S01 E16 Čo je vlastne s papiermi

JD: Ahoj Dvojnožci, moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Mojím dnešným hosťom u nás v štúdiu v Banskej Bystrici je medzinárodný rozhodca, chovateľ plemena rotvajler a bulmastif, prezident Bullmastiff klubu Slovenska a poradca chovu pre plemeno bulmastif, Akita Inu, Shiba Inu, Hokaido, Kishu. Vítam u nás v štúdiu Martina Šipkovského. Martin Ahoj.

MŠ: Ahojte. Dobrý deň, ďakujem za pozvanie a teší ma, že ste ma zavolali sem do štúdia.

JD: My sa rovnako tešíme na všetky informácie a pikošky, ktoré nám zo svojho života spojeného so zvieratami povieš. Martin, začnime, prosím, ale pekne poporiadku. Aké bolo tvoje detstvo v spojení so zvieratami?

MŠ: Takže, vyrastal som v paneláku. Nevyrastal som v rodinnom dome, ale môj dedko býval v rodinnom dome a mal vždy dákeho psíka a ja som stále túžil po psíkovi. V byte mi to rodičia nedovolili, takže vlastne prvého psíka som si obstaral až keď som bol dospelý.

JD: A, a ten vzťah bol predpokladám vrúcny, keďže tá túžba ostala až do dospelého veku.

MŠ: Jasné, stále som bol u dedka, stále som s tým psíkom trávil veľa času, chodil som s ním von na prechádzky, samého ma nechceli s ním púšťať, čo mi trošku vadilo, ale vždy som bol na tom dvore s tým psom.

JD: Aká to bola rasa?

MŠ: Nedá sa povedať, že to bola rasa. Bol to kríženec. To bolo akože..

JD: Ale tak minimálne plemeno menší alebo väčší?

MŠ: Menšie plemeno.

JD: Menšie plemeno. A po tom, aké boli tvoje kroky napríklad stredná, prípadne vysoká škola. Bolo to niečo, ja neviem štúdium, niečo, čo sa spájalo so zvieratami?

MŠ: Nie, vyštudoval som hotelovú školu vo Zvolene, takže vôbec niečo zo zvieratami to malo spoločné.

JD: A ako sa človek s vyštudovanú hotelovou školou stane medzinárodným rozhodcom?

MŠ: Táto cesta bola dosť zdĺhavá akože začali moje také kynologické aktivity kvázi keď som mal 18 rokov, keď som si obstaral prvého papierového psíka, chodil som na výstavy a práca rozhodcu ma akože dosť fascinovala a mal som takú túžbu stať sa tiež raz rozhodcom. Tak som sa prihlásil do vlastne do programu, čo je preškolenie, ktorý bol preškolenie rozhodcov. Tam bolo potrebné zložiť určité skúšky. Bolo tam potrebné mať dáke vedomosti, mať odchované dáke vrhy a je viac tých akože tých zložiek, ktoré bolo treba spĺňať pri tejto činnosti. Rozhodcom som začal byť až po 12-tich rokoch môjho aktívneho chovu, chovateľského chovateľskej činnosti.

JD: A to bolo z tvojho rozhodnutia, že po 12-tich rokoch si po tom zatúžil. Alebo 12 rokov trvalo, kým si nadobudol všetky tie skúsenosti, ktoré boli podmienkou na to, aby si tým rozhodcom mohol byť?

MŠ: Bolo to skôr, ako som vlastne túžil byť rozhodcom, ale vlastne po dvanástich rokoch som sa vlastne odhodlal na to, aby som išiel na tie prijímacie skúšky na rozhodcu.

JD: Čo to znamená teda byť všeobecne rozhodcom a potom v čom sú špecifikácie druhej FCI a piatej FCI skupiny?

MŠ: Takže vlastne plemená sa rozdeľujú do desiatich skupín FCI a vlastne ja som chovateľom bulmastifov a rotvajlerov. Tie patria do druhej skupiny. Ja ako rozhodca som si začínal robiť aprobácie na tieto dve plemená ako začiatočník. Keďže som aktívny v klube severských a japonských plemien, tak po týchto dvoch plemenách som preskočil do piatej skupiny, kde sú primitívne a špicovité plemená a začal som si rozširovať celú piatu skupinu, kde je vyše 50 plemien, ale to po jednotlivo, každé plemeno som si robil zvlášť. Sú také nosné plemená, ktoré musíte spraviť na každé plemeno skúšku a až po absolvovaní týchto skúšok sa môžete stať rozhodcom na danú danú skupinu.

JD: Ako dlho trvá takýto proces?

MŠ: Mne to trvalo osem rokov.

JD: Klobúk dole. Znie to ako, ako to povedať, taká exkluzívna záležitosť byť rozhodcom. Vnímam to správne?

MŠ: No tak áno, ale je to dosť akože aj namáhavá práca. Dokonca pri mojich hospitáciách, ktoré by som potreboval, aby som sa stal týmto rozhodcom, som absolvoval hospitácie nielen na Slovensku. Bol som v Čechách, v Poľsku, aby som si mohol spraviť tie hospitácie a mohol ísť potom na záverečné skúšky na dané plemená, na ktoré som potreboval si rozšíriť aprobáciu.

JD: A robíš teda porotcu vyslovene len na Slovensku alebo chodíš po Európe alebo po svete?

MŠ: Nie, keďže som medzinárodný rozhodca, som pozývaný už aj do iných štátov.

JD: Poďme exaktne k našej téme. Čo to znamená mať psa s papierami? Čo to je mať chovateľskú alebo chovnú stanicu?

MŠ: Takže chovateľská stanica po novom sa nazýva chránený názov registrovaného chovu. Je to vlastne ochranná značka toho chovateľa, ktorá je jedinečná na svete, ktorú si vlastne chovateľ založí prostredníctvom buď svojho klubu alebo materskej organizácie, ktorá sa schvaľuje v Belgicku, sa posiela tá žiadosť a nikto nemôže mať taký istý názov chovateľskej stanice ako ten dotyčný, čo si túto žiadosť podáva. Majiteľom tej chovateľskej stanici kvázi je doživotné, dokonca sa aj dedí a vlastne je to kvázi ochranná značka.

JD: Kto si môže požiadať o založenie chovnej stanice?

MŠ: Požiadať si môže majiteľ psa alebo suky. Vlastne nemusí byť tá suka ešte chovná. Stačí, že vlastní dáku suku papierovo samozrejme a žiada si to vlastne prostredníctvom svojho klubu. Ak nie je členom klubu, môže priamo cez našu strešnú organizáciu poslať žiadosť a táto žiadosť sa posúva do Belgicka na schválenie. Tam sa vlastne skúma, že či náhodou tento názov už nie je dakde zaregistrovaný vo svete, aby nebol duplicitný.

JD: A povedz mi ako laikovi, že prečo by som si ja mal vybrať psíka práve s papiermi z chovnej stanice a nevyužiť tú možnosť ísť do útulku a vybrať si akoby teraz opäť úvodzovky hore dole, gulášika.

MŠ: Tak podľa toho, že načo chceš toho psíka, že ak chceš, lebo.. My vlastne zastrešujeme psíkov, ktoré sú príslušníkmi dákej rasy. Keď chceš rotvajlera, tak si kúpiš psa s ktorým máš papiere a vieš že je to rotvajler. Keď si chceš kúpiť bulmastifa, kúpiš si bulmastifa, v útulku ho nenájdeš. Keď ho nájdeš v útulku povie ti dakto, že je to rotvajler alebo bulmastif, ako to vie dokázať? To to vlastne nemáš od toho certifikát a nevieš, že prečo ten pes nemá papiere. Prečo sa dostal do útulku, že čo sa stalo s tými jeho rodičmi. Prečo neboli uchovnení. A vlastne keď ak chceš psíka z útulku jasné, radšej z útulku ako od dákych chovateľov, ktorí chovajú bezpapierových psov.

JD: A keď sa teda rozhodnem pre psíka s papiermi, čo sa očakáva, že že ja budem spĺňať a aký by mal byť môj osud s tým psíkom.

MŠ: Tak to akože ty keď sa rozhodneš, že si obstaráš zvieratko psíka daného plemena, tak jasné, že navštíviš chovateľskú stanicu, kde toto plemeno chovajú. Nenavštíviš dákého chovateľa, ktorý má psíkov bez papierov, lebo on ti nevie preukázať, že áno je toto čivava alebo áno je toto papillon. On si povie, že áno, sú to pappilony, ale kvôli dačomu tie papiere oni nemajú. A ty keď chceš toho psíka papierového a chceš mať istotu, že áno, mám papillona, tak jednoznačne treba navštíviť chovateľskú stanicu, lebo tam sú tie zvieratká stopercentne čistokrvné. Sú testovaní rodičia na rôzne choroby, ktoré sú špecifické pre to plemeno. Vlastne nie každé zvieratko papierové, ktoré sa narodí je vhodné do chovu. Tam sa robí tá selekcia pri v dospelom veku, ktoré sú vhodné do chovu a ktoré nie sú vhodné do chovu.

JD: Čo sa deje s tými, ktoré do chovu vhodné nie sú?

MŠ: Však to sú miláčikovia. Hádam keď pes nespĺňa dané atribúty, tak ho nedáš preč. Však je to rodinný člen.

JD: Presne tak.

MŠ: Takže si ho nechávaš akože to o to ho nemôžeš mať menej rád, že ti nevyhráva na výstavy. Je to tvoj, je to tvoje, tvoja rodina.

JD: Som rád, že si to povedal ty a nemusel som to zdôrazniť ja. Po krátkej pauze sa s Martinom budeme rozprávať ďalej.

Reklamný odkaz: Inaba Churu je krémová maškrta v tube, ktorú mačky milujú. Doplnkové krmivo od japonskej značky Inaba nájdete vo všetkých dobrých PET shopoch.

JD: Ahojte Dvojnožci, po krátkej pauze sme späť u nás v štúdiu v Banskej Bystrici sa rozprávam s Martinom Šipkovským na tému Čo to vlastne znamená "s papiermi". Martin, keď sa povie že "s papiermi", tak si predstavím, že nejaký psík má naozaj papiere, nejaký preukaz, preukaz pôvodu. Čo to znamená mať preukaz pôvodu?

MŠ: Áno, každé šteniatko, ktoré sa narodí vlastne v chovateľskej stanici po rodičoch, ktorí sú uchovnení, vlastne spĺňajú tie podmienky daného plemena, ktoré je špecifické, pre každé plemeno sú iné podmienky chovu, musí dostať preukaz pôvodu. Je to vlastne taký matričný list, ktorý obsahuje vždy aké plemeno, musí obsahovať meno tohto psíka z aké chovateľskej stanice pochádza, dostane pridelené registračné číslo, každý psík musí byť očipovaný, takže ten číslo čipu je zaznamenané v tomto preukaze pôvodu. Je tam potom dátum narodenia, je tam akú srsť má, že či je to krátka, dlhá, potom sfarbenie aké má. Je tam adresa chovateľa a potom je dosť také dôležité na tom matričnom liste keď to tak povieme, sú jeho predkovia. Je tam jeho mama, jeho otec, stará mama, sú tam dokonca až štyri pokolenia.

JD: Takýto rodostrom.

MŠ: Áno, a v tomto vlastne v tomto rodostrome sú zaznamenané úspechy tých jeho prarodičov, rodičov. Zdravotné vyšetrenia, povahové testy, ktoré spĺňa. A toto všetko sa ten nový majiteľ dozvie, že akých rodičov a prarodičov malo toto šteniatko.

JD: Povahové testy?

MŠ: Sú tam aj povahové testy, sú jednotlivé plemená, ktoré musia spĺňať pri uchovnení aj povahové testy.

JD: Aké organizácie zastrešujú na Slovensku chovateľov a majiteľov psov?

MŠ: Takže chovateľov a majiteľov psov na Slovensku zastrešujú rôzne medzinárodné organizácie. Tú, ktorú ja zastupujem, je to vlastne najväčšia organizácia na Slovensku a na svete, ktorá zastrešuje všetky plemená na Slovensku, samozrejme s preukazom pôvodu. Máme strešnú organizáciu, ktorá je Slovenská kynologická jednota, ktorá nás zastupuje nás pri jednaní a vlastne aj pri vybavovaní agendy s medzinárodnou kynologickom organizáciou FCI. Našu materskú kynologickú organizáciu SKJ tvoria tri subjekty, tri zväzy. Prvé je športový.. Zväz športovej kynológie, potom Poľovnícky zväz a Únia kynologických klubov. V každom tomto zväze sú zastrešené daktoré plemená. Zväz športovej kynológie zastrešuje nemeckých ovčiakov, Poľovnícky zväz poľovné plemená a Únia kynologických klubov zastrešuje ostatné plemená, ktoré sú na Slovensku. V každej tejto organizácii sú kluby, ktoré zastrešujú dané plemeno a majú správu pre dané plemeno a vlastne riadia toto plemeno, šľachtiteľskú činnosť na Slovensku. A vlastne sú to kluby buď pre jedno plemeno, alebo môžu byť kluby aj pre rôzne plemená. V jednom klube môže byť aj viac plemien.

JD: A ty si prezidentom Bullmastiff klubu. Je to tak?

MŠ: Áno tak. Vznikli sme v roku 2015. Vlastne sme si založili bol Bullmastiff klub. Predtým sme boli v klube Molossov a mali sme ambíciu sa osamostatniť. Keďže sme stagnovali v tomto klube, tak pri výstavách, ktoré organizoval Klub Molossov sme mávali tak do 20-25 účastníkov výstavy. No ako sme sa oddelili, tak sme zvýšili trošku túto latku a už sme mali aj 70-80 psov prihlásených na Slovensku a radíme sa medzi najväčšie výstavy bulmastifov v Európe.

JD: Gratulujem, pán prezident.

JD: Mám tu, mám tu poznačené teda, že si poradca chovu pre plemeno nielen bulmastif, ale aj Akita Inu, Shiba Inu, Hokaido a Kishu.

MŠ: Áno, áno.

JD: Čo to znamená?

MŠ: To sú vlastne hlavne plemená japonské, ktoré sú zastrešené v klube severských a japonských plemien. To som ja začal pôsobiť v roku 2002, takže som tam už dvadsať rokov a postupom času sa vlastne stalo to, že som sa stal aj poradcom chovu týchto plemien, keďže mám aprobáciu na dané plemená ako rozhodca medzinárodný. Som súčasťou bonitácie pri týchto plemenách, lebo vždy na bonitáciu musí byť rozhodca aprobáciu. Tak takto som sa ja dostal teda k týmto plemenám, že aj keď ich nechovám, takže som poradca chovu pre dané plemená.

JD: Ty sám máš koľko psíkov?

MŠ: Ja sám mám troch bulmastifov a troch rotvajlerov doma.

JD: Predpokladám, že nie v byte. Teda.

MŠ: Nie, nie. Tak dakto si kúpi dom a potom si do neho hľadá psíka. U nás to bolo naopak. Ja som si najprv kúpil psov a potom som hľadal dom pre tých psov. Takže ja som si kúpil dom s velikánskou záhradou, ktorá má rozlohu vyše 100 metrov na dĺžku, kde môžu tieto psy behať a je to oáza pre nich aj pre mňa.

JD: Ako spolu nažívajú šesť takýchto mackov?

MŠ: No, spolu nažívajú tak, že sučky nemôžu byť spolu. Sučky môžu len so psom behať, ako musia byť rozdelení. Lebo postupom času ako prišli do puberty, tak tá hierarchia tam sa dáko rozvinula. A je pravda, že sú sučky, ktoré sa majú rady a ktoré sa nemajú rady, ale so psom každá sučka môže byť. Čo mám plemeníka, tak s tým môžu všetky nažívať.

JD: Ako to stíhaš obhospodáriť toľko psíkov? Akože chodíš s nimi mimo tej veľkej záhrady aj niekam niekam do prírody alebo na výbeh, na cvičisko?

MŠ: Je to náročné časovo.

JD: 6 takých veľkých psov ako to dokážeš?

MŠ: Áno, je to náročné a stará sa o mojich psov hlavne môj otec, lebo ja som teraz každý víkend preč mimo, buď mimo Slovenska alebo mimo svojho bydliska. Tým, že posudzujem na týchto výstavách a som teraz fakt každý víkend preč, mimo. Takže som vďačný môjmu otcovi, že sa mi stará teraz o tých psov.

JD: Martin, ja by som sa predsalen ešte vrátil k tej ako ty si povedal opäť to zdôrazním k tomu tvojmu hobby rozhodcu. Zaujímalo by ma a možnože verím, že teda rozprávam za všetkých našich poslucháčov, načo sa ako medzinárodný rozhodca zameriavaš až pri posudzovaní.

MŠ: Takže ja som rozhodca pre exteriér, takže sa zameriavam, zameriavam hlavne na exteriér, ale popri exteriéru musíš dbať aj na tú povahu, aj na to vlastne na tú povahu toho plemena, kvôli čomu bolo vyšľachtené. Sú plemená, ktorým môžeš akceptovať, že sú trošku viac temperamentné, že dovolíš im áno, keď idú, keď ich posudzuješ, že nedajú sa ohmatať. A sú plemená, ktoré sa musia dať aj ohmatať. Keďže ja posudzujem rôzne plemená aj veľkostného rázu, takže je tam, sú tam pri každom plemene sú dáke špecifiká. Sú plemená, ktoré posudzujem na stole. Sú to napríklad pomeraniani, to je nemecký špic trpasličí a sú vlastne stredoázijské ovčiaky, ktoré je veľké plemená alebo molossy, ktoré sú veľké plemená, ktoré vlastne určite posudzujem v statike v kruhu. Keď mi príde pes do kruhu kvázi do toho výstavného, tak vždy sa zameriam na to, na celkový vzhľad toho psa. Vždy ho opíšem podľa toho, že či je malý, veľký, stredný, potom aký, aký má formát, či krátky, dlhý alebo správneho formátu a idem už na hlavu. Opisujem hlavu, opisujem hornú líniu, dolnú líniu, predhrudie, hrudník, končatiny ako sú zaoblené a potom pohyb. Ale pri tomto posudzovaní vždy musím dbať aj na povahu, aby neboli agresívne alebo bojazlivé. Takéto psy na výstavu nepatria a vlastne sa aj diskvalifikujú, keď sú agresívne. Preto je toto dôležité aj takéto psy púšťať do chovu, ktoré sú psychicky vyrovnané. Nie sú dáke agresívne a preto je dôležité, aby sa len na takýchto psoch chovalo.

JD: Stáva sa alebo stalo sa ti niekedy, že by majiteľ, prípadne chovateľ toho psa, ktorý je tam s ním, s tebou vyslovene nesúhlasil, že ho, že ho porotcuješ a hodnotíš zle, nesprávne alebo zaujato?

MŠ: Tak môže so mnou nesúhlasiť, ale on nemá tú aprobáciu na to plemeno, aby mohol so mnou vlastne komunikovať. Ja nekomunikujem s nimi, že či áno, súhlasia alebo nie. Môj verdikt je taký a buď ho prijme alebo nie. Je to subjektívny názor mňa a to, či sa s ním stotožní to už je vlastne na tom majiteľovi. Ale ja sa snažím vždy, aby to bolo fér, aby som psíkovi neuškodil. A vlastne aj v tej konkurencii dbám na to, aby vyhral vždy ten najlepší. Emócie musia ísť bokom a musia ísť iba ten vzhľad toho psa ako vypadá. Treba sa odosobniť, lebo jasné, že prídu ti do kruhu aj tvoji známi a treba sa vtedy vždy odosobniť. Treba pozerať vždy na psa a nie na druhé, na druhú stranu vodítka, že kto ho drží. A toto myslím, že ja dodržiavam a som na to hrdý, že že to aj tak je.

JD: Možno práve preto si prezidentom toho Bullmastiff klubu.

MŠ: To neviem či kvôli tomu, možnože to nikto iný nechcel robiť, ale tak to je akože irónia, ale tak. Sme veľmi dobrá partia v Bullmastiff klube. Chcem teraz všetkých pozdraviť. Sme ako jedna veľká rodina.

JD: Koľko vás je? Veľká rodina?

MŠ: Päťdesiat členov máme zhruba, ale to nie sú žiaľ len členovia, lebo to je jedna rodina je iba jeden člen, ale s tým jedným členom prídu štyria - piati, takže nás je veľa. Máme tie spoločné akcie. Dvakrát do roka robíme výstavy a robíme to tak, že sa stretneme už v piatok. Spravíme si guláš, posedíme, sme tam do nedele.

JD: Paráda.

MŠ: Takže je to taká rodinná atmosféra a ak sa môžem pochváliť, tak máme strašne veľa zahraničných vystavovateľov a čo sme mali z najďalej vystavovateľa, tak nám priletel z Kanady na našu výstavu.

JD: A čo vás čaká v najbližšej alebo možno aj dlhodobej budúcnosti? Možno teba ako rozhodcu, ale aj celkovo.

MŠ: Ako určite s klubom chceme napredovať. Trošku nás zabrzdila pandémia, nedali sa robiť tie výstavy, trošku to stagnovalo, ale tento rok sa nám už zase podarili celkom pekné výstavy robiť. Už máme naplánované na budúci rok (pozn. 2023). Máme už oslovených aj daktorých rozhodcov, že ktorí by k nám mohli prísť. Je to fajn, že tým, že sme sa zviditeľnili, zviditeľnili vo svete, takže rozhodcovia radi k nám chodia zahraniční od plemena. Ak môžem spomenúť, tak z najďalej rozhodcu, ktorý nám bol posudzoval bulmastifov na našej špeciálnej výstave bol z Nového Zélandu.

JD: Fúh, klobúk dole.

MŠ: Takže, nie je to že nám chodia len stadeto rozhodcovia.

JD: Cez pol planéty. Tak budem tebe aj klubu Bullmastiff Slovensko držať palce. Všetko dobré, pán prezident. Tešilo ma a ďakujem za tvoju účasť v podcaste Zverissimo.

MŠ: Ďakujem aj ja.

JD: Ahoj.

MŠ: Ďakujem, ďakujem, majte sa, čaute.

Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.