S01 E25 Zviera nie je vec

JD: Ahoj Dvojnožci, moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Mojou dnešnou hostkou tu v štúdiu v Banskej Bystrici je právnička Zvieracieho ombudsmana Nikola Ďurčíková. Nikola ahoj.

NĎ: Ahoj, ďakujem za pozvanie.

JD: Ahoj. Nikola, prosím ťa, odkiaľ si k nám do štúdia v Banskej Bystrici prišla?

NĎ: No ja som išla v podstate z Myjavy, ale dnes ráno som bola na Okresnom súde v Brezne. Pretože malo prebehnúť pojednávanie v trestnej veci kvôli teda týraniu zvierat a konkrétne išlo o prípad, kedy dvaja poľovníci zabili, teda usmrtili, dvoch psíkov. Je to starší prípad. Stalo sa tak asi 3 roky dozadu, ale tento prípad je tak isto veľmi sledovaný, pretože ide o. ide o páchateľov, ktorí sú teda členovia poľovnej stráže a a vlastne celý tento prípad je veľmi, veľmi jednoducho, naozaj veľmi krutý v tom, akým spôsobom oni pristúpili k tomu usmrteniu tých psov v tom poľovnom revíri. Jednoducho tie tie psíky naozaj ležali v poľovnom revíri, oddychovali. Jeden psík bol starší, mal 13 rokov. Druhý psík bol šteniatko. Zatúlali sa. Nevedeli už nájsť cestu späť. Majiteľ ho, obidvoch týchto psíkov, hľadal a naozaj chýbalo asi 15 minút k tomu, aby ich našiel ešte živých. Zhodou okolností sa nachádzali v rámci alebo teda v tom okolí, kde teda došlo k tomuto incidentu, aj ľudia, ktorí skúmali prírodu, životné prostredie, mali fotoaparáty, takže celý incident sa im podarilo natočiť a nafotografovať. Jednoducho vyhotovili fotografie, takže boli z toho vynikajúce dôkazné materiály. Nakoniec a podarilo sa týchto dvoch páchateľov aj aj obžalovať. No a dvaja poľovníci, ako videli, že teda ležia tam zvieratá na zemi, tak pristúpili k zvieratám. Jeden zvieratá obkľúčil na povel toho prvého. No a ten prvý strieľal do tých do oboch tých psov z metrovej vzdialenosti rovno medzi oči. Zvieratá tak jasné okamžite zomreli. Takže aby toho nebolo ešte málo, tak ich zviazali, zviazali im nohy, priviazali ich o auto. No a nakoniec nakoniec ich potiahli autom asi niekoľko kilometrov do lesa. Tam ich vyhodili do priekopy a zasypali lístím a haluzami. Majiteľ, ako sa dozvedel, že sa strieľalo a vedel teda od ľudí, že teda aj videli ako zväzujú toho psa a ťahajú ho za tým autom. Tak majiteľa napadlo teda, že bude stopovať tie tie krvavé stopy po zemi toho tela psa, teda to auto. Takže takýmto spôsobom sa mu podarilo tie telá tých psíkov nájsť v lese.

JD: No, a ja som tento príbeh v skrátenej verzii počul od Nikoly už predtým, ako sme sa posadili sem do štúdia a zámerne som začal dnešnú časť podcastu práve týmto, pretože si myslím, že podcast Zverissimo má svoje miesto, má svojich počúvateľov a sledovateľov a je to vždy také príjemné sa tu rozprávať s tými odborníkmi a s tými pánmi a dámami, ktorí o tých zvieratách vedia veľa a rozprávajú pekné úprimné spovede toho, čo sa vo svojej praxi s tými zvieratami naučili alebo čo zažili. A je to vždy také milé a je to také počúvateľné. Ale myslím si, že podcast Zverissimo je výnimočný aj v tom, že vieme priniesť aj témy, ktoré nie sú iba sladučké a príjemné na počúvanie. A preto hovorím, že sme dnešný, dnešný diel tohto podcastu začali zámerne práve týmto príbehom a ideme sa dnes rozprávať na vážne témy o vážnych veciach, ktoré nebudú možno úplne úsmevné, ale dozvieme sa kopec zaujímavých vecí a zistíte, že čo to je ombudsman, čo je to byť právnikom Zvieracieho ombudsmana, kedy sa naňho obrátiť a ako nám môže aj Nikola pomôcť. Takže vitajte pri tejto pomerne vážnej časti podcastu Zverissimo.

JD: Nikola. Poďme sa trošku porozprávať o tom, čo to vôbec znamená byť ombudsman alebo ombudsmanka.

NĎ: No ako som sa dostala možno k tejto práci je taký príbeh na dlhšie rozprávanie (smiech).

JD: Prepáč, musím ťa upozorniť, že toto je formát na 30 minút. Dobre? (smiech).

NĎ: Áno, rozumiem. Ale teda aj ja som po vyštudovaní právnickej fakulty začala vymáhať pohľadávky v rámci exekúcií. No toto ma naozaj veľmi frustrovalo. Nenapĺňalo ma to. Ja som už začala študovať s tým vedomím alebo s tým účelom, že by som chcela sa venovať niečomu zmysluplnému a teda robiť v živote niečo niečo naozaj významnejšie pre možno, pre pre pomáhať hej pre ľudí, ktorí alebo pre zvieratá, ktoré, ktorí sú slabší, nevedia sa brániť sami a jednoducho toto moje vzdelanie som chcela na to, na tento účel využiť, lebo som videla v tom význam. Tak tam ma v tom čase napadlo, že tak oslovím zvieraciu ombudsmanku, že teda či by som nemohla aspoň stážovať alebo dobrovolníčiť. No a nakoniec z tohto jedného oslovenia sa stala niekoľkoročná spolupráca a vlastne teraz sa venujem iba iba tomuto, iba ochrane zvierat. Od malička som naozaj mala veľmi rada zvieratá. Môj dedo mi hovoril, hovorieval, že raz budem zvieracou kráľovnou. No nestala som sa síce zvieracou kráľovnou, ale stala som sa súčasťou tímu úžasných ľudí. Naozaj skvelých humánnych právnikov, z ktorých naozaj cítiť človečina.

JD: V akom prípade sa ja ako človek, občan tejto republiky, môžem obrátiť na právnika Zvieracieho ombudsmana alebo na Zvieracieho ombudsmana.

NĎ: No v akých prípadoch. V podstate v akýchkoľvek prípadoch týkajúcich sa ochrany zvierat alebo celkovo zvierat. Ide, môže ísť o akékoľvek zviera od divo žijúceho, exotického, zákonom chráneného, spoločenského aj hospodárskeho zvieraťa. Zvierací ombudsman bol presunutý pod Zelenú linku Ministerstva životného prostredia. Takže v prípadoch týrania zvierat alebo zanedbávania starostlivosti o zvieratá všetkých druhov zvierat sa môžu občania Slovenskej republiky obracať priamo na Zelenú linku, kde my pôsobíme a riešime denne desiatky takýchto prípadov. S tým, že môžu sa občania obrátiť na nás buď telefonicky alebo prostredníctvom e-mailu, teda elektronicky.

JD: Názov dnešnej témy je Zviera nie je vec. Čo je teda v slovenskej legislatíve zviera?

NĎ: V roku 2018 sa udiala jedna veľmi veľká zmena v rámci Slovenskej republiky a jej legislatívy. Zviera sa prestalo považovať za vec legislatívnou zmenou Občianskeho zákonníka. Zviera sa začalo považovať za živého, cítiace ho tvora, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami.

JD: Najvyšší čas.

NĎ: A v občianskoprávnych vzťahov má osobitné postavenie. Vo všeobecnosti sa na toto živé zviera vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach, avšak je tam taký dodatok. To však neplatí v prípade, ak to odporuje povahe živého zvieraťa ako živého tvora. To je to dôležité, že naozaj touto zmenou v legislatíve sme sa začlenili medzi moderné krajiny, medzi vyspelé krajiny, ktoré pri prístupe k zvieratám naozaj sledujú hľadisko etiky, etické hľadisko ochrany zvierat a celkovú zmenu vzťahu človeka k prírode alebo k zvieratám. No a touto zmenou alebo celkovo táto právna úprava nová, teda že zviera nie je vec, vychádza hlavne z morálneho princípu a z poznania, že zvieratá sú živé, cítiace tvory, ktoré si zasluhujú lásku, starostlivosť, ochranu a pozornosť zo strany človeka. Jednoducho si zasluhujú viesť akýsi dôstojný život aj tie živé tvory, ktorými sú zvieratá.

JD: Aké prípady riešite najčastejšie?

NĎ: Stretávame sa s rôznymi prípadmi, no sú to naozaj veľmi nehumánne, neetické, dokonca až surové prípady týrania zvierat alebo zanedbávania starostlivosti o zvieratá. Pokiaľ ide o porušenia ustanovení zákona o veterinárnej starostlivosti, tak tam väčšinou sa stretávame s prípadmi zanedbanej starostlivosti o zvieratá spôsobom, že sú napríklad uviazané na reťaziach alebo na nejakých iných prostriedkoch na uväzovanie spôsobom, ktorý sa vylučuje so zákonom a s tými požiadavkami zákona. Sú to krátke reťaze, nemôžu tie zvieratá nemajú dostatočne umožnený dostatočne voľný pohyb, nemajú pri sebe vodu, jedlo, nemôžu sa napiť, sú vychudnuté, nemajú adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Veľakrát stoja vo vlastných výkaloch, pretože nie sú venčené pravidelne a denne, teda vôbec. Veľakrát majú reťaz priviazanú priamo na krku. Čo mu, čo spôsobuje samozrejme tým zvieratám veľmi, veľmi veľké poranenia, na ktoré je naozaj veľmi zlý pohľad a takéto stavy končia veľakrát až teda tragicky. No a pokiaľ ide o napríklad porušenia ustanovení Trestného zákona, tak ak teda máme podozrenie, že došlo k porušeniu porušeniu ustanovenia Trestného zákona alebo že teda mohlo by dôjsť k spáchaniu trestného činu, tak okamžite je potrebné teda podať trestné oznámenie. Väčšinou ide o prípady rôznych usmrtení zvierat rôznymi spôsobmi, či už prostredníctvom rozsypanej otravy alebo v mäse založených klincov, žiletiek alebo usmrtenia zvierat za účelom ich konzumácie alebo usmrtenia zvierat za účelom výroby produktov živočíšneho pôvodu, aj toto sa veľmi často ešte stále deje.

JD: Čo hovorí štatistika? Preboha, koľko denne alebo týždenne alebo mesačne, koľko takýchto podnetov a prípadov musíte riešiť?

NĎ: No denne sú to desiatky prípadov určite. A ročne, ročne je to okolo 300 prípadov, ktoré sú nahlásené nám na Zelenú linku, čo vyplýva zo štatistiky. Ale toto nie sú všetky prípady, ktoré sú na Slovensku. Nám sa veľa veľa nedostane z tých prípadov, respektíve niektorí ľudia to ani nenahlásia, že jednoducho nevedia, nemajú tu všeobecnú znalosť, alebo len sú ľahostajní a nemajú záujem to riešiť.

JD: Dobre, a keď už som použil slovo štatistika, tak sa opäť štatisticky. Ktoré zviera na Slovensku je najviac týrané?

NĎ: No toto je v podstate pre mňa veľmi jednoduchá otázka. Ide o tie zvieratá, ktoré sa nachádzajú v mocenskej mocenskej pôsobnosti človeka. Žiaľ, je to tak a sú to spoločenské zvieratá. Sú to psy a mačky hlavne.

JD: A my tu teraz robíme takú nejakú informovanosť alebo osvetu pre našich verných, ktorí počúvajú Zverissimo. Ale myslím si, a oprav ma, ak sa mýlim, že by bolo dobré začať s takou informovanosťou a osvetou úplne od tých najmenších. Tým myslím od detí. Robíte aj niečo takéto?

NĎ: Áno, máme projekt. Veľmi pekný projekt. Medzi týmto všetkým škaredým je aj niečo veľmi pekné a to je teda projekt Detský zvierací ombudsman. S týmto projektom máme naozaj veľmi pekné, veľmi pekné skúsenosti. Ide o projekt, v rámci ktorého chodíme vzdelávať deti do škôl, od materských škôlok až po vysoké školy vyslovene, cez základné stredné školy a podobne. Takže tieto deti sa snažíme hlavne vzdelávať v oblasti ochrany zvierat a teda toho, ako pristupovať správne k zvieratám, ako sa správne starať o zvieratá, aké majú zvieratá potreby, aké sú naše povinnosti vo vzťahu k zvieratám. A hlavne sa usilujeme vzbudzovať v tých deťoch empatiu, ktorá im vo veľmi veľa prípadoch naozaj chýba. Je to zanedbávaná téma v našej spoločnosti a projekt Detský zvierací ombudsman realizujeme po celom Slovensku. Nevenujeme sa len väčšinovým deťom, ale aj menšinovým. To znamená, že chodíme do rôznych marginalizovaných rómskych komunít, väčšinou teda na východnom Slovensku. Deti veľmi pekne reagujú, veľmi sa tešia vždy z každého takéhoto vzdelávania. Máme veľmi pekné spätné odozvy. Dokonca na posledné vzdelávacej aktivite som dostala darčeky. Krásne kresby spoločenských zvierat mi nakreslili, dokonca mi poskladali rôzne básničky. Veľmi pekné, dokonca jedno dievčatko desaťročné tak krásnu básničku zložilo, že ma naozaj chytilo za srdce. A vtedy som si povedala, že tak veľakrát takéto deti dokážu pohnúť srdciami množstva dospelých ľudí na Slovensku. No a čo ma najviac na tomto projekte teší je aj to, že v rámci tých vzdelávacích aktivít to neni vždy o mojich témach, ktoré teda ja predkladám deťom. Ale veľakrát predkladajú tie témy aj samé deti, veľmi pekne sa zapájajú. Tá interakcia je naozaj na vysokej úrovni a predhadzujú témy, veľmi s veľkým záujmom chcú povedať svoje príbehy zo života so zvieratami, svoje skúsenosti, aké majú, čo robia, čo videli, kde boli a čo zažili. Takže nikdy mi to nevyjde tá vzdelávacia aktivita na tú hodinu ako si naplánujem. (smiech). Vždy je to viacej. No a učím ich tým vlastne aj vedieť vyjadriť svoj názor. To je veľmi dôležité pri tých deťoch. Vedieť sa bez hanby postaviť na stranu dobra, bez ohľadu na to, aký majú kolektív možno tých zlých chlapcov alebo dievčat, ktorí ich vedú tým horším smerom. Takže vedieť sa naozaj postaviť za svoj vlastný názor, povedať, že tu sa postavím a pretože je to dobré. A aj to odôvodniť.

JD: A o prípadoch, ktoré musí Nikola ako právnička Zvieracieho ombudsmana na Slovensku riešiť, sa budeme rozprávať aj po krátkej pauze. Nezabudnite nás sledovať na YouTube, Instagrame a Facebooku. O chvíľu sme späť.

reklamný odkaz: Hľadáte prírodnú stravu v harmónii s prirodzenými potrebami vášho psa? Presne také sú krmivá RAW Paleo s čerstvým hovädzím mäsom, bez obilnín a konzervantov. Nájdete v každom dobrom PET shope.

JD: Ahoj Dvojnožci, vitajte späť! Po krátkej pauze sme opäť tu v Shtoodiu v Banskej Bystrici, kde sa rozprávam s mojou hostkou právničkou Zvieracieho ombudsmana Nikolou Ďurčíkovou. Nikola Ahoj, ešte raz. Povedal som správe na tvoje meno?

NĎ: Áno.

JD: Wau, tak to som rád. Rozprávali sme sa teda o tom, čo to je a čo rieši právnik Zvieracieho ombudsmana. Ale možno ešte keby sme sa vrátili o krok späť. Čo to je Zvierací ombudsman? Povedz nám, prosím ťa.

NĎ: No Zvierací ombudsman predstavuje iniciatívu právnikov, ktorí sa venujú hlavne legislatívnym alebo systematickým zmenám na Slovensku, aby sa žilo zvieratám lepšie ako doteraz. My sa venujeme vzdelávaniam detí po celom Slovensku. Taktiež monitorujeme verejné inštitúcie, edukujeme zamestnancov štátnej správy, tvoríme jednotný výklad, metodiky, vytvárame reformy a usilujeme sa zlepšiť vymožiteľnosť práva na Slovensku v oblasti ochrany zvierat.

JD: Plurál, plurál. Aby sme si to vedeli možno lepšie predstaviť, o akom balíku ľudí hovoríme?

NĎ: Je to, sú to desiatky ľudí v našom tíme právnikov. Veľmi šikovných, humánnych, empatických ľudí, ktorí s ktorými teda spolupracujeme navzájom a pracujeme na týchto, na týchto veciach.

JD: Dobre. Teraz sa zase porozprávame trošku o nás, o ľuďoch, že aké najčastejšie chyby robíme?

NĎ: No, neviem, či sa to dá nazvať chybou, ale úplne najväčším problémom je veľakrát ľahostajnosť ľudí alebo nezáujem ľudí.

JD: Toto je obrovská chyba..

NĎ: .. riešiť, riešiť tento problém. Áno, týrania zvierat alebo zanedbávania starostlivosti o zvieratá. A povedala by som, že nielen jednotlivcov, ale celkovo našej spoločnosti ako takej. Ešte stále nie sme, nie sme dostatočne priblížení k tým vyspelým štátom, takže máme na čom pracovať na Slovensku. No ale teda konkrétne, aby som povedala tie najčastejšie chyby už ľudí priamo v praxi, tak sú to hlavne. Je to hlavne problém, že ľudia nevedia, na koho sa majú obrátiť, ak sa stretnú s takou, s takýmto týraním zvierat alebo zanedbávaním starostlivosti. Nevedia, kto je kompetentným kompetentným orgánom na to, aby sa tomuto problému venoval. Nevedia sa obracať na štátne orgány, nemajú všeobecný prehľad, dostatočné vedomosti. To isté platí aj napríklad v trestných konaniach. Keď sa má naozaj úspešne vyriešiť prípad v trestnom konaní a vyšetriť a malo alebo došlo napríklad k usmrteniu zvieratka. Tak ľudia by mali vedieť, že ak nájdu napríklad ten kadáver toho zvieraťa, tak mali by ho zaistiť či už oni alebo zavolať okamžite políciu, aby ho zaistila a na účely vyšetrovania vykonala pitvu, znalecký posudok a tak ďalej. Akým spôsobom došlo k úhynu toho zvieraťa. To je veľmi dôležité, pretože bez tohto jednoducho ten prípad nie je možné vyriešiť a spravodlivo potrestať páchateľa. Tu sa veľa prípadov stráca.

JD: Celá dnešná časť bola otvorená jedným smutným, krutým až hlúpym prípadom. Ale možnože máš aj nejaké iné prípady, ktoré akože z praxe hovoria o nejakej srande alebo bizarnosti, alebo o niečom, že taký prípad, ktorý si ty ako právnička jednoducho budeš navždy pamätať.

NĎ: No v poslednom období som takých prípadov videla viacej a to som si myslela, že už ma nedokáže nič prekvapiť.

JD: Sem s nimi.

NĎ: Ale prekvapilo ma to. Posledný týždeň sme dostali na Zelenej linke také video, kde väčšinoví obyvatelia Slovenska chytali ryby pri rybníku a asi sa zabávali takýmto spôsobom. Plávali v rybníku labuťky. Jeden z týchto rybárov podišiel k rybníku, chytil labuť za krk, vytiahol ju násilím z vody. Na brehu, niekto asistoval, všetci ostatní asistovali, niektorí natáčali, niektorí sa smiali. Tento jeden držal tú labuť stále za krk. A ten ďalší mu lial jej teda tej labuťke lial pivo do krku. Potom sa ten, ktorý ju držal za krk, tváril, že s ňou súloží, keď ju chytil zozadu. No a nakoniec túto labuť hodil naspäť do tej vody. Bizarnosť je v tom, že nie že týchto ľudí to vôbec napadlo. Oni to aj vykonali, nakoniec to natočili a ešte to aj zverejnili na sociálnych sieťach. Takže labuť je zákonom chránené zviera, ako isto viete.

JD: Aký je postih? Čo sa mu stane?

NĎ: To nikto nevie.

JD: Akože to nikto nevie?

NĎ: To je, to je proste. Jedna vec je, aké máme zákony. A druhá vec je o ľuďoch, ktorí zastávajú významné funkcie v našom štáte na to, aby v praxi reálne niečo zmenili a reálne vedeli pomôcť a ochrániť tie zvieratá.

JD: Fakt som chcel nejaký vtipný príbeh na odľahčenie.

NĎ: Ale v tomto, v tomto prípade vám naozaj neviem povedať, ako to dopadne. Ide tu o trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže taktiež, okrem toho, že aj nejakému týraniu zvierat. Takže je to o to vážnejšie, lebo na tých sociálnych sieťach to naozaj množstvo detí mladistvých vidí, ako sa väčšinoví obyvatelia správajú veľakrát aj takýmto nehumánnym spôsobom k zvieratám. Takže to je jeden z tých bizarných prípadov. Ďalším bizarným prípadom je teraz nedávno veľmi medializovaný prípad psíka turistu. Ja tak hovorím v úvodzovkách, kedy majiteľ zobral psíka na turistiku, priviazal mu batoh na chrbát a takýmto spôsobom ho nútil za ním chodiť až do vysielania, kedy psík skolaboval. Psíka našťastie našli ľudia, ktorí neváhali a pomohli. Zobrali ho na veterinu. Tam teda bol hospitalizovaný psík týždeň. No a po týždni príslušná Regionálna veterinárna a potravinová správa psíka odovzdala naspäť tyranovi (smiech).

JD: No dobre a čo tie zákony? Ako, ako to vidíš ty osobne, že čo by sa tu mohlo v tejto republike zmeniť k lepšiemu, alebo že čo by bol minimálne merateľný úspech na naše pomery?

NĎ: No my v rámci tímu pracujeme na mnohých legislatívnych zmenách. To by bolo na dlhšie týkajúce sa vzdelávania, výchovy detí. Napríklad zaviesť povinnú školskú výchovu v oblasti ochrany zvierat, lebo to stále na školách nie je. Stále, teda deti sa učia, ako z čoho sa skladá telo zvieratka, že má nervovú sústavu, tráviacu a tak ďalej, ale nevie, nevedia veľakrát tie deti, že je to živý cítiaci tvor, ktorý si zasluhuje lásku, starostlivosť, ochranu, že mu bije to srdce. Potom sú to legislatívne návrhy týkajúce sa pyrotechniky. To bolo tiež dosť medializované. Táto naša snaha, opäť to neprešlo, pretože kompetentní ľudia jednoducho..

JD: .. nemajú záujem to riešiť.

NĎ: Nemajú záujem. Áno. Takže tam sme sa usilovali iba o sprísnenie regulácie používania a predaja výbušnín zábavnej pyrotechniky. Tak, aby teda bolo, bola, bolo ochránené celé životné prostredie, nielen ľudia a zvieratá, ale tak všeobecne a komplexne. Potom sú to veci týkajúce sa vstupu do obydlí, aby teda napríklad v prípade, že sa po smrti majiteľa nachádza v byte uväznené opustené zvieratko, aby okamžite prišiel niekto, kto mu pomôže, zasiahne, otvorí byt a vezme toho psíka. Aktuálne je jediný orgán príslušný na túto a kompetentný na túto toto spraviť a to je Regionálna veterinárna a potravinová správa. No ale a táto nemá, nepracuje služby, takže keď je deň pracovného pokoja, víkend a tak ďalej, tak psík tam jednoducho zostane opustený, bez vody, jedla a bez akejkoľvek starostlivosti. Pretože toto nesmú spraviť ani policajti štátni v prípade bezprostredného ohrozenia života a zdravia zvierat nachádzajúcich sa opustených v byte. Takže my sa usilujeme, aby to mohli spraviť aspoň mestskí policajti a vstúpiť do toho obydlia. No ale teda úplne, že najväčším úspechom v našich podmienkach by bolo začať financovať útulky a karanténne stanice z verejných zdrojov tak, aby sa navýšila ich kapacita. Pretože aktuálne na Slovensku máme tie útulky naozaj preplnené. Už vo veľa tých útulkoch sa nezmestí ani len jedno zviera navyše. No a to by pomohlo masívnemu odoberaniu zvierat z marginalizovaných rómskych komunít a možnosť kastrácie tých zvierat, ktoré by tam zostali. No a ešte možno presun agendy ochrany spoločenských zvierat z gescie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pod Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Pretože zastávame názor, že aj zvieratá, a teda organizmy sú súčasťou alebo jednou zo súčastí životného prostredia. A takýto istý názor má aj teda právna náuka a Uhorský dohovor a judikatúra Európskej únie.

JD: Nikola, ty máš nejaké zvieratá?

NĎ: Áno, a niekoľko, rovno niekoľko. (smiech)

JD: Aké?

NĎ: No mám mačku Elzu. Tú som zachránila spolu s ďalšími dvoma mačiatkami z ulice. No a túto sme si nechali, lebo bola taká úžasná, tak nám prirástla k srdcu. No potom máme 13 ročného psíka Kubka. To je, to je jorkšír. No a stredoázijských ovčiakov dvoch. V podstate sú to ešte šteniatka. Jeden má rok, druhý má 3 mesiace a je to Wigo a Egirka.

JD: V podstate sú to ešte šteniatka, ale v kilogramoch je to asi 65 a 30, nie?

NĎ: Áno, presne tak. Ale sú to úžasné zvieratá, takže nám robia veľa radosti.

JD: Nikola, keďže tento formát má nejaké časové mantinely, opýtam sa ťa poslednú vec, čo by som teda ja ako občan mohol urobiť viac a lepšie, aby som nejakým spôsobom uľahčil vašu prácu? Alebo ja neviem potrestal alebo zabránil vôbec tomu, nie že potrestal, poďme predtým, zabránil tomu, aby sa dialo to týranie zvierat, ktoré sa tu deje.

NĎ: No povedala by som, že hlavne vzdelávať svoje deti, učiť ich láskavosti, empatii, učiť ich, že zvieratá sú živé, cítiace tvory, ktoré si zasluhujú tú lásku, starostlivosť aj pozornosť zo strany človeka. A chodiť po svete s otvorenými očami. To znamená všímať si svoje okolie. A ak človek uvidí, že naozaj niekde niekto pácha zlo, tak nebáť sa okamžite zasiahnuť, okamžite to nahlásiť a nebáť sa okamžite obrátiť na kompetentné orgány. Hlavne vedieť, na ktoré sa má človek obrátiť. Trošku sa viac o to zaujímať tak, aby sa naozaj došlo k tomu, k tej pomoci pre tie zvieratá. No a každý má vlastne dianie v spoločnosti vo svojich rukách by som povedala. A každý zo svojej pozície vlastne týmto spôsobom môže pomôcť. Hlavne byť trpezlivý a nevzdať sa pri prvom, pri prvom zlyhaní. Ktoré môže samozrejme nastať.

JD: To želám ja vám a tebe, byť trpezliví a vytrvať v tom, čo robíte.

NĎ: Ďakujeme.

JD: Ja ďakujem, že si prišla dnes sem k nám a porozprávali sme sa o tejto akože okej, je to pomerne hnusná téma, ale treba sa o tom rozprávať, pretože čo zatvorím oči alebo sa otočím chrbtom a budem sa tváriť, že sa to nedeje? No tak to teda nie! Preto ďakujem aj Zverissimu, že sme dostali priestor porozprávať sa s Nikolou o takto vážnej téme a myslím si, že to, že to má zmysel. Takže Nikola, ďakujem veľmi pekne za tvoju účasť a za rozhovor.

NĎ: Ďakujem aj ja za pozvanie. Nakoniec by som ešte možno povedala jednu vetu súvisiacu s týmto, že ak pred zlom zatvoríme oči, sme na jeho strane.

JD: A to bola bodka. Dovidenia.

Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.