S01 E26 Elza radí

JD: Ahoj Dvojnožci, moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Mojou dnešnou hostkou tu v štúdiu v Banskej Bystrici je veterinárna lekárka Janka Radošovská. Janka ahoj.

JR: Ahoj, ďakujem za pozvanie.

JD: Naša dnešná téma - Elza radí. Prosím ťa Janka, začnime hneď zhurta. Kto je to Elza a čo mi má poradiť?

JR: Elza je môj pes. Ako vravím, trnavský oriešok, keď sa niekto spýta, čo je to za plemeno. Takže je to taký môj gulášik.

JD: Z toho teda hádam, že ste k nám dnes pricestovali z Trnavy.

JR: Áno, áno, z Trnavy.

JD: Dobre.

JR: A čo má poradiť? Má poradiť majiteľom psov, ako sa o nich starať, ako predchádzať vzniku ochorení, prípadne čo robiť skôr, než prídu k veterinárovi.

JD: Okej, takže poďme pekne po poriadku. Čo ty a Elza? Ako to celé vzniklo? Ako ste sa dali dokopy a k čomu ťa ten vzťah práve s ňou inšpiroval? Teraz narážam na blog a potom následne na, a teraz tí, čo nás sledujú už vidia, tí, čo nás iba počúvajú, zistia. Nech sa páči Janka, máš slovo.

JR: Elza je taký môj splnený sen. Odmalička sme vždy mali psy, ale keď som sa osamostatnila od rodičov, tak mi v tom novom domove, ktorý mi vznikal, strašne chýbal pes. A priateľ bol taký, že teraz už manžel, a načo potrebuješ ďalšieho psa, nebudeš mať čas, veď máme psy aj u našich aj u vašich, v práci stretávaš kopec psov, načo ti ten pes bude? Ale ja som sa nevzdala. Ja som každú chvíľu mu ukazovala, že: "Pozri sa tuto aký chutný psík, tuto aký chutný psík". A vlastne keď som mu ukázala Elzu, ako fotku, tak povedal: "Vieš čo, keď sa ti tak páči? Tak sa na neho poďme pozrieť." No a keď sme ju prišli pozrieť, tak sme sa proste zaľúbili. Na naozaj na prvý pohľad. A tak sa to stalo, že sa stala súčasťou našej rodiny. V tom čase sme sa vlastne lúčili s takou našou srdcovou sučkou u mojich rodičov, ktorú som si dosť aj odplakala, pretože to bol taký môj prvý pes, ktorého som si zdiagnostikovala s vážnym ochorením. Môj vlastný pes, u ktorého som naozaj musela aj závažné rozhodnutia robiť aj o tom, kedy je už načase sa rozlúčiť. Vlastne do toho veľmi ťažkého obdobia prišla práve tá Elza. A zrazu si získala všetkých. Získala si aj tých, ktorí psov nikdy nemali radi, ktorí sa psov báli. A neviem čím to je. Ona je dosť taká senzitívna a submisívna. A naozaj dokáže vycítiť podľa mňa pocity druhých ľudí veľmi dobre a dokáže ich odzrkadliť. A naozaj, že vyhľadáva práve ľudí, ktorí sú ostýchaví, ktorí sa boja. A fakt, že máme kamaráta, ktorého v minulosti pohrýzol pes. Veľmi sa bojí psov, no Elzu by si najradšej vzal aj do postele.

JD: Ty sama si ostýchavá ako človek?

JR: Asi áno. Som introvertnejsi typ, profesne som extrovert, ale v súkromí introvert. Takže áno, aj ja sama som taký senzitívnejší typ človeka, takže asi sme sa našli a asi sme jedna druhú potrebovali.

JD: No a potom z tohto spojenia a stretnutia vzniklo niečo, čo sa volá blog Elza radí. Hovorím to správne?

JR: Hovoríš správne.

JD: Bolo to v roku 2018.

JR: Áno, aj keď v tom čase nevznikol blog Elza radí úplne. Totižto Elza bola strašne chutná, ľúbivá. Mojej sestre, ona mala v tom čase 16 rokov, tak 16 roční tínedžeri vtedy jasné, mám pekného psa, spravím mu instagramový profil. Tak ona ma len tak akože nahovorila, že spravme naším psom - ona mala vtedy u rodičov psa - spravme našim psom blog. A ja že, okej, akože ja som po tom netúžila, ale veď prečo nie? Takže my sme založili instagramový profil 8 labiek a proste sme tam len uverejňovali fotky, tak ako to robia majitelia psov niektorí. Ale ja som sa nikdy nepochybovala dovtedy reálne v komunite takých psíčkarov. Proste bola som veterinárka, ale my sme sa ako rodina venovali dosť chovu koní a skôr som sa medzi tými koniarmi pohybovala a ja som tú psíčkarskú komunitu poznala len akoby z tej druhej strany ako veterinárka. A keď som sa zrazu objavila na tom instagrame a začala som si všímať - fakt som reálne bola zrazu v nejakej komunite psíčkarov - a začala som si všímať práve tie mýty a hoaxy, ktoré sa šíria. Hej, ja hovorím, že ako pleseň niekedy. No a nedalo mi to profesne, keď som si prečítala niečo, že ja neviem, aké prípravky proti kliešťom používať, či očkovať/neočkovať, ako kŕmiť psa. Jednoducho mi to nedalo, lebo som videla hrozne veľa neprávd a tak som nejak akože dala najavo, že som veterinár.

JD: Najprv asi v komentoch pod tými príspevkami.

JR: V komentoch, respektíve ja úplne nezastávam takéto nevyžiadané rady, takže ja som to začala skôr akoby nepriamo vysvetľovať tie témy v stories.

JD: Aha okej.

JR: Ale keď si vezmeš, že rok 2018 a tá dôvera v odborníkov ani teraz nie je úplne ideálna, v tom čase to bolo ešte pred pandémiou, len tak napísať meno s titulom, človek neuverí úplne ľahko. Ale psovi s chutnou tvárou uveria oveľa ľahšie. Takže ja som sa začala skrývať v úvodzovkách za tú moju Elzu a preto som to nazvala Elza radí tú rubriku. V tom čase to bola len rubrika, ja som netušila do čoho idem. Ono to všetko vzniká veľmi organicky, aj tie témy, to ako to robím. To nie, že teraz je to moderné, robiť podcasty, robiť blogy, robiť vzdelávacie profily, ale to nebol môj zámer a ja to tak ani nerobím. Ja to robím tak, ako mi to napadne, ako to cítim, ako to vidím a čo je aktuálne. Keď som sa napríklad začala na to viacej chystať, že robiť to akoby profesionálnejšie, chystať témy, v Canve si pripraviť krásne vizuály, nefungovalo to, ak tam nie tá duša. Tak ja cítim, že ani ja to nerobím s takou radosťou a ani tí ľudia to tak neberú. Takže ja si myslím, že aj za týmto všetkým, ak to môžem nazvať aspoň nejakým úspechom, tak je práve to, že to robím proste organicky a intuitívne, tak autenticky.

JD: No tak to môžeme rátať v rôznych skupinách, že prečo to je úspechom. Sedíš tu dnes a tu mi sedia, teda, že sa tak obhájim, iba ľudia, ktorí za to naozaj stoja. To je prvá vec. Druhá vec je od roku 2018 dodnes prešiel nejaký čas. Tretia vec je a to je obrovská téma. A teraz opäť pre tých, ktorí to pozerajú, to ukazujem a teraz to už aj pomenujem pre tých, ktorí to iba počúvajú. Ja v rukách držím knižku Elza radí - Skôr než prídeš k veterinárovi. Povieme si o nej, ale hovorím o tom teraz práve preto, pretože je to rukolapný dôkaz úspechu. Takže skromnosť bokom a robíš tu veľmi dobre a robíš to tak, že to ľudí zaujíma a má to zmysel. Takže na svete je knižka. Kedy uzrela svetlo sveta?

JR: Takto pred rokom, jar 2022 sa mi ju podarilo vydať. Vznikala vlastne približne rok. Keď sme sa rozprávali predtým, že či je to covidové dieťa, tak áno, moja kniha je covidové dieťa.

JD: Ako to vôbec vzniklo, že z toho internetového priestoru, z toho blogu si si povedala, že chcelo by to možno knižnú verziu. Chcelo by to papier. Chcelo by to niečo, čo si ten majiteľ môže chytiť. Prečo a kedy to vzniklo?

JR: Presne ako si povedal, je to niečo, čo si majiteľ môže chytiť. Ja som sa chcela posunúť nejakým spôsobom do offline priestoru. Jednak vidím, akí klienti ku mne chodia. To nie sú vždy len ľudia, ktorí majú nonstop telefón prilepený na ruke a googlia všetko, čo ich zaujíma. Častokrát sú majiteľmi starší ľudia, ktorí naozaj preferujú napríklad tú papierovú formu. A častokrát u tých starších ľudí chýba akoby tá osveta. Nevedia sa k tomu, oni proaktívne nevyhľadávajú tie veci na internete, ako napríklad mladí ľudia dnes. A nejakým spôsobom dostať tie najzákladnejšie informácie aj k nim, aby ich mali po ruke, lebo oni si neprečítajú blog Elza radí na Instagrame. Oni si nevypočujú podcast. Čiže takýmto nejakým spôsobom sa k nim dostať. A ďalšia vec bola, že častokrát mi ľudia písali aj v núdzových situáciách, aj píšu, nielen písali, v núdzových situáciách. Sme tam a tam. Pes sa nám zranil. Čo máme robiť? Samozrejme, ja nedokážem obhospodáriť 24/7 nejakú online poradňu, aby som to robila vo svojom voľnom čase. A akoby tie najzákladnejšie rady som naozaj mala potrebu dostať niekde na papier, kde nebudú mať potrebu googliť ľudia, nebudú mať potrebu vypisovať cudzím ľuďom na Instagrame, nebudú mať potrebu a nebudú stresovať, že oni nevedia, čo robiť. Takže to bol jeden akoby taká tá pohnútka, prečo niečo napísať. Ja som vlastne aj celú tú knihu písala s tým, nie čo by ľudí zaujímalo, ale čo by nám veterinárom pomohlo, keby majitelia ovládajú.

JD: Výborne! Ešte raz povedz prosím ťa túto vetu, to dáme určite do titulku. Ako? Nepísala som to preto..

JR: Nepísala som to preto, alebo nepísala som to s otázkou, čo ľudí zaujíma, ale písala som to preto, čo by nám veterinárom pomohlo, keby majitelia psov ovládajú.

JD: Výborne.

JR: Takže toto je. Ja sa vlastne snažím aj skrz ten môj blog aj skrz knihu zlepšovať tú komunikáciu medzi majiteľmi a veterinármi. Sledujú ma aj kolegovia veterinári a okrem tých majiteľov a aj mne napríklad pomáha táto moja blogová aktivita v tom, že ja vidím reálne, čo trápi tých majiteľov, čo ich trápi aj s ohľadom na zdravie ich psov, ale aj čo ich trápi s ohľadom na komunikáciu s veterinármi, takže reálne to mne pomáha v mojej praxi.

JD: Ešte predtým, ako prejdeme na nejaké špecifiká a jednotlivé kapitoly knižky, povedz mi, ako možno tvoji kolegovia - a teraz myslím aj tých, ktorých považuješ za priateľov, aj tých, ktorých považuješ za konkurentov - prijali fakt, že práve ty si vydala knižku, kde rozprávaš a radíš. Nech už tie pohnútky sú akékoľvek, ale že ich, že to robíš práve ty. Či to bolo všeobecne prijaté s nejakým nadšením a každý ťa potľapkal po pleci, že super robota. Alebo si sa stretla aj s tým, lebo podľa mňa je to v každej brandži, že tá konkurencia, ten boj sa jednoducho skôr alebo neskôr ukáže, ukáže, že či ti niekto aj niečo vytkol, alebo bol proti tomu.

JR: Ja sa úplne neprezentujem v komunite veterinárov, že halo, halo, ja som tá, čo píše ten blog Elza radí. Stále sa tuto schovávam za tú Elzu. Ale samozrejme, že sú kolegovia, ktorí vedia, že ja to robím, že ja som napísala tú knihu. Čo sa týka názorov, tak väčšinou to chvália. Povedia presne, že toto je super. Toto keď bude ovládať každý, tak sa nám bude lepšie pracovať. Potom je tu taká tá skupina starších kolegov na čele s mojim šéfom, ktorý mi veľmi fandí, pozdravujem doktora Ruttkaya, ak by náhodou počúval alebo pozeral, ale to je tá stará škola, že nedávajte ľuďom informácie, veď veď nebudú za vami chodiť, lebo oni to už budú vedieť. Ale takýmto spôsobom dokážem ja tu šíriť tú osvetu medzi oveľa širšie publikum ľudí, ako to zvládam robiť v ambulancii. Takže pre mňa to zmysel má, pretože áno, veterina je moja práca, ale ja hovorím, že to nie je zamestnanie, to je povolanie. Čiže ja aj keď odídem z práce, ja som stále veterinárka. Preto ja mám tú motiváciu vnútornú nie robiť niečo populárne. Mňa proste baví šíriť tú osvetu, lebo viem, že tým spôsobom ja pomôžem. To je akoby tá motivácia. Ja chcem pomáhať. Takže ako dokážem pomôcť aj vo svojom voľnom čase, aj keď samozrejme aj nejaké to duševné zdravie a schopnosť oddychovať je dôležitá. Ale toto je cesta, ako dokážem reálne pomôcť viacerým. A ja vravím, že ak som pomohla touto svojou činnosťou minimálne jednému psovi, tak sa to oplatilo.

JD: A o tom, čo všetko nám Elza poradí vo svojej knižke Elza radí, o tom sa dozviete po krátkej pauze. Nezabudnite nás sledovať na YouTube, Instagrame a Facebooku, hneď sme späť.

reklamný odkaz: Krmivo Superior Care White Dogs od Nature´s Protection vyrieši problémy u psov s bielou srsťou. Vďaka starostlivo vyberaným surovinám ostanú slzy i sliny vášho miláčika transparentné, čím toto krmivo pomáha predchádzať vzniku hnedých škvŕn na srsti. Receptúra je navyše s hypoalergénnymi bielkovinami a bez obilnín. Nature´s Protection nájdete v každom dobrom pet shope.

JD: Ahoj Dvojnožci, vitajte späť po krátkej pauze. Dnes sa tu v Shtoodiu v Banskej Bystrici rozprávam s Jankou a rozprávam sa alebo teda v prvej polovici podcastu som sa s ňou rozprával o tom, ako vznikol jej vzťah s Elzou, kto to Elza je, čo ju viedlo k tomu začať písať blog Elza radí a následne, čo ju motivovalo k tomu, aby vydala knihu Elza radí - Skôr, než prídeš k veterinárovi. Janka, v tejto druhej časti by som sa s tebou chcel porozprávať o tom, čo mi teda radíš ty a Elza v tvojej knihe.

JR: Ako som spomenula v tej prvej polovici, motiváciou bolo to zamyslenie sa, čo nám veterinárom pomôže, ak by majitelia ovládali. Takže aj tú štruktúru tej knihy som tak vystavala. Kládla som si otázky čo najčastejšie opakujem v ambulancii, čo každý veterinár denne zopakuje miliónkrát. Zároveň som sa zamyslela nad tým, čo sú tie najčastejšie problémy, s ktorými za nami ľudia chodia, alebo s ktorými sa na mňa obracajú na Instagrame v správach. Čiže tie najčastejšie problémy. A potom som si vravela, kde je ten kameň úrazu v tom vzťahu veterinár - majiteľ. A to je tá komunikácia, že častokrát majitelia nevedia opisovať tie problémy, nevedia si ich všimnúť tie problémy. Takže aj týmto smerom som sa zamerala v tej knihe. Kniha má štyri kapitoly. Prvá kapitola sa zaoberá manipuláciou so psom, či už na veterine. Čiže akým spôsobom držať psa. Majitelia sú totižto veľmi často v strese, keď prídu na tú veterinu a oni nás nepočúvajú, nepočúvajú, akým spôsobom majú chytiť psa. Pes je ubolený, vystresovaný, majiteľ je vystresovaný a aj tá jednoduchá vec, že majiteľ vie, ako chytiť psa pomôže veľmi v tej diagnostike. Lebo keď tam máme vystresovaného majiteľa, vystresovaného psa, tak my vlastne častokrát minieme veľmi dlhú dobu z toho vyšetrovania len na to, aby sme sa sústredili, ako ho správne zafixovať, aby sme mu vedeli pomôcť. Keď majiteľ si to prečíta dopredu, nacvičí si to s tým psom v tom nestresujúcom prostredí doma, kedy ho nič nebolí, tak vzápätí sú oveľa pokojnejší a viac v pohode na tej veterine. A urýchľuje to vlastne dodanie tej správnej pomoci tomu psovi. Takže a sú tam naozaj rady doplnené ilustráciami, aby majiteľ si to vedel predstaviť, akým spôsobom správne chytiť toho psa. Pretože sú ľudia, ktorí prídu a len takto držia na vodítku psíka a čakajú, že my si všetko chytíme, tak im vysvetľujem, že ja vyšetrujem, ja nemôžem držať toho psa. Takže je to aj predchádzanie nejakým akoby úrazom. Lebo majitelia sú schopní naozaj nechať psíka len tak postaveného na stole a čakajú, že veterinár, čiň sa. Bez toho, aby ho držali a podobne. Tiež sú tam rady v tejto prvej kapitole o tom, akým spôsobom aplikovať lieky psovi. Pretože je to veľmi dôležité pre efektivitu terapie, aby vedeli, akým spôsobom podať tabletky, kapsule a sirup, ale venujem sa tam aj tematike kvapiek do očí, kvapiek do uší. Takže naozaj tie najzákladnejšie liekové formy, s ktorými sa majitelia môžu stretnúť v domácom prostredí, tam vysvetľujem. Tiež sa venujem ošetreniu rany, čo je veľmi jednoduchý úkon, ktorý strašne veľa majiteľov neovláda a ak sa to naučia aj vďaka napríklad tejto knihe, tak to ušetrí strašne veľa bolesti, stresu aj návštevu tej veteriny, pretože budú sebavedomí. Áno, vieme, že takýmto spôsobom keď to spravíme, bude to v pohode. Zároveň sa snažím pri všetkých týchto radách dopĺňať odporúčania, kedy už naozaj treba zájsť na tú veterinu. Ja nechcem vychovávať z ľudí malých veterinárov. Keď si sa pýtal na tú kritiku prípadnú od tých kolegov. Ja sa to snažím aj stále komunikovať na tom mojom blogu, že ja nevychovávam z ľudí malých veterinárov. Ja ich len učím ako premýšlať, ako byť zodpovednejší, uvedomelejší, ako rýchlejšie reagovať na prípadné problémy. To mám napríklad svoje také pravidlo. Ja sa tam málokedy venujem spôsobu diagnostiky a terapie, skôr to len takým spôsobom, akoby som to vysvetľovala majiteľom v ambulancii, ale nezachádzam do detailov, ktoré sú dôležité pre nás odborníkov, veterinárov, lebo pre tých majiteľov to vlastne nie je úplne dôležité a mohli by si z toho vybrať nesprávne informácie a mohlo by ich to nejak motivovať na nejaké samoterapie a podobne, lebo tam tá nejaká veterinárka to tam napísala. Takže to sú také moje zásady. Ja naozaj, ja chcem skôr, aby ľudia chápali princíp niektorých ochorení, prečo vznikajú, ako sa im dá predchádzať a ako liečiť ale z toho pohľadu majiteľa. Nie, aby si sami nasadzovali nejakú terapiu. V tej druhej časti, tá asi veľa ľudí zaujme najviac, tú som nazval druhú kapitolu Čo robiť, keď.. A hoci každý majiteľ si tam nájde že "..a ešte si tam toto mohla dať, toto si tam mohla dať." Sú tam naozaj vybraté tie najčastejšie alebo aj najzávažnejšie problémy, pri ktorých naozaj sa zíde, aby majitelia vedeli nejako včas zareagovať. Z tých najzávažnejších je to otázka prehriatia psa. Alebo záchvatov, kŕčov, pretože tam naozaj častokrát to majiteľa vystraší a keď nezareaguje adekvátne, tak môže to veľmi tomu psovi uškodiť a môže to byť pre neho fatálne. Potom je tam problematika veľmi častých zdravotných problémov, s ktorými chodia majitelia na veterinu. Zvracanie, hnačka a tam opäť, ak nezareaguje adekvátne, tak prechádza ten problém do chronicity. Oveľa dlhšie trvá riešenie toho problému. Takže pochopenie toho princípu "Aha, keď spravím toto, toto, toto, tak to bude dobré." Čiže lebo napríklad pes zvracia. Majiteľ si povie á, veď chutí mu jesť, tak mu dám jesť. Veď koľkokrát za nami prídu: "Ale pani doktorka, jemu chutí, šunku si dal." Ja hovorím: "Ale šunku práve tomu zvracajúcemu nemôžete dať." Čiže taký ten sedliacky rozum na papieri majú práve v tej knižke, že treba nasadiť nejakú hladovku, diétu. Koľko dní, akým spôsobom prechádzať z diéty na pôvodné krmivo. Kedy je už lepšie zájsť na tú veterinu. Čiže takýto princíp to sú tie Elzine rady. Takýmto spôsobom píšem aj ten blog. Funguje mi to, tak som to proste len preniesla na papier.

JD: Teraz otázka do zátvorky: Máš prehľad o tom, koľko knižiek sa predalo a dostalo sa medzi ľudí? Koľko kópií?

JR: Čo sa týka nákladu, tak vlastne vonku je 2 a pol tisíca knižiek. Na sklade mi ostalo nejakých 700 kusov. Takže tak.

JD: Akým spôsobom si ich poslucháči a sledovatelia Zverissima môžu zaobstarať?

JR: Buď cez môj web, keď kúpite cez môj web, tak tento rok som sa rozhodla, že 10% venujem na OZ Dogtor, ktorí sa venujú canisterapii.

JD: Ten web, poprosím, povedz.

JR: elzaradi.sk. Ale tak isto môžete aj cez rôzne e-shopy spriatelené si kúpiť alebo ako to vraví, že v každom dobrom kníhkupectve? (smiech). Takže dá sa, dá sa ku knižke dostať či už online alebo aj v kamenných predajniach.

JD: Povedala si, že mnohé z tých rád sú doplnené aj ilustráciou, aby som si to ja ako majiteľ zvieraťa vedela lepšie možno predstaviť. Kto ti robil ilustrácie?

JR: Zuzka Bartová, slovenská ilustrátorka, s ktorou som sa rozhodla spolupracovať na odporúčanie, aj vlastne kamaráti viacerí s ňou spolupracovali, takže som siahla týmto smerom. A vlastne aj ten formát. Je to útla malá knižka, ale to je zámerne, aby si ju majitelia mohli zobrať do ruksaku, do tašky, do kabelky, kamkoľvek. Aby to nebola nejaká ťažká buchla. Takže aj preto tam nie sú žiadne pevné, pevný obal. Je tam tá gumička, ktorá slúži aj ako záložka, ale zároveň je tam taká praktická kapsa na očkovací preukaz na začiatku. Takže aby ti nevypadli aj nejaké prípadne papieriky. Už mi chodia niektorí klienti aj s knižkou, prídu vieš, že ako obal na preukaz. Vytiahnu, a teraz ty napríklad dáš ako veterinár, predpíšeš niečo, nejaký recept dáš, aby išli do lekárne.

JD: Šup do knižky.

JR: Šup do knižky a ideme do lekárne a tam vytiahneme.

JD: Veľmi cením taký detail na konci knižky je priestor na poznámky toho majiteľa. To je veľmi dobrý nápad, pretože tie rady, ktoré ja si tu prečítam, okej, raz si ju prečítam, ale môžem si tam niečo poznačiť z mojej vlastnej praxe. Alebo aby som sa nezabudol opýtať suseda Martina. Takže si sem jednoducho niečo načmáram. To je fakt neoceniteľné.

JR: Ľudia častokrát nevedia, nepamätajú si, kedy odčervili psa, aký prípravok použili. Takže ja hovorím, zapisujte si určite, kedy ste odčervovanie psíka, kedy ste aplikovali prípravky proti vonkajším parazitom, kedy - ak máte sučku nekastrovanú - kedy hárala? Ako prebiehalo háranie? Lebo to sú veľmi dôležité anamneztické údaje, ktoré nám pomáhajú urýchliť stanovenie diagnózy, prípadne nasmerovať tú diagnostiku správnym smerom. To je to, o čom som hovorila, že som zahrnula do knihy. To vlastne celá tretia kapitola je o tom, ako popisovať zdravotný stav psa. Čo si na ňom všímať, že keď pes zvracia, ja si nevšímam len to, či žerie a ako žerie, ale čo všetko si popritom všímať. Hej, napríklad práve pri tej sučke, či náhodou aj viacej nepije, viacej nemočí, či nemá väčšie bolestivé brucho, kedy hárala, pretože napríklad zvracajúca nekastrovaná sučka môže mať zápal maternice a keď sa majiteľ sústredí len na to, že ale veď žerie a kadí bez problémov tak, akoby dokáže mu uniknúť ten dôležitý príznak, lebo si možno neuvedomí, že aha, ale vlastne ona začala aj viacej piť. Takže toto bol tiež jeden z mojich zámerov, aby si majitelia začali tak komplexnejšie všímať tých svojich psov.

JD: V súvislostiach, jednoduché veci, ale dávať ich do súvislosti.

JD: Presvedč ma. Prečo by som si mal kúpiť túto knižku, keď je oveľa jednoduchšie si daný problém možno vygoogliť? Čím akoby teraz dávam do placu tému, že či je alebo nie je podľa teba takéto googlenie a hranie sa na na veterinára skrze Google správnou cestou?

JR: Moje motto je Nájdite si veterinára, ktorému veríte viacej ako Googlu. Takže, nie je to jednoduchšie. (smiech). Ja neviem, asi ľudia sa boja telefonovať alebo zdvihnúť telefón a zavolať svojmu veterinárovi a preto asi googlia. A ja to chápem. Prečo googlia? Lebo na veterine proste často krát nie je čas na to, aby veterinár veterinári proste. Majú veľa práce, nestíhajú, tak to ide tup, tup, tup, tup, nemáme čas na vysvetľovanie. Nie každý to obľubuje. Takéto vysvetľovačky a podobne. Veľa veterinárov je introvertov, ktorí radi si robia svoju robotu, ale aby vysvetľovali, tiež ich to nebaví. Ja to chápem. Ja zase chápem aj tých majiteľov, že sú v strese, počúvajú informácie tie najzákladnejšie a nevedia, čo v danom okamihu sa chceli ešte vlastne spýtať, že mali.. Možno niekedy k nám prídu aj s A4 vypísané.

JD: Otázok.

JR: Otázky, jasné, ale nie vždy je na to čas. Takže ja chápem, že keď tu je tá možnosť vygooglenia si nejakých informácií, tak proste po tom siahnu. A áno, je to jednoduché. Každý máme v ruke nejaký takýto black mirror a proste vygooglime si tú informáciu. Čo je ale problém je ten, že nemáme základy kritického myslenia, takže nevyhodnocujeme správne tie informácie, ktoré si vygooglime a naozaj v akútnych situáciách strácame čas, strácame čas, pretože kým vygooglime, tých informácii je tam veľa. Teraz, ktorá je tá správna, tam hovoria niečo iné, tam hovoria zase niečo iné. Nie, najlepšie je, keď máte akútny problém so psom alebo s hocijakým zvieraťom, zdvihnite telefón. Zavolajte na veterinu. Častokrát mne ľudia píšu na mojom profile, že náš veterinár dnes neordinuje. To je najhoršie cez sviatky, lebo vtedy má veľa ambulancií dovolenku samozrejme a povedia veterinár má voľno. No ale vždy existuje v nejakej nejakej dojazdnej vzdialenosti rozumnej pohotovosť veterinárna. Takže aj toto je problematika, ktorej sa venujem, vysvetlujem, že existujú veterinárne pohotovosti. Vždy sa nejaká nájde. A najlepšie je mať proste zapísané tie telefónne kontakty na toho svojho veterinára aj na najbližšiu pohotovosť, či už nalepené dakde na chladničke, prípadne si...

JD: Alebo napísané v knižke.

JR: Áno, v knižke. Ja som totižto vyčlenila v knižke na tento účel aj takúto tabuľku a je to vlastne prepisovateľné, lebo to moje motto aj tej knižky je, že zoberte si ju na, na túru do hôr alebo na dovolenku k moru. Takže ak ty aj cestuješ niekde, tak je najlepšie, a to je moja rada, proste si zistiť kontakt na najbližšiu veterinárnu, veterinu v okolí tej destinácie, kam cestuješ, aby si zase nemusel googliť. Kamoške sa stalo, pes na niečo na túre v Malej Fatre skočil. Zrazu začala krívať, odmietala stúpiť. No tak kamoškin priateľ musel hodiť psa na chrbát a niesli ho, ale ona mi volá čo, kde, na akú veterinu máme ísť. Tak najlepšie naozaj, ušetrila by jeden telefonát, kebyže si rovno dopredu zistí, kde sa nachádza najbližšia veterina k tej destinácii, kam ide.

JD: Ty si to povedala sama, takže ja to iba zopakujem. Nie je to vôbec hanenie. Tá knižka je útla. Veľmi dobre sa drží. Odkedy, odkedy tu sedíme, tak ja sa s ňou tak pohrávam. Veľmi dobre sa drží, veľmi dobre sa listuje. Je, je radosť sa pozerať na tie, na tie grafiky, na tie kresby a myslím si, že takúto knižôčku každý majiteľ psa dokáže podľa mňa za deň úplne v ľahučkom tempe prelúskať popri tom, ako sedí na záhrade, alebo bárs aj popritom, ako je so svojím psom niekde na lúke. Ušetrí to čas. Ušetrí to hlúpe, pardon za výraz, Googlenie. A pripraví tu toho majiteľa na čokoľvek. Pretože okej, dajme si dole ružové okuliare, okuliare každému tomu psíkovi sa môže skôr či neskôr stať niečo, čo budem ja ako majiteľ potrebovať riešiť. A ak budem mať tieto základy raz prečítané, tak si myslím, že to pre mňa môže byť iba plus. Nielen pre mňa, ale aj pre toho môjho psíka, a v konečnom dôsledku pre veterinára a globálne aj pre celú tú liečbu, ktorá pravdepodobne bude musieť nastať. Čiže ja si myslím, že namiesto namiesto Googlenia a paniky by si takúto knižku naozaj každý milovník zvierat a majiteľ zvieraťa mal zaobstarať, prečítať, pretože ho to iba obohatí. Janka, ja ti ďakujem veľmi pekne za to, že si dnes prijala pozvanie sem k nám do Shtoodia v Banskej Bystrici. Knižka je parádna. Ja som jednu dostal, takže hahahaha, všetci ma okamžite nasledujte. Elza radí, kde môžete, tam kupujte. Janka ďakujem veľmi pekne.

JR: Ďakujem aj ja veľmi pekne.

Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.