S02 E05 Kým nie je neskoro

JD: Ahoj Dvojnožci. Moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Dnes tu u nás v Shtoodiu v Banskej Bystrici sedí moja vzácna hostka, veterinárna manažérka Veronika Laciková. Veronika, ahoj.

VL: Ahoj.

JD: Dnes sa spolu budeme s Veronikou rozprávať na tému Kým nie je neskoro. Názov témy samozrejme, dozvieme sa, prečo sme ho takto koncipovali a prečo sme ho takto vybrali. Znie to trošku, ako keby sme sa mali báť nejakého konca, kým nie je neskoro. A ja by som preto možno tento rozhovor začal z toho opačného pólu. Budeme sa rozprávať o prevencii. A ako mi už Veronika ešte pred nahrávaním naznačila, prevencia sa začína ešte predtým, než sa vôbec rozhodnete, že nejaké domáce zviera, či už psa alebo mačku, chcete. Takže poďme sa Veronika porozprávať pekne od začiatku. Čo sa deje alebo čo by z tvojho pohľadu ja, načo by som ja mal dať pozor ako ten, ktorý sa rozhodne, že áno, zajtra si idem kúpiť nejakého psíka.

VL: Ďakujem za otázku. Takže v prvom rade by to mala byť tá myšlienka na to, že do vašej rodiny alebo do tvojej rodiny príde niekto nový, ktorý bude potrebovať hlavne tvoj čas. Potom ďalšie by som povedala, že teda stupeň by sme si mali uvedomiť to, že akého psíka si vybrať. Čo sa často deje, tak väčšina majiteľov psíkov si vyberá psov podľa obrázkov, čo je teda úplne "super". Otvorí si internet, tam tých plemien je neúrekom, ale potom chcú, aby vlčiak doma ležal na gauči, aby čivava chodila na turistiky. Takže je naozaj veľmi dôležité vhodnosť plemena, či už máte aj deti, alebo či ste v byte, či ste v dome a naozaj aj koľko času viete s týmto psíkom stráviť. Ďalšia dôležitá vec, ktorá, ktorú by si mal majiteľ uvedomiť alebo teda budúci majiteľ uvedomiť je to, že vlastne ten psík potrebuje určitú starostlivosť a opateru. Kde je aj tá vlastne prevencia, o ktorej sa budeme dneska rozprávať. Takže mal by si spočítať aj náklady, či už na kvalitné krmivo alebo aj na toho veterinárneho lekára, ktorého bude alebo teda bolo by vhodné, keby navštevoval s tým psíkom. Takže vlastne naozaj tá prevencia začína úplne len pri tej myšlienke, či si teda kúpim toho štvornožca a koľko času budem mu vedieť venovať a samozrejme teda aj financií.

JD: A stále je to ešte tak z tvojej praxe, že to ľudia tento prvý a zásadný krok na niekoľko rokov neurobia, preskočia a fakt si vyberú psíka podľa obrázku?

VL: Bohužiaľ, stále je to tak a tých psíkov nie je málo. Kupujú sa napríklad ako darčeky vianočné alebo cez prázdniny. Potom tí ľudia naozaj nemajú čas. Je veľa psíkov končí v útulkoch.

JD: A existuje nejaká osveta, alebo možno nejaká edukácia týchto ľudí, ktorí podľa mňa akože majú pekný zámer, že chcú mať psíka či už pre seba, pre dieťa alebo pre pre starého rodiča, aby bol ten starý človek nejakým spôsobom motivovaný ešte fungovať a chodiť na tie prechádzky. To sú pekné dôvody. Je teda nejaká možnosť edukácie v tom, v tom, aby sa človek dobre, dobre, dobre rozhodol?

VL: Tak jednak je to možnosť u toho veterinárneho lekára, že má mu možnosť pomôcť, prísť sa poradiť, ale tých ľudí je veľmi málo. Ďalej sú určité aj spoločenské, teda vieme, že tie sociálne siete fungujú, takže dá sa aj na sociálnych sieťach alebo priamo s majiteľmi. Majitelia, ktorí majú naozaj chovné stanice, tak informujú majiteľa aj o povahe, čo všetko potrebuje, či má nejaké vrodené predispozície alebo teda genetické predispozície, s ktorým by mal teda majiteľ rátať. A samozrejme ten kontakt medzi nami medziľudský a informácie od ľudí sú samozrejme napríklad skúsenosti, ktorý ten psík, teda majiteľ má toho psíka, môže sa s ním kontaktovať alebo len tak niekde na tých venčiacich.. Takže väčšinou je to taká osveta od tých majiteľov psov, prípadne samozrejme veterinárneho lekára, ktorý určite ochotne poradí, na čo by si mal dať ten vlastne človek alebo nový majiteľ pozor pri kúpe a výbere.

JD: Takže tých možností, ako sa dostať k týmto informáciám je evidentne dosť. Tak ľudia, poslucháči, budúci majitelia, nehanbite sa opýtať, pretože je to, je to naozaj veľmi dôležité.

JD: A teraz sa poďme porozprávať o našej téme, kým nie je neskoro, v zátvorke prevencia. Budem teda rozvíjať tento náš fiktívny príbeh ďalej. Ja som sa rozhodol veľmi dobre, veľmi správne. Nechal som si poradiť veterinárom a kúpil som si psa. Možno, že kedy je ten správny bod a správny čas ísť s ním k veterinárovi a tam to celé nejakým spôsobom odštartovať.

VL: Tak najlepšie po kúpe toho psíka je ísť hneď.

JD: Výborne.

VL: Dôležité je to zase od koho toho psíka kúpime, čo je ďalší a ďalší parameter, ktorý by sme mali sledovať. Psíka by sme mali dostať začipovaného a zavakcinovaného. Ideálny odstav od tej matky, alebo teda k tomu novému majiteľovi sa predpokladá okolo toho ôsmeho týždňa, takže potom ako ho dostaneme, môžeme sa nejak jeden deň/noc aklimatizovať, prípadne veľa veterinárov funguje na objednávkový systém. Treba si zavolať naozaj k vášmu veterinárovi a dohodnúť si s ním a upozorniť ho, že ide o prvú návštevu s novým členom rodiny, s novým štvornožcom a on vás určite rád objedná.

JD: A potom aké sú, možnože to teraz budeš ty lepšie vedieť rozdeliť, že to možno bude podľa plemena alebo podľa veku toho zvieraťa. Ale ako často by som mal teda takúto preventívnu prehliadku absolvovať?

VL: Tak keď sme už pri tom šteniatku, tak ja by som rada nadviazala na to, že teda máme to šteniatko, s ktorým prídeme. To šteniatko by sa malo u toho veterinára aj naučiť socializovať. To znamená, že vy tam nemusíte ísť len ako prevencia, ale môžete zabezpečiť tomu šteniatku, že príde ja neviem do čakárne, pokiaľ sa dohodnete s veterinárom. Niektorí majú aj navyše, ja neviem hodiny alebo čas vymedzený, že vy tam môžete prísť s tým šteniatkom. Dá sa na vyšetrovací stôl, kedy sa tomu šteniatku nič nerobí, aby sa naučil, že niečo také sa s ním bude diať. Odporúčam majiteľom, keď to šteniatko majú, aby učili tie šteniatka naozaj manipulácií. Je to veľmi, veľmi dôležité pre toho veterinárneho lekára a naozaj nám to veľmi uľahčuje prácu potom pri rôznych vyšetreniach, odberoch alebo len dotyku toho zvieraťa. Takže toto odporúčam určite majiteľom. Môžete ho učiť za pomoci pamlskov, nejakých odmien alebo len tak. Budete mu siahať na papuľku, chytíte mu labku, prehmatáte mu bruško, naučíte ho na košík. To je veľmi dôležité a na to by som tiež rada upozornila, že ten veterinár to potom určite ocení. Pokiaľ bude psík väčší, starší nebude, bude napríklad držaný mimo ľudí, lebo bude strážny pes. Ale aby ten veterinár naozaj mohol s ním manipulovať, aj keď bude potrebovať ten psík košík, aby mu ho ten majiteľ vedel nasadiť. Stávajú sa rôzne príhody. Niekedy naozaj potom ten veterinár nie je schopný vlastne vyšetriť toho psíka. Psíky buď sú teda neni ošetrené, keď sú naozaj veľmi komplikované, alebo sa musia nejakým spôsobom uviesť do sedácie, aby sa s nimi dalo manipulovať. Takže toto je veľký základ a naozaj to vštepovanie tej manipulácie odporúčam od útleho útleho veku toho šteniatka. Máme to potom jednoduchšie, či už my alebo tí majitelia. Nie je frustrované ani zvieratko a samozrejme ani majiteľ.

JD: Ani majiteľ.

VL: Presne tak a teda veterinár si môže robiť to, čo potrebuje.

JD: Slovo prevencia vo mne teda vyvoláva niečo také, akoby že aj keď nemám očividný problém, idem preventívne urobiť niečo, nejaký úkon, nejaké vyšetrenie alebo niečo pre svoje alebo psie zdravie. Platí teda, že by som mal v rámci prevencie chodiť s mojím psom k veterinárovi, aj keď mu očividne nič nie je?

VL: Samozrejme, o tom je to slovo prevencia a tam by sme sa chceli dostať. A znova je to taký veľký by som povedala, že problém tých majiteľov, pokiaľ psíkovi nič nie je, nejdem toho veterinára navštíviť, prípadne ho navštívim pri povinnej vakcinácii, ale tá prevencia naozaj u nás je taká úbohá. A koľkokrát sa môže teda prísť aj na nejaké vážnejšie ochorenia alebo začínajúce ochorenia. Je veľmi dôležitá a týmto by som chcela poprosiť aj prostredníctvom tohto, že tí majitelia tých štvornožcov, prosím vás, nezabúdajte na tie preventívne prehliadky, ktoré sú naozaj veľmi dôležité. Pokiaľ sa na nič nepríde, je to super. Pokiaľ sa na niečo príde, vie sa riešiť už v tých začiatočných štádiách a nemusíme, teda.. lebo niekedy sa stane, že prídeme naozaj neskoro a potom ľudia chcú od nás tie zázraky, ktoré by sme naozaj veľmi radi splnili, ale v niektorých prípadoch to bohužiaľ nejde.

JD: Kedy by Veronika bola spokojná, keby tá prevencia bola, koľkokrát za rok?

VL: Určite jedenkrát za rok..

JD: Jedenkrát za rok.

VL: .. by to bolo úplne super, keby sa.

JD: Takže ani časovo, ani finančne to pravdepodobne nie je úplne devastujúce, že raz za rok toto toto absolvovať môže prinášať tak ako si povedala v podstate len pozitíva, ak sa na niečo a teraz klopem, príde včas, tak sa to proste dá vyriešiť.

VL: Áno, presne tak. Nemyslím si, že je to až také finančne zdrcujúce. Potom ten stav, ktorý je už vážnejší, určite prináša vyššie finančné zaťaženie pre toho majiteľa. A samozrejme nemusia byť tie výsledky také, ako keby sme prišli s tým zvieratkom skôr. Takže určite tá prevencia je veľmi dôležitá a raz ročne treba presne aj pri tom, že idem si kúpiť toho psíka, tak myslieť aj na to, že odložím si nejaké tie peniažky na toho veterinára a vždy je to naozaj lepšie ako potom platiť vyššiu sumu.

JD: Čo je teda obsahom takejto aspoň raz za rok absolvovanej preventívnej prehliadky u veterinára?

VL: Tak prevencia je to to, že ten psík príde s tým majiteľom a lekár ho vyšetrí dalo by sa povedať od papuľky až po chvostík (smiech). Je to teda, ten veterinár vlastne už pri tom vstupe toho psíka s tým majiteľom si môže všimnúť rôzne odchýlky, či je to pohybový aparát, či je to dýchanie. Vieme, že tie psíky, keď s nimi manipulujeme, tak majú určitý diskomfort. Niektorým psíkom, ktorí sú citliví, sa zvyšuje aj telesná teplota. Takže my už vlastne ešte bez toho, aby sme sa vôbec dotkli toho psíka, už si vieme pozrieť teda to dýchanie, či je také ako má byť, alebo teda tá pohybová pohybový aparát, prípadne nejaké defekty na koži a tak ďalej. Potom sa väčšinou ten pacient dostáva na ten vyšetrovací stôl. Kedy teda začneme s tou preventívnou prehliadkou. My teda pristúpime, ten veterinárny lekár, pokiaľ je psík socializovaný a teda je tam splnené to, čo sme si spomínali skôr, že nám akože dovolí manipulovať. Lebo my mu potrebujeme pozrieť do papuľky. Potrebujeme mu pozrieť do očí, potrebujeme mu pozrieť do uší, potrebujeme ho prepalpovať, či hrudník, brucho. U tých psíkov sa kontrolujú aj zostúpenie semenníkov, kontrolujú sa okolo análneho otvoru, vulva sa pozerá, či je všetko v poriadku, či tam nie sú nejaké výtoky. Naťahujú sa labky, či neni nejaký ortopedický problém. Takže naozaj to základné vyšetrenie je veľmi komplexné. A potom sa teda prechádza aj na to počúvanie srdiečka tým fonendoskopom a áno, aj to nepríjemné meranie teplomerom, ktoré sa vlastne u týchto našich štvornožcov robí rektálne.

JD: A každé jedno z týchto vyšetrení pravdepodobne môže odhaliť nejakú buď začínajúcu chorobu, alebo skrytú vadu alebo niečo, čo by som som určite mal ako majiteľ psíka riešiť. Je to tak?

VL: Áno, je to tak a práve tento veterinár vás môže naviesť, lebo vie, čo si má všímať a niekedy úplne minimálne zmeny, ktoré si majiteľ práve na tom maznáčikovi nevšimne, tak vlastne tu sa môže začať tá skorá terapia. Teda vlastne najskôr diagnóza a potom teda následne terapia, kedy vám naozaj vie ten veterinár ušetriť aj nejakú tú bankovku v peňaženke, ale hlavne to zdravie toho štvornožca.

JD: Ja keď som sa na dnešok pripravoval, tak som si poznačil takú otázku, že.. a vôbec nechcem, aby to vyznelo ako nejaké pikošky alebo bulvár, ale že kde sú tie pravdy alebo mýty o kastrácii, že či to je dobré, či to nie je dobré, aké plusy, aké mínusy, to vlastne pre toho psíka a pre jeho zdravie a pre kvalitu jeho života môže mať?

VL: No práve si to povedal, že teda ten internet je dobrý kamarát, ale aby sme vedeli správne hľadať a naozaj ten veterinár má adekvátne poznatky a vie nás zase v rámci tej prevencie aj teda naviesť. Keď prídeme s tým šteniatkom, tak on nám už by som povedala, oboznamuje nás s tými životnými etapami, čo je vhodné, čo je nevhodné. Veľmi mylné informácie sú, že sučka by mala mať aspoň raz šteniatka. Neviem, kde sa toto zobralo, ale teda veterinár väčšinou s tým nesúhlasí. Čo sa týka aj z hľadiska prevencie karcinogénu mliečnej žľazy, takže naozaj tam tieto nádorové ochorenia čím skôr tú sučku sterilizujeme, tak aj tam je tá vyššia predispozícia, aby sme teda predišli tomuto onkologickému ochoreniu, ktorý naozaj tie sučky postihuje. Ďalej je tam tá kastrácia, že kedy tí samci ako oni bojujú a vieme ako to je. Vidím ťa, idem ťa zabiť, roztrhám ťa, či už je to na toho vlastného majiteľa alebo teda na tých psíkov. A samozrejme aj to utekanie, lebo ten ten pud tej prírody a toho rozmnožovania je naozaj veľmi silný a teda tie psíky sú potom vlastne utekajú tým majiteľom, kedy by zrovna nemuseli a robia veľkú neplechu. Ja sama som mala doma takého loptoša, takže potom sme to naozaj riešili kastráciou, lebo my už sme mohli doma chovať orly. My máme trikrát prerábame ploty, takže bolo to naozaj veľmi náročné. Kedy vlastne on utekal a samozrejme, môže sa jemu niečo stať. Nikdy neviete, ako sa psík zachová, či ho niekto nebude nejak atakovať, môže niekomu ublížiť, môže niekoho pohrýzť. Samozrejme, vzniká potom tá ťarcha tomu majiteľovi.

JD: Túto druhú časť Veronika by som možno začal, tak to z môjho pohľadu tak odbornejšie. Povedz nám niečo o parazitoch, o tých najbežnejších parazitoch, ktoré mačky a psy postihujú najčastejšie.

VL: Takže máme ich dosť a rozdeľujeme ich do takých dvoch skupín hlavných. Sú to ektoparazity a endoparazity, takže tie príšerky, čo žijú na kožke alebo teda na povrchu toho zvieratka alebo teda endoparazity, ktoré postihujú vlastne vnútorné prostredie alebo vnútorné orgány toho štvornožca. Takže k tým základným určite mi dá každý za pravdu patria blchy. Neviem, či aj ty máš skúsenosť u vašej Pepsi?

JD: Chvalabohu nie, nie.

VL: Takže si taký ten poriadny majiteľ, ktorý sa stará o prevenciu, čo sa týka odčervovacích a...

JD: To áno.

VL: Áno?

JD: Tak nie ja, to by som si prihrieval neprávom polievočku, ale moja manželka je v tomto veľmi svedomitá.

VL: Takže niektorí ľudia hovoria, že pes, ktorý nemal blchy, nie je pes a že pes blchy má. Už sme sa stretli aj s takými majiteľmi. Takže je to naozaj také rôznorodé, že nie každý majiteľ z hľadiska tej prevencie rieši aj tieto ektoparazity.

JD: Aj ty si to myslíš, že pes, ktorý nemal blchy, nie je pes?

VL: Určite nie. Hlavne z toho veterinárneho hľadiska, aj z toho komfortu toho zvieratka. To určite nie je ani pohodlné, či už pre majiteľa, ale ani pre samotné to zvieratko. Je to obťažujúce. Môžu nám vzniknúť rôzne alergie na blšie uhryznutie a potom sa to vlečie. A naozaj ten veterinár znova má teda pacienta na stole a musí riešiť terapiu práve tej blšky. Ďalej tu máme takzvané chodiace lupiny. Vyzerá to ako suchá kožka, ktorá sa prechádza po tom psíkovi. Oni sa väčšinou, keď ich chceme diagnostikovať, tak buď teda vidíme, že naozaj sa to prechádza po tom psíkovi, po rozhrnutí srsti, alebo sa normálne zoberie lepiaca páska a sa zlepí a pozerá sa ten ektoparazit pod mikroskopom. Ďalšie, ktoré sú také nepríjemné a chodia s tým väčšinou šteniatka alebo mačiatka, samozrejme, môže to mať aj dospelý psík, sú to svraby. Taký známy je ten ušný svrab, keď príde mačka alebo psík a typický jednak zápach a keď zdvihnete vlastne to uško, tak vidíte taký, akokeby kávovú usadeninu. To je veľmi typické. Tam sa to zase diagnostikuje. Teda už toto je také typické pre toto ochorenie, alebo pre toho parazita, ktorý nám robí neplechu. Ale keď zoberiete ster a dáte to na sklíčko a znova to šupnete pod mikroskop, tak môžete nájsť tohto parazita sa tam prechádzať. Nie je to pekný pohľad, ale radi to ukazujeme majiteľom, pokiaľ sú prítomní, je to pre nich jednak nechcem povedať že atrakcia, ale nie každý..

JD: No jasné, človek to nevidí každý deň.

VL: Presne tak. Takže je to pre nich nejaký prínos a vedia, že čo majú doma. Zoberte si, že vám, s vami to spáva v posteli alebo dá sa s tým mojkáte, takže nie je to až také, ako by som povedala príjemné.

JD: No ale na druhej strane im to asi ukazuješ práve preto, aby sa zamysleli, aby takúto chybu už do budúcna neurobili.

VL: Určite. Určite má to veľký význam naozaj aj toho komfortu, či toho zvieraťa, alebo aj toho majiteľa. Takže myslím si, že tieto z tých ektoparazitík, ktoré nájdeme, je ich, je ich naozaj omnoho viacej. Je tam demodex, je tam celková prašivina, kedy ten svrab postihuje vlastne telo toho zvieratka. Takže našli by sme ich naozaj kopec. Toto sú vlastne tie základné. A ešte by som ak môžem, spomeniem aj toho kliešťa nášho úžasného.

JD: Musíš.

VL: Takže ten tiež patrí medzi ektoparazity a je to teda tiež nepríjemný, ktorý vlastne nám môže spôsobovať aj tie ďalšie infekčné ochorenia, ktoré sa ale teda prejavujú už v tom vnútornom prostredí. A teda druhá skupina sú endoparazity, ktoré vlastne postihujú to zvieratko, teda nevidíme ich ako tú blšku. Takže väčšinou sú to škrkavky, ktoré patria medzi oblé červy. Potom tam máme pásomnicu, ktorú môžeme napríklad vidieť v truse ako také ryžové zrnká. Môžeme tam mať kokcídie a giardie, ktoré sa teda vieme zistiť mikroskopicky. Takže aj pred týmto by som chcela ochrániť toho nášho štvornožca samozrejme aj z hľadiska tej prevencie. Aj toto je veľmi dôležité. Ďalej tu máme akokeby dovezeného červíka, ktorý sa vyskytuje v oku, v spojivke alebo pod tretím viečkom, thelasia, ktorú tiež teda majiteľ asi sám nevyberie a prípadne tu máme ešte aj pľúcne a srdcové červy, ktoré naozaj postihujú tie pľúca a pri premnožení sa dostávajú do srdiečka nášho štvornožca a teda spôsobuje to problémy tomu miláčikovi. Takže naozaj tá prevencia aj z hľadiska toho odčervenia, či už ektoparazitov alebo endoparazitov je veľmi dôležitá a znova apelujem na našich poslucháčov, choďte k tomu veterinárnemu lekárovi alebo si zabezpečte to odčervenie proti tým ekto a endoparazitom.

JD: Určite choďte, pretože mňa len tak zamrazilo pri predstave toho, ako má moja Pepsi nejakého očného... uhm dobre.

JD: Prejdime od oka na zuby dobre?

VL: Áno.

JD: Ako ja, ako majiteľ môžem nejakým spôsobom predvídať alebo vidieť, alebo v správny čas určiť, že tu je nejaký problém s tými zúbkami.

VL: No tak je to veľmi individuálne u každého toho psíka a znova na vnímaní toho majiteľa, lebo niektorý majiteľ príde s niečím úplne iným a ten veterinár sa zohne k tomu psíkovi alebo ešte ani nezohne a je dva metre a už vie, že aha, máme nejaký problém. Takže pri zuboch riešime teda rôzne problémy, ktoré teda majiteľ si nemusí všimnúť. A je to vlastne taký komplex, by som povedala, ktorý už potom rieši veterinár, veterinárny lekár, kedy je už teda zle. Ten majiteľ väčšinou taký nepozorný, alebo ktorý nie je naučený, že toho psíka pozerá sa mu do tej papuľky, dá len teda napapať. Áno, on s ním ide aj von, aj sa mu venuje, aj ho môže cvičiť. Ale teda ani tá strava nemusí byť adekvátna. Takže potom sa to naozaj odráža na tých zuboch. Začína to plakom, ktorý teda väčšinou ľudia neriešia, ale ako sme si už spomínali pri tej prevencii, ten veterinár sa pozrie tomu psíkovi do tej papuľky, upozorní majiteľa, pokiaľ je to už v štádiu, že teda je tam ten aj výrazný zubný kameň, tak sa dohodnú na dentálnej hygiene, treba to odstrániť. Niektorí majitelia sú bohužiaľ takí, že s tým psíkom teda nejdú. Myslia si, že sa mu niečo zasekne v tej papuľke, lebo už sám tomu majiteľovi je to diskomfortné hlavne ten zápach z tej papuľky býva teda veľmi nepríjemný a veterinár zistí na ambulancii, že to nie je žiadna zaseknutá kosť, ale teda je to ten zubný kameň a niekedy sú tie zúbky naozaj v takom stave, že tie zuby tam ani nevidíte. Je to len jedna súvislá škaredá platňa a určite si vedia majitelia pozrieť na internete, ako to vyzerá. Je to veľmi nepríjemné, či už pre toho psíka, ale aj pre toho veterinára. Ako budeme, nebudeme si hovoriť, že teda je to príjemná práca, keď vlastne vy ste zohnutý nad tým psíkom a riešite. Takto už môžu byť tie zúbky aj napadnuté. Niekedy treba zvoliť alebo teda pristúpiť k extrakcii, kedy už tie zúbky sú buď poškodené alebo...

JD: Musia ísť..

VL: Presne tak. Takže naozaj aj tá zubná prevencia je veľmi dôležitá. A ešte by som chcela dať do pozornosti, že s takouto papuľkou tých majiteľov tie psíky olizujú. Hej, máme veľa tých malých plemien, ktoré sú také na ňuňanie, ale teda ten majiteľ vlastne s tým všetkým, čo sa to tam zachytáva, baktérie, keď si zoberiete, že čo ten psík papá, čo nájde vonku, čo olíže na sebe alebo vonku alebo inému psíkovi. A teraz vy si predstavíte, že to máte niekde na tvári alebo na tele, tak je to či už len diskomfortné, ale aj samozrejme nebezpečné. Takže dávam do pozornosti znova. Treba tie zúbky naozaj kontrolovať a najlepšie zase naučiť toho psíka alebo si uvedomiť, že aha, tento psík je malý, tak granulky mu až tak nešmakujú, alebo teda nie sú v dostatočnej miere, aby nám spôsobili sčasti aj ako mechanické čistenie. Nehovorím, že to stačí, ale potom sú rôzne, či už zubné kefky alebo nejaké náprstky, kde naozaj my vieme za pomoci, či už len toho alebo potom enzymatických pást alebo rôznych iných prípravkov. Vieme ten zúbok akokeby ochrániť a dlhodobejšie ho zachováme, takže sa nám to nebude tvoriť. Chcela by som dať do pozornosti jednu informáciu, že teraz je najmodernejšie alebo teda moderné, že psíka dáte do salónu, kde ho upravia, vyčistia mu aj zúbky. Tento úkon nie je vhodný robiť v týchto salónoch a ani doma. Vy síce ošetríte ten zub, ktorý vidíte, ale to všetko, čo ostane pod tým ďasnom si psík nedá robiť, takže naozaj sa to musí robiť v anestézii a očistiť sa to poriadne, lebo nám môžu vzniknúť naozaj rôzne nepríjemné ochorenia spojené s tým, že sa to tam zabudlo. Takže zase odporúčam naozaj návštevu toho veterinárneho lekára.

JD: Veronika, aké najčastejšie prípady sa riešia na ambulancii u veterinára?

VL: Najčastejšie sú to gastrointestinálne ochorenia. Potom sa často stretávame s močovými kameňmi alebo teda s nežiaducimi reakciami na potravu a z hľadiska toho sezónneho, napríklad osiny, prípadne aj tie zuby, ktoré sme si spomínali, že to sú také časté.

JD: Ak teda ja sa riadim tým, že pre mňa ako pre človeka je veľmi dôležitá strava. Platí predpokladám rovnaká poučka aj čo sa týka môjho štvornožca, je to tak?

VL: Určite. Strava pre nášho štvornožca je veľmi, veľmi dôležitá a znova závisí od nás ako od toho majiteľa a tiež spočíva aj z hľadiska tej prevencie toho zdravia. Ak si zvolíme zdravé, kvalitné krmivo, ktoré zastreší naozaj všetky živiny v takých hodnotách, aké majú byť pre toho či už šteniatko alebo pre toho dospelého, prípadne pre toho seniora, alebo samozrejme musíme sem zaradiť aj pacientov, ktorí už majú nejaký zdravotný problém. Vtedy vlastne máme 80-85% úspechu toho, že bude veterinár naozaj riešiť len teda tie veterinárne veci a nebude musieť riešiť skôr dietologický problém, ktorý sa týka tých nekvalitných krmív. Takže v tomto prípade by som chcela dať do pozornosti spoločnosť Farminu, ktorá so svojim tímom výživových konzultantiek a prostredníctvom Farmina Genius aplikácie ponúka pomoc práve v tejto prevencii a výživy pri týchto našich štvornožcoch.

JD: Akým spôsobom mi aplikácia môže pomôcť?

VL: Sledujete tam 5 základných parametrov, ktorým s tromi vám teda vie pomôcť ten výživový konzultant a tie ďalšie dva parametre sú teda špecifické pre toho veterinárneho lekára, ktoré sme si už spomínali, že sú naozaj veľmi dôležité pri tej prevencii. Takže konzultant vám môže pomôcť s výberom vhodného krmiva pre konkrétneho vášho psíka. Vypočíta vám presný kŕmny, presnú kŕmnu dávku, takisto vám povie, ako treba merať pitný režim, ako ho treba sledovať a bude vlastne aj tých majiteľov edukovať, že treba.. Máme spravenú vakcináciu, máme vyšetrený, vyšetrenú krv, máme vyšetrenú stolicu. Aby sme predchádzali naozaj tým rôznym problémom, ochoreniam, ktoré teda môžu končiť v niektorých prípadoch vážne.

JD: Výborná aplikácia, výborný nápad najmä pre túto dobu, ktorá je veľmi instantná, veľmi rýchla, veľmi pohodlná. Jednoducho chytím telefón, stiahnem appku a zistím, dozviem sa pomerne veľa informácii.

VL: Áno, je táto aplikácia zadarmo a vlastne vy sa dostanete priamo k tej našej konzultantke, ktorá sa s vami bude reálne rozprávať. Nebude tam žiaden záznamník. Nie je to iba o tom, že vy budete vyťukávať, ale naozaj si dáva Farmina záležať na tom, aby spokojní zákazníci boli, aby sme im naozaj aj priniesli tú edukáciu a poradili.

JD: Povedz, prosím ťa ešte raz našim poslucháčom, ako sa tá aplikácia volá?

VL: Je to Farmina Genius aplikácia a ikonku má takého modrého džina, naozaj ako džina z lampy, lebo Farmina sa drží aj toho, že plníme želania tým majiteľom, tak pevne verím, že budú majitelia spokojní a tých, čo už máme spokojných, z toho budú dobré ohlasy.

JD: To je krásne prianie takto na záver dnešnej epizódy. Ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor. Dámy a páni, nezabudnite prevencia je veľmi dôležitá a začína sa ešte predtým, než si psíka alebo mačku kúpite. Ďakujem pekne.

VL: Ďakujem aj ja, pozdravujem.

chlpatá akadémia: Ahoj dvojnožci, ja som Janka z Lovely Dog a toto je Chlpatá akadémia, v ktorej vám prezrádzam návody na poslušných psíkov. Naháňate psíka, aby vám odovzdal to, čo si zobral? Papuču, ovládač od televízora alebo niečo iné pre psíka veľmi voňavé, ale pre nás absolútne neprípustné a odpudzujúce? Povedzte mi alebo si priznajte, koľkí z vás ste sa už ocitli v takejto situácii a toho psíka ste naháňali. Verte mi, že robíte veľkú chybu, pretože psík to berie ako hru a strašne ho to baví. Dnes si vysvetlíme, ako naučiť povel fuj! A vysvetlíme si v Chlpatej akadémii, ako toto psíka naučiť. Je niekoľko spôsobov, ako psíkovi vysvetliť povel fuj! A my si dnes vysvetlíme jeden z nich. Sadnite si alebo kľaknite si na zem pred svojho psíka a dajte si medzi nohy napríklad nejakú mňamku alebo niečo, čo psík strašne chce. A zahrajte sa takú hru. Na to toto je moje a toto psíkovi vlastne neodovzdá. Psík samozrejme bude dobiedzal do vás, pretože si chce zobrať napríklad tú mňamku, ale vy musíte spraviť pohyb, akokeby ste ho chceli šťuchnúť prstami napríklad do hrude a zároveň tomu psíkovi poviete povel fuj! Ten povel fuj! musí byť taký naozaj razantný a taký dôsledný, aby psík vedel, že to myslíte vážne. Ako náhle psík ustúpi, v tom momente psíka pochválite veľmi kľudným hlasom. Fešák, zlatý alebo fešanda a psíkovi dáte odmenu. Ako náhle by však psík znova chcel do vás dobiedzať, znova tento postup zopakujete. To znamená, znova šťuchnete tými rukami do hrude toho psíka, poviete povel fuj! a akonáhle psík ustúpi, príde táto odmena. Keď už ste v situácii, že psík zostal stáť pred vami a do vás nedobiedza, pochválite psíka, dáte mu odmenu a môžete zmeniť miesto. To znamená, postavíte sa, zoberiete si tie odmeny so sebou a idete na iný priestor a zopakujete si to znova. Keď toto už psík rešpektuje a máte pocit, že už reaguje na povel fuj, tak so psíkom môžte ísť na ďalšie miesto. Máte psíka na vodítku a urobíte si taký trenažér. To znamená, že rozhodíte si tie nejaké mňamky, kostičky, servítky, pretože psíky veľmi často servítky majú radi, tak to rozhodíte na nejaký priestor. Zoberiete si psíka na vodítko a idete so psíkom k tejto odmene, pre neho odmene, pre nás je to vlastne návnada. A akonáhle k tomu psík príde a zaostrí na tú návnadu, tak poviete samozrejme povel fuj! a psíka nepustíte samozrejme pomocou toho vodítka k tej návnade. Akonáhle psík zareaguje, to znamená, že sa ďalej neťahá k tej odmene, oslovíte ho menom, ukážete, že máte v ruke odmenku a odkráčate so psíkom 2-3 kroky, aby vás nasledoval. Dáte mu odmenku a idete od tej návnady zase k inej návnade. A takto to vlastne opakujete každý deň počas prechádzky. Čím častejšie budete to opakovať, tým skôr to váš psík pochopí. Ako dôrazne povedať povel Fuj! vám teraz malou ukážkou budem sa snažiť povedať a aby ste pochopili, že ten dôraz naozaj musí byť výrazný. Používame alebo je dobré, keď budete používať vo svojom hlase také zvrčanie, pretože tomu psy veľmi dobre rozumejú, pretože je to niečo, čo poznajú zo svojej psej ríše. To znamená, že také uhrm, fuj, čo robíš! S takým nahnevaním. A uvidíte, že keď to použijete, tak ten psík aj zareaguje. Na psíka nemusíte kričať, psy veľmi dobre počujú. Tam ide práve o ten dôraz a to zvrčanie. Ak si myslíte, že to neviete, skúste si to natrénovať pred zrkadlom.

Túto epizódu Zverissima vám priniesla Farmina, špecialista na výživu a prevenciu zdravia vašich domácich miláčikov a výrobca hyperprémiového krmiva.