekom, či nožnicami, či kombináciou. Takže ten psík teda stojí na stole a mi ho..

JD: Stojí? To sa chcem opýtať, stojí? Spolupracuje, je to všetko akože "easy"?

DS: Úplne "easy" to nie je, dokiaľ sa to psík nenaučí, ale aj toto je proces. Tak ako my sa ľudia učíme, učí sa to aj v podstate psík. Tak ako deti, keď idú do školy. Prvý rok úplne neobsedia, ale naučia sa a tak isto sa naučí aj psík. Preto je veľmi dôležitá aj tá pomoc od majiteľa a tá práca so psíkom doma, lebo čo je psík naučený z domu, oveľa ľahšie znesie aj v cudzom prostredí.

JD: Prepáč, že ti do toho skáčem, pomáha ti alebo je skôr na škodu prítomnosť majiteľa počas procedúry?

DS: V mojom prípade, mne je to viac na škodu. Ja pokiaľ pracujem sama so psíkom, viem s tým psíkom si vytvoriť vzťah a viem s ním pracovať tak, že je to rýchle, efektívne, ale hlavne bezpečné. Pokiaľ ten psíček je stále v objatí majiteľa, ktorý je tam niekde okolo stola pobieha, pozoruje. Všetkého sa ľaká, alebo minimálne chce toho psíka hladkať a ten sa za ním hmýri. Je to trošku nebezpečné a celá procedúra sa zbytočne predlžuje. Takže pre mňa je určite jednoduchšie, keď je ten psík sám a samozrejme, že ten psík, keď je naučený, tak to zvládne aj sám. No a keď je teda ten psík hotový, urobia sa ešte hygienické veci ako pazúre, ušká, ktoré sa vyčistia, pazúriky sa ostrihajú v prípade potreby a všetko sa v podstate robí tak, aby to bolo ku prospechu psíka. Čiže to, čo potrebuje, sa spraví tak, aby opäť niekoľko týždňov, niekoľko mesiacov mohol dobre fungovať s tou srsťou, ktorú má. No a majiteľ si príde pre hotové zvieratko.

JD: Zvykne bývať majiteľ aj prekvapený z toho výsledku? Alebo si dopredu tak jasne poviete, možno aj ukážete nejaké príklady, že on jednoducho vie, ako bude, ako bude psík vyzerať po tom, ako u teba skončí?

DS: Väčšinou si povieme čo najdetailnejšie, ale majiteľ, ktorý ešte nemal takéhoto psíka alebo sa ten psík upravuje prvýkrát, aj tak je prekvapený. Vždy je prekvapený, keď je ten, ten skok taký veľký alebo tá úprava sa robí naozaj prvýkrát, tak ten rozdiel je markantný.

JD: Ako dlho to trvá? Hodinu, dve, tri, päť?

DS: No opäť je to rozdielne. Zrovna pri pudlovi máme štyri veľkostné rázy. Toy, trpaslík, stredný a kráľovský. Tam sú tak veľké veľkostné rozdiely, že naozaj to sa nedá ani povedať, že môže niečo trvať hodinu a pol a kráľovský pudel na výstavu 6-7 hodín.

JD: A ktoré, ak také vôbec sú, ktoré rasy vôbec nie sú vhodné na takéto.. ale to sme si asi povedali, že že takmer každá.. Každá aj ja keď má malého bieleho Jacka Russela bez papierov, ktorý má 13 rokov, ešte stále by som mohol s ním k tebe prísť a ty by si mu urobila niečo, čo by bolo prospešné hygienicky a možno aj esteticky.

DS: Áno, tu sa práve dostávame k tomu, k tej podstate toho slova grooming. Pýtal si sa to aj na začiatku. Mňa sa to aj pýtajú niektorí ľudia, že čo to vlastne je. A tu je ten rozdiel oproti tomu, ako my po slovensky opisujeme našu profesiu "strihač". Tak naozaj práca strihača nie je o tom zbaviť psíka srsti, ale grooming v preklade znamená starostlivosť. A to je presne to, to je tá pointa tej našej práce, starostlivosť o srsť a kožu a každý pes, ktorý má akúkoľvek srsť, tak tú starostlivosť aspoň raz za čas potrebuje.

JD: No dobre, a keby som teraz úvodzovky hore dole bol taký špekulant, že si poviem, že jednoducho to dokážem aj ja. Proste doma úplne v pohode. Komu by si to doporučila a za akých podmienok a ktoré veci by si rozhodne zakázala doma robiť takým takým špekulantom, akého som teraz popísal?

DS: No čo sa týka domácej starostlivosti, samozrejme je to nevyhnutná súčasť. Ja to rada pripisujem alebo prirovnávam k tomu, ako keď my chodíme k zubárovi. Máme špičkového zubára, perfektného, ktorý sa nám stará o zuby, aby boli zdravé, krásne, ale my tiež nečakáme, kým nám on vyčistí zuby. Tiež sa v podstate tú starostlivosť musíme denno denne venovať, aby on dokázal spraviť tú svoju prácu. A u tých psíkov, u tej srsti samozrejme čím je náročnejšia, tým viac si vyžaduje aj pomoc a starostlivosť od toho majiteľa. Nie je to len o salóne, ale je to práve o tom, že aj ten majiteľ dokáže urobiť veľký kus práce, aby pomohol tej výmene srsti či vyčesať, či rozčesať to, čo treba. Hygienické veci, keď treba očká vyčistiť. No určite s tým nebude majiteľ čakať na salón, do ktorého pôjde o 2, o 3 mesiace. Pokiaľ teda už ten problém nastane, že treba vyčistiť oči alebo uši a niektorí majitelia teda skúšajú aj takúto základnú úpravu strihaním. To že výsledok nie je taký ako odo mňa, nemusí byť vôbec podstatné, pokiaľ to má splniť ten účel, že to psíkovi pomôže v zmysle, aby tá srsť bola zdravšia. Nie vždy to tak dopadne. Niekedy to dopadne veľmi vtipne a volajú nám, že prosím vás, rýchlo opravujte, lebo sme to dogabali alebo máme pol psíka ostrihaného, ďalej strojček neberie. My nevieme, čo s tým, takže sú aj také prípady. Takže úplne čo neodporúčam, asi neodporúčam len to neurobiť nič. Proste tie zvieratká, keď si zadovážite už tá starostlivosť je súčasť toho, tej starostlivosti. Aj tá starostlivosť o srsť a kožu. No a keď už robiť, tak to, na čo si trúfnem, alebo to, čo naozaj môže psíkovi pomôcť a neublížiť.

JD: A čo také najbizarnejšie od teba majiteľ psa chcel? Už je jedno, aká je to rasa, nemusí to byť pudel.

DS: No najbizarnejšie. Bol to zrovna pudel, keď jeden majiteľ teda, majiteľ.. (smiech). Majiteľ, mal syna, ktorý mal veľmi rád jednu značku športovú a tú chcel teda vystrihať aj na psíka.

JD: Nieee!

DS: Áno, a ten ten chlapec, tínedžer chodil stále v tej a tej značke. Nosil čierne oblečenie s bielym znakom a pudlíka mali čierneho, takže sme zabezpečili, aby sa pudlíček podobal na svojho majiteľa. Ale je to v podstate pre psíka úplne bezpredmetné. Jemu je úplne jedno, či má tam vystrihané koliesko alebo štvorček, ten pes to nerieši. Pokiaľ je tá srsť zdravá, on to nerieši. No a chlapec bol spokojný. Čo sa mi však stalo a bolo oveľa bizarnejšie, bola veľmi zvláštna príhoda, kde majiteľ, už pán v staršom veku, strážil manželke psíka, ktorá bola ťažko chorá, bola na liečení. No a stalo sa mu nešťastie. O toho psíka prišiel a strašne chcel zabezpečiť, aby tá manželka nebola nešťastná. Tak hľadal spôsob, ako nájsť podobného psíka. Volal do chovateľskej stanice, odkiaľ mali oni to zvieratko. Dokonca tam mali dospelého jedinca. On si ho za veľké peniažky kúpil a rovno volal nám do salónu, že prosím vás ostrihajte ho rovnako ako toho predošlého, lebo proste nechcel raniť tú manželku, že sa, že prišla by z liečenia a nemala by doma milované zvieratko. Takže sme ho ostrihali a tá pani naozaj bola spokojná. Bola šťastná a keď prišla o pár mesiacov, ja som na to aj zabudla, na celý tento príbeh pri tom množstve ľudí. Tak sa mi strašne chválila, že aký je úžasný ten psíček a že ako sa jej zmenil po tom ako sa vrátila z liečenia a že sa mu zmenila povaha, že k lepšiemu. Takže bola veľmi spokojná, ale hlavne bola šťastná, bola, bola "happy". Takže to bolo naozaj také bizarné.

JD: Ale podarilo sa to. Bizarné to je, to bez debaty, ale bolo by to ešte horšie podľa mňa, keby na to pani prišla. A o to väčší asi by nastal smútok a možno aj hnev na toho manžela.

DS: Určite.

JD: Akože ten zariskoval. Ale chvalabohu, že to dopadlo takto. Čo ťa čaká v najbližšej dobe? Možno nejaké nejaké novinky alebo alebo súťaže, porotcovanie, čokoľvek.

DS: No v najbližšej dobe ma čaká seminár, ktorý teda budem organizovať znova na prípravu na strihacie súťaže a už ma to trošku aj znova láka sa na nejakú súťaž prihlásiť, ale musím to skĺbiť teda aj s tým mojím ďalším hobby, ktoré mám.

JD: O tom nám povedz ešte niečo viac.

DS: Tak to je opäť na dlho. Ja popri svojej práci, že som dennodenne so psíkami, tak moje hobby je opäť so psami a trénujem, trénujem záchranárskych psíkov. V podstate mám aj psíka, ktorý je pripravený na reálne nasadenie. Sme dobrovoľní záchranári, ale teda veľkú časť voľného času venujeme práve tomu tréningu a príprave toho psíka na záchranu ľudských životov.

JD: Ja ti za celé Zverissimo ďakujem, že si dnes prišla sem k nám. Budem ti držať palce v obidvoch týchto zvieracích psíčkovských sférach, do ktorých si sa teda ponorila úplne hlboko a úplne parádne, profesionálne. Ďakujem veľmi pekne za to, že si nám dnes povedala, čo to je grooming a čo všetko to vlastne obnáša. Aj mňa napríklad fascinuje, že niekto chce mať značku oblečenia na svojom psovi a takisto ma fascinuje, že 6 a pol hodiny dokážeš pripravovať jedného psíka na vrcholovú súťaž. Takže ďakujeme za všetky tieto informácie. Bola si veľmi príjemným hosťom a s vami sa lúčim a vidíme sa niekedy nabudúce. Ahojte, Dáša, ďakujem.

DS: Ďakujem aj ja za pozvanie.

chlpatá akadémia: Ahoj dvojnožci, ja som Janka z Lovely Dog a toto je Chlpatá akadémia, v ktorej vám prezrádzam návody na poslušných psíkov. Nielen pes, ale veľakrát ani majiteľ psa nerád češe tohto psíka a priznám sa, ja som tiež ten typ človeka, že češem psa už len keď musím. Ale sú obdobia napríklad jar a jeseň, kedy sa tomu nevyhnem a musím toho psíka teda naučiť, aby vedel pri tom česaní zotrvať. Ako na to vám teraz v Chlpatej akadémii odpoviem. Základ je, aby ste psíka naučili povel Stoj! Aby teda vedel pekne stáť, keď ho budeme vyčesávať. Ako na to? Zoberieme si veľa odmien. Keď psík napríklad stojí pred nami, využijeme to a postavíme sa pekne pred neho. Dáme odmenky pred noštek a keď ten psík stojí, odmieňame ho s tým, že dáme odmenku a povieme povel Stoj! Dôležité je, aby ste tú odmenku nezdvihli nad hlavičku, pretože akonáhle odmenu zdvihnete nad hlavu, psík sa na ňu pozrie a automaticky si sadne. Ak si nám už psík sadne, musíme ho nejakým spôsobom postaviť. Takže napríklad zoberiem odmenu do ruky. Ako psík sedí pomedzi predné labky, pôjdem rukou s tou odmenkou, rýchlym pohybom šťuchnem do bruška toho psíka. Prípadne ak psík nereaguje, tak trošku potlačím to bruško dohora, aby sa psík postavil. Akonáhle sa postaví ruku vytiahnem zase pred papuľku toho psíka a dám mu odmenu s povelom Stoj! A toto opakujem niekoľkokrát za sebou, aby ten psík pochopil, že za to, že nám pekne stojí, tak dostáva tú odmenu. Keď už máme túto pozíciu zvládnutú, tak môžeme pristúpiť k česaniu. Ale ak sa nám psík bojí napríklad hrebeňa alebo fénu, alebo klieštikov samozrejme na pazúriky, tak môžeme tiež pristúpiť samozrejme k výcviku, zobrať si zase ešte väčšie množstvo odmien, pretože tu naozaj ten psík musí dobrovoľne pristúpiť na našu hru. To znamená, bude chcieť, aby sme ho česali alebo fénovali alebo mu strihali pazúriky. To znamená, zoberiem si ten predmet, či už fén, ale fén ešte nepustím. Nezapnem ho do elektriky, len ho dám psíkovi, nech si ho očuchá. Ak má psík strach už len z toho, že ten fén vidí, tak proste ten fén buď napríklad položím na zem, alebo si ho dám do ruky a dám k nemu blízko, veľmi, ale veľmi voňavú a veľmi dobrú odmenku. Psík musí sám dobrovoľne prísť k tomuto fénu a zobrať si odmenku. Toto opakujem dovtedy, kým ten pes automaticky akonáhle zbadá fén napríklad, tak nepríde k nemu a zoberie si odmenku. Už keď máme teda túto fázu zvládnutú. Zoberieme ten fén, ešte stále nezapnutý a okolo psíka vlastne s tým fénom chodíme doprava, doľava, hore, dole a vlastne keď psík nereaguje, tak ho odmieňam. Keď už máme toto zvládnuté, zapneme do elektriky. Ale nepriložíme ho ku psíkovi, zase dáme odmenku k tomu fénu a psík sám dobrovoľne musí si prísť po odmenu. A vlastne potom tento proces celý opakujeme, či je to už fén, či sú to klieštiky alebo napríklad aj hrebeň. Ak sa psík bojí aj hrebeňa, že mu vlastne tým hrebeňom zájdeme do srsti, tak najprv ten hrebeň otočíme, aby sme po psíkovi po tej srsti prešli bez toho, žeby sme tie zúbky toho hrebeňa zaryli do srsti. Aby psík proste cítil len nejaký pohyb po tele, ale aby napríklad nezažil niečo zlé, že ho potiahnete. A toto postupne každým jedným pohybom psíka odmeníme. Keď nereaguje a psík si pomaly zvykne, že za to, že ste sa napríklad češe, tak bude dostávať veľké množstvo odmien. Dôležité je ale, aby ste psíka mali spočiatku na vodítku, aby sa vám nestalo, že ten psík napríklad vám odbehne, aby sa nenaučil riešiť pre neho nepríjemné situácie, dá sa povedať, útekom. Veľa šťastia. Dúfam, že budete mať príjemné chvíle pri česaní s vaším psíkom.

JD: Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.