S01 E29 Zločincom na stope

JD: Ahoj Dvojnožci. Moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Mojím dnešným a na úvod môžem povedať naozaj váženým hosťom tu v štúdiu v Banskej Bystrici je podplukovník Ján Varga, vedúci oddelenia pachovej identifikácie odboru kynológie a hipológie Prezídia Policajného zboru. Wau, to bolo dlhé intro. Janko, vitaj u nás v štúdiu.

JV: Ďakujem pekne za pozvanie.

JD: Ja by som celý náš dnešný podcast rád otvoril tvojím citátom, takže citujem. V rámci novej metódy VAMA nasadzujeme služobným psom na ich hlavy špeciálne čiapky s elektródami, ktoré sú prepojené so zariadením umiestneným na ich telách. Pomocou WiFi signálu sa mozgové elektrické impulzy psa prenášajú do počítača, kde môžeme vidieť, ako pes reaguje na jednotlivé pachy pri ich porovnávaní. Koniec citátu. Janko, celé to znie ako obrovské sci-fi. Poďme teda úplne že poporiadku. Čo je to VAMA a ako si na VAMA participoval ty?

JV: Metóda VAMA je v rámci svetového meradla prvá metóda, ktorá vykonáva pachovú identifikáciu kriminalistických stôp s použitím zootechnického prostriedku, čiže služobného psa, nášho štvornohého priateľa a použitie technického prostriedku elektroencefalografie (EEG). To znamená, že počas toho výkonu, pachovej identifikácie, čuchania ešte kontrolujeme aj konkrétne mozgovú aktivitu toho psíka, ktorý podáva ten výkon. Po slovensky alebo tak ľudovo povedané je to niečo podobné ako detektor lži, čiže polygraf. Kontrolujeme, či ten psík robí správne alebo nesprávne, či nás nezavádza alebo zavádza. No a názov ako taký, metóda VAMA, je odvodený zo začiatočných písmen ich strojcov alebo.. tejto metódy, takže to je Varga ako VA a MA to je doktor Maďari z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie, ktorý je aj odborník na neurológiu.

JD: Treba povedať teda, že ty si pre tých, ktorí nás iba počúvajú, tak Janko prišiel oblečený v krásnej policajnej uniforme, ktorá teda vzbudzuje rešpekt a dôveryhodnosť. Ty si teda človek z praxe. Prečo podľa teba bolo nutné vymyslieť alebo v tvojom prípade sa začať vôbec zaujímať o to o celý ten elektrický, o tú podporu elektrickú toho toho čuchového celého šmé, ktoré ty si v praxi robil. Bolo to, boli tie psíky omylné v tom, v tom čuchu?

JV: Práveže tie psíky neboli omylné, lenže omylný je človek a hlavne človek je neveriaci Tomáš, ja to tak poviem v úvodzovkách. Vzhľadom k tomu, že som ešte aj súdnym znalcom a chodím na súdne pojednávania vysvetľovať ako celý proces výkonu pachovej identifikácie funguje. Hlavne zo strany obhajoby dostávam otázky toho typu, že vlastne pes rozhodne o vine alebo nevine toho páchateľa potenciálneho alebo toho tej podozrivej osoby a dáva ho do pozície páchateľa. A že vôbec nie je žiaden hmatateľný dôkaz a iba nejaký dôkaz taký, že pes označí tú zhodu. No a vzhľadom k tomu, že iné kriminalistické metódy, napríklad ako daktyloskopia, kde sú viditeľné markanty napríklad daktyloskopických stôp, v metóde pachovej identifikácie toto neexistovalo. No a metódou VAMA vlastne už existuje určitý záznam, ktorý sa dá porovnávať, keď pes nájde tú zhodu pachov, čiže ten identický pach, alebo ju vylúči. A vlastne je to iba záznam, určitá amplitúda, ktorá je už merateľná a táto amplitúda je viditeľná. A človek keď raz vidí, tak verí, ako keď desaťkrát mu o tom budem hovoriť, že je to pravda. Takže takto vlastne to vzniklo.

JD: Poďme si teda pekne poporiadku povedať, že čo je výkonom tvojej práce, ako celé to pachové identifikátorstvo, keď to takto môžem s úsmevom povedať, funguje a prebieha.

JV: No je to zase taký jednoducho povedané prostriedok kriminalistickej techniky. Pachová identifikácia alebo metóda pachových konzerv po správnosti je prostriedkom kriminalistickej techniky. To znamená, že vykoná sa určitý výkon porovnávania kriminalistickej stopy, ktorá sa porovnáva s porovnávacou kriminalistickou stopou. Mojím, mojou mojou prácou vlastne je.. a ešte mojich kolegov s použitím toho psa identifikovať, či sa konkrétna osoba nachádzala na mieste činu. Lebo každý človek, keď sa nachádza, to môže byť páchateľ, podozrivá osoba, domáca osoba, to jedno, zanechá na na tom mieste svoju stopu. A jedna z tých stôp je aj pachová stopa. Je latentná, čiže neviditeľná, ale pes svojím čuchom ju dokáže identifikovať. No a vlastne celý proces je jednoducho povedané o tom, že na mieste činu kriminalistickým technikom je možné zaistiť kriminalistickú pachovú stopu. Tá sa potom pošle na naše výkonné pracoviská, jedno je v Slovenských Ďarmotách, druhé je v Košiciach. Tým kriminalistickým pachovým stopám z miesta činu sa predložia porovnávacie pachové stopy. To sú porovnávacie pachové stopy, ktoré sú odobraté podozrivým osobám. Podozrivé, ešte sú stále v tom statuse podozrivých osôb. No a my ich porovnáme a ten psík nám potom už v úvodzovkách povie alebo ukáže, že je to individuálny konkrétny pach tej osoby, alebo ho vylúči, nie je to jeho pach. Čiže na mieste činu nemôžem povedať nebol, ale nezhoduje sa tá stopa s tou kriminalistickou pachovou stopou z miesta činu.

JD: Deje sa tu niečo ako úvodzovky hore dole skúška správnosti? Stačí, ak psík jedenkrát určí, že táto, konkrétne moja pachové stopa, sa zhoduje so stopou, ktorá bola odobraná na mieste činu a teda ja už som okamžite hodený do koša podozrivý. Alebo je tam taká nejaká skúška správnosti?

JV: Nie, bolo by to veľmi jednoduché a keby sme to robili iba tak, že na jednom porovnaní, na jednom výkone. Práveže tento výkon pachovej identifikácie je veľmi zložitý proces. Robí sa to s dvomi psami, pričom v niekoľkých opakovaniach a v dvoch sériách, minimálne dvoch sériách na jednu stopu. Celý proces vlastne je tak, že psíkovi je medzi rôzne stopy z miesta činov, čiže medzi rôzne stopy zaistené z miesta činov, ktoré sú umiestnené v rade alebo v takom kolotoči, v takom kruhu, predložený porovnávací pach jednej konkrétnej osoby, tú musí načuchať. On si musí svojou krátkodobou pamäťou zapamätať, čo ovoňal, očuchal, osumoval a vlastne potom hľadá vlastne medzi rôznymi pachmi z rôznych miest činu ten identický. Buď to spraví päťkrát v jednej sérii, ale aby to nemal také jednoduché. Ak už označuje niektorú stopu, tak sa mu tá označená vybere, nahradí sa mu inou stopou z miesta činu, ktorá vôbec nesúvisí s konkrétnou osobou. Vtedy psík logicky nesmie nič označiť a potom sa mu zase naspäť vlastne doplní tá už raz označená. Toto keď spraví jedna a jeden služobný pes, lebo sú to všetky pohlavia samíc..,

JD: Päťkrát si povedal?

JV: Päťkrát v jednej sérii, tak toto isté musí spraviť aj druhá sučka. Môže to robiť aj tá prvá sučka, ale výkon ako taký pachovej identifikácie sa musí opakovať až po 24 hodinách, aby ten psík vlastne zabudol v úvodzovkách, tak poviem zabudol, čo už označoval.

JD: Dobre, teraz otázka do zátvorky, za tých 24 hodín sa nezmení alebo nevyprchá tá pachová stopa?

JV: Pachová stopa ako taká sa vlastne otvorí iba pár minút pred výkonom pachovej identifikácie. Potom sa zase uzatvorí. Je to pachová konzerva s pachovou stopou, aby som bol presný. Potom sa zase uzatvorí tá pachová konzerva a tento pach nevyprchá. On je tam konzervovaný, takže je použiteľný na niekoľko identifikácií.

JD: Niekoľkokrát si povedal sučka. Moja otázka teda znie, že je to teda s tým pachom lepšie a zázračnejšie práve pri sučkách?

JV: Z hľadiska fyziológie, ale z hľadiska aj anatomického suka/pes, je to to isté. Je to to isté. Lenže pes je samec. Samec ako taký je vnímavejší na rôzne iné pachy. Teraz zoberiem ako taký príklad, že na mieste činu môže mať majiteľ, poškodená strana, napríklad aj on môže mať psíka sučku, ktorá má svoje dni, čiže honcuje, hára po česky a zanechá tam tiež ten pach na mieste činu, lebo sa tam nachádza, prirodzene sa tam nachádza. No a keby sme to robili s tými psami, tak pre toho psa je to atraktívne, lebo je to samec a on, pre neho je proces párenia silnejší ako nejaký výkon pachovej identifikácie. Preto sa používajú suky, sú pozornejšie, neznamená, že aj lepšie čuchajú, ale sú pozornejšie. Nedajú sa ovplyvniť takýmito faktormi doslovne.

JD: To je zaujímavé. A napríklad sú nejaké štandardne zaužívané plemená psov, ktoré sú na toto najvhodnejšie?

JV: No z našej pozície, keď sa tak pozeráme, nie je konkretizované, že ktoré plemeno to musí byť. My pozeráme viac menej na toho jedinca ako individuálnu, nejakú bytosť živú a hlavne sa pozeráme na jeho hľadisko plemennej predispozície. Skúšali sa už iné plemená, poľovné plemená, lebo poľovné plemená ako také majú kvalitnejší čuch, kvalitnejší čuch. Lenže majú geneticky zakódované tie svoje poľovné vlastnosti a sú ľahko ovplyvniteľné napríklad aj takým faktorom, že iný pes tam bol, alebo nedajbože tam bude na mieste činu mačka, ktorá tiež môže zanechať takýto pach, alebo potom nie sú tak ľahko cvičiteľné. A to je to gro. Lebo pes sa rozlišuje tak ako aj človek z hľadiska vyššej nervovej činnosti do cholerik/melancholik/sangvinik/flegmatik/stoik. A pozeráme sa vlastne na túto charakteristiku konkrétneho jedinca. No takže ak zoberiem, čo sa týka plemien, v súčasnej dobe používame viac menej nemecké ovčiaky. Sú vyrovnané, je to vyrovnané plemeno, ale mali sme napríklad v nedávnej minulosti baseta. Mali sme teraz v súčasnej dobe cvičíme labradora. Labrador sa javí ako veľmi dobré plemeno, na na tento výkon je kľudný. Čo sa mi na labradorovi zase páči, on je pomalší a tuto potrebujeme rozvahu. Potrebujeme aj my, vyberáme si také jedince, ktoré sú pomalšie, nie ako vidíme bežne v médiách, že tie klasické športové psy, že idú ako ako šípy rýchle, nie, my potrebujeme rozvážnych, uvedomelých, takých, takých jedincov. Takže suka je veľmi vhodná na tento výkon, lebo sa nedá tak rýchlo ovplyvniť a plemeno ozaj ak zoberiem zo všetkých 21 psov na Slovensku, tak máme toho labradora jedného a všetko sú nemecké ovčiaky.

JD: My si teraz s Jankom urobíme krátku prestávku a potom sa budeme na tému zločincom na stope rozprávať ďalej. Prosím, nezabudnite nás sledovať na YouTube, Facebooku a Instagrame. O chvíľu sme späť.

reklamný odkaz: Ideálne krmivo pre vášho športujúceho štvornožca ponúka Alleva a jej rady Natural, Equilibrium a Holistic. Sú určené na podporu zdravia, imunity a vitality vášho domáceho miláčika. Značku Alleva nájdete vo všetkých dobrých pet shopoch.

JD: Vitajte späť! Po krátkej pauze sme tu s Jankom opäť v Shtoodiu v Banskej Bystrici a rozprávame sa na tému Zločincom na stope. Janko, chcem sa ťa opýtať, neviem čo to tu už odznelo, že čo je to pachová stopa a z čoho sa vlastne skladá?

JV: Veľmi dobrá otázka, aby ste to poslucháč mohol vlastne aj trošku predstaviť. Pachová stopa je vlastne kriminalistická pachová stopa, ktorú zanechá tá podozrivá osoba alebo osoba, ktorá má súvislosť nejakú s tým trestným činom, na mieste činu. A je to vlastne odlupovanie pachových molekúl z tela tej podozrivej osoby. Tá pachová stopa, ideálne by bolo, keby sa skladá len z individuálneho pachu. Čiže nie je to pot, ale určitá vôňa alebo zase niektorých osôb možno nepríjemná vôňa, to je zápach toho človeka. To by bolo ideálne, keby to bola individuálna pachová stopa. Lenže tá pachová stopa nikdy nebude individuálna a bude sa skladať z niekoľkých druhov tých pachov. Skladá sa pachová stopa ako taká sa skladá a z individuálneho pachu, to je z tých pachových žliaz človeka, potom je to pridružený pach. Pridružený pach je vlastne pach, ktorý získal na mieste, kde sa pohyboval. Ak by teba chytila manželka alebo priateľka, tak ten pach sa nachádza aj na tvojom tele. A ty ju v zanecháš tiež na mieste činu, alebo niekde na mieste, kde sa zase ty pohybuješ. Ďalej je to pachové pozadie a to je vlastne napachovanie alebo získanie pachových molekúl z toho prostredia, kde si sa pohyboval. Budeš niekde nakupovať v mäsiarni alebo budeš údiť klobásky poviem, tak budeš voňať špecificky s tým miestom. To je to pachové pozadie. A potom je tam ešte takzvaný druhový pach. Druhový pach, že je niekedy sa volal aj etnický pach. To znamená, že Stredoeurópania ináč voňajú ako Aziati. Je to možno aj cítiť, keď ideme niekde na dovolenku. Takže tie vône tých ľudí sú trošku iné. Takže z týchto štyroch zložiek, ako som povedal, sa skladá tá pachová stopa. Tá je potom zaistená a izolovaná do konzervy a tak vzniká pachová konzerva s pachovou stopou z miesta činu. Takto jednoducho povedané.

JD: Jednoducho? Tak to teda.. Je to, je to veda.

JD: Janko, rozprávame sa tu najmä o čuchu, že pri výkone tvojej práce tvoj pomocník psík používa najmä čuch. Ale opýtam sa, že či aj nejaký iný zmysel dokáže byť nápomocný.

JV: Konkrétne pri pachovej identifikácii využívame len zmyslový orgán to je nos, čiže len čuch psa. Lebo všetky iné zmysly by boli pre nás zavádzajúce. No a pes dokáže práveže identifikovať ten individuálny pach, lebo individuálny individuálny pach ako taký literatúra uvádza, že je nemenný počas vývinu toho človeka a že sa nemení. On sa obohatí o nejaké látky. To sú väčšinou konzumenty, keď sú konzumenti rôznych káv o kofeín, cigariet o nikotín. Ale je to gro, to jadro ostáva nemenné. Takže preto využívame len tento zmyslový orgán a napríklad zrak je lepší síce u psa ako u človeka, ale bolo by to zbytočné, lebo pes. Práveže potrebujeme psa u nás vylúčiť, aby používal aj tento zmysel. Pes je, ja to tak poviem, tiež pes nebude robiť nikdy zadarmo. On chce byť odmeňovaný, on chce byť odmeňovaný, pozitívne odmeňovaný. A vlastne tento psík u nás keby začal robiť zrakom, lebo pes je beťár tiež, bude si sledovať toho svojho pána, toho svojho psovoda a bude rozmýšľať a snažiť sa ho čítať. Bude sa ho snažiť čítať, že kde mu asi dal konkrétnu stopu, kde ju skryl a tak. Ja to poviem v úvodzovkách skryl, na ktorú pozíciu. Tomuto všetkému sa musí psovod práveže vyvarovať, aby pes nedokázal sledovať toho psovoda, čo vlastne chce a kde na ktorú pozíciu dáva tú pachovú stopu. Ja som nespomenul, že pri pachovej identifikácii ten psovod, aby to ten psík nemal také ľahké, on to nemá stále v jednej rade alebo v jednom kolotoči, ale ten psovod mu stále zamieša ako vieš si predstaviť škrupinky, keď sa hrajú, tak on tiež robí také škrupinky tomu psíkovi a ten psík musí stále novú pozíciu a s tou stále novú variáciu hľadať a označovať. Čiže otázka bola, či využíva nejaký iný zmysel, nie, len čuch.

JD: A dá sa ten čuch u psíka napríklad odmerať alebo podľa čoho si vyberieš toho psíka, ktorého následne budeš trénovať na takýto typ práce?

JV: V našej brandži alebo našej práci vlastne vyberáme psy, ktoré musia byť vysoko žravé, doslovne musia mať chuť do žrania. Celá odmena je postavená, alebo celý výcvik je postavený na tzv. chuťovo dráždivej metóde výcviku. To znamená, pokiaľ psík u nás nie by bol, bol by menej žravý, že mu nechutí, tak je dosť veľká pravdepodobnosť, že nedokážeme docvičiť do detailov toho psíka. On musí byť, s takou chuťou musí žrať a vie, že bude za to odmenený potom pri tej pachovej identifikácií a bude mať tú chuť do žrania, lebo lebo keby toto nemal, túto vlastnosť tej žravosti, tak by ten psík pravdepodobne prišiel do určitej fázy výcviku. Ten výcvik je strašne dlhý inač a ďalej by už nepracoval. Je to veľmi psychicky zaťažujúce pre toho psa. U nás ja to poviem, nechcem, aby to zle nevyznelo, je dosť veľký taký v úvodzovkách odpad. Oni sú nie zlé tie psy, oni sú vhodné na inú prácu, ale nie sú vhodné na pachovú identifikáciu. Ten pes musí byť ozaj rozvážny, kľudný, žravý a vtedy sa s tým psíkom dá pracovať. Pokiaľ nie, má nejaké negatívum z nášho pohľadu, tak je možno vhodný na inú prácu, ale nie na túto našu.

JD: Povedal si, že ten výcvik trvá veľmi dlho a že toho odpadu úvodzovky hore dole je veľa. Ako dlho trvá ten výcvik?

JV: No najlepšie je, keď sa začne výcvik úplne od úplnej fázy druhej šteňacieho veku. Dajme tomu, že začne v treťom, štvrtom, piatom mesiaci. A potom konkrétny už taký základný výcvik ako taký, keď už má naučené určité návyky výcvikové. To znamená, že vie prečuchávať tieto konzervy, ale tie konzervy ešte nie sú s pachom. Ešte sú tam iba dajme tomu kusy mäsa, aby sa pes naučil čuchnúť do toho pohára. Tak potom sa začína už vlastne prechádzať na pachy. A ten výcvik ako taký trvá 12 týždňov, vždycky je to viacej ako 12 týždňov. Ozaj, že dobre vycibrený čuch u psa je v tom šiestom, siedmom, ôsmom roku života toho psíka, vtedy už ide ozaj perfektne, na 100% ako sa povie. Lebo výcvikom toho psa sa ten pes, ten čuch u psa začne javiť citlivejší. A on je aj citlivejší. Doslovne vyčuchaný psík dokáže aj nepatrné množstvo pachových molekúl zistiť a nasumovať z tej pachovej stopy. Toto je veľmi dôležité. Tie mladé psy, ony sa nemýlia, ale nemajú ten čuch taký citlivý. Takže to je ako pre nás nejaká vôňa je silná, intenzívna a tá istá vôňa, keď vyprchá, bude tej istej vône toho istého zloženia, ale bude jemnučká, možno si ju ani nevšimneme. Takže takto asi.

JD: Ešte sa opýtam. Pred chvíľkou si rozprával o tom, že keby ma objala moja žena, tak pachová stopa už obsahuje mňa aj moju ženu. Okamžite? Po jednom objatí, ktoré trvá štyri sekundy a zo mňa sa zoberie pachová stopa, už sú tam aj stopy vône alebo pachu mojej manželky?

JV: Budem musieť asi zavolať tvojej manželke, že nech ťa dlhšie objíma nie ako štyri sekundy (smiech), ale pre psa stačí aj sekundový dotyk. Doslovne. My sme s kolegom urobili taký pokus, kde jednu jedinú zápalku chytil za tú sírovú hlavičku, jednu jedinú, hodil ju na zem a medzi to hodil nekontaktované zápalky, neviem koľko ich tam kusov ale kvantum..

JD: nie, nie..

JV: .. rozhodil a pes mu dokázal tú konkrétnu jedinú označiť a aj si ju zaľahol. Takže takto to funguje, úplne nepatrný dotyk.

JD: Ja mám práve v tejto chvíli zimomriavky.

JD: Janko, doteraz sme sa rozprávali dosť špecificky o tom pachu a tých psíkoch. Ale ja ako psíčkar mám doma psa. Dokážem ho naučiť s tým čuchom nejaké zázraky aj u mňa doma?

JV: No taký zázrak by bol asi to, aby ti nosil tvoje veci a nie iných osôb.

JD: Dobre, dobre.

JV: Napríklad, lebo my chlapi vieme, že sme trošku niekedy pohodlní a niekedy päť metrov je pre nás päť kilometrov, takže je možné, aby si ho naučil napríklad "prines mi moje papuče". Vieme, že tie tvoje papuče budú mať špecifický pach na sebe. Tvoj špecifický pach. Ale zase, aby sme ho nepomýlili, aby zase nenosil aj manželke, nedajbože svokrine ešte, čo si o tom pomyslí. Tak v takom prípade je to veľmi jednoduchý základný výcvik, ktorý je podobný obdobný nášmu. Že ten tvoj psík buď má chuť na žrádlo, alebo má nejakú obľúbenú hračku čo ja viem loptičku, alebo niečo, ak je aportér, lebo si povedal, že je to temperamentné plemeno.

JD: Áno.

JV: Jack Russel.

JD: Áno.

JV: Keď zoberieme, Jack Russel ako taký, on veľmi rád pracuje. Takže jednoznačne mu začneš skrývať tú jeho obľúbenú hračku do svojich papúč a potom ho pomaličky tam navedieš, aby on vlastne hľadal tú svoju hračku. On si spojí pach tvojich papúč s tou hračkou, lebo tá je jeho. On ju spočiatku bude vizuálne hľadať, ale pokiaľ mu neumožníš to, aby ju vizuálne videl, aby ju zrakom vedel hľadať, tak on začne používať automaticky ten svoj najlepší orgán alebo zmysel, a to je čuch začne používať. No a on hľadá hračku, hračku nevidí. Začne používať čuch a zrazu ju bude cítiť v tvojich papučiach. Tvoje papuče majú vôňu alebo nejaký pach špecifický, tá jeho hračka a spojí si tieto dva pachy spolu. A potom mu povieš iba nejaký povel aký chceš ty, že čo ja viem: "Prines mi alebo nájdi mi papuče." On si spojí "Nájdi mi papuče" s tým, že bude hľadať vlastne pozdejšie alebo bude v začiatkoch hľadať ten aportík ten svoj, tú svoju hračku alebo klobásku a potom to už tam prestaneš dávať. A vzhľadom k tomu, že si to spojí ten pach tvojich papúč s tou hračkou alebo s vôňou tej klobásky, tak už bude to mať vlastne jednoduchšie. Potom mu to tam nedáš a povieš mu "Dones mi papuče", on začne hľadať a keď to dlho nenájde, tak je vysoká pravdepodobnosť, že ti donesie tie papuče. Pravdaže, musí mať chuť aj do aportovania. To je už zase o niečom inom ale.

JD: Janko, keďže tento formát je limitovaný nejakým časom, budem to musieť pohnať k záveru. Čo ťa čaká v lete?

JV: No, ďakujem za otázku (smiech). Tohto som sa trošku obával, lebo vlani mi nevyšla dovolenka. Ja som viac menej pracovne veľmi zaneprázdnený a rozbehaný, čo sa už hnevá aj trošku manželka na to, že som stále niekde a niečo riešim, ale tohoto roku mi vyjde vlastne dovolenka aj s priateľmi dobrými, takže aj s rodinou ideme do Rumunska. Tam som ešte nebol. Ideme to pozrieť ako to tam teraz vypadá, chceli by sme si pozrieť Transylvániu a takto, viac menej taká aktívna dovolenka, možno bicykle, jedno s druhým.

JD: Tak nech vám vyjde dobré počasie, nech to zažijete v zdraví. A veľmi si vážime, že napriek tomu, ako veľmi ste pracovne vyťažený si meral cestu dnes sem dám do štúdia v Banskej Bystrici a mohol som mať s tebou tento fantastický rozhovor. Ďakujem veľmi pekne, Janko.

JV: A ja ďakujem za pozvanie a všetko dobré prajem.

Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.