S01 E14 Ako prežiť silvestrovské oslavy

JD: Ahoj Dvojnožci, moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Dáma, ktorá momentálne sedí oproti mne v štúdiu u nás v Banskej Bystrici, bola historicky prvou hostkou v podcastoch Zverissimo. Opäť u nás v štúdiu vítam Luciu Repovú. Lucka ahoj.

LR: Ahoj. Dobrý deň.

JD: Lucia, naša dnešná téma Ako prežiť silvestrovské oslavy. Keďže sme v Zverissime, pravdepodobne sa nebudeme rozprávať o tom, kam ísť so svojimi kamarátmi na chatu a užiť si lyžovačku a otváranie šampanského. Ale budeme sa rozprávať práve o tom, ako čo najpríjemnejšie a najneinvazívnejšie pripraviť tú pôdu na silvestrovské oslavy práve pre nášho domáceho maznáčika, psíka alebo mačku. Takže ako?

LR: Tak koniec roka je samozrejme spojený s oslavami vo forme ohňostroja, kedy teda niektorí samozrejme majú v tom veľkú obľubu a nakupujú veľké množstvo pyrotechniky. Pre našich miláčikov to znamená pre mačky, pre psov, ale aj pre iné zvieratká, ktoré chováme doma. Tie ohňostroje nie sú úplne ideálne. Samozrejme je to spôsobené s veľkým zvukovým signálom, čoho sa oni veľmi boja a tým pádom vlastne sú v strese a dochádza teda k rôznym nežiadúcim reakciám.

JD: Akým napríklad?

LR: Tie príznaky, klinické príznaky toho strachu alebo stresu z ohňostroja a z tých výbuchov môžu byť rôzne. Jednak sú to také bežné, že proste zviera je nepokojné, je v strese, chodí sem a tam po izbe, vyhľadáva majiteľa, neustále sa dožaduje pozornosti, chce byť na rukách, chce byť hladkané. Tak isto to môžu byť potom prejavy ako napríklad mňaučanie, štekanie, môže byť aj zavýjanie psíkov. To sú také by som povedala ešte jemnejšie príznaky. Potom sú príznaky, ktoré sú silnejšieho rázu alebo také intenzívnejšie. A to už môžu byť napríklad príznaky sebapoškodzovania, že začína sa zviera, viacej sa vylizuje trebárs, vytrháva si srsť, môže poškodzovať aj trebárs nábytok, začne okusovať nejak napríklad nejaký nábytok alebo poškriabe sedačku. Takisto môže byť zviera aj agresívnejšie, než býva obvykle, nereaguje na povely. Čiže všetky tieto faktory naozaj môžu byť spojené s ohňostrojmi. Alebo teda by som povedala s tými výbuchmi, s tým zvukovým efektom, pretože pre zviera to predstavuje niečo, akokeby bola búrka. To znamená, máme psy a mačky, ktoré sa boja nielen ohňostroja, ale samozrejme majú tento tieto príznaky strachu a stresu aj pri búrke. Pri tých ohňostrojoch to býva ešte intenzívnejšie. Okrem toho môžu trebárs byť príznaky aj gastrointestinálne, to znamená tráviace, čiže zvracanie, hnačka, slintanie zvýšené. Čiže aj v takejto forme sa môžu prejavovať tieto klinické príznaky.

JD: Ono vlastne pre mňa to znie ako veľmi nepríjemné obdobie, hoci by to bolo iba toho tridsiateho prvého dvanásty. Lenže z vlastnej skúsenosti viem, že ten psík nielenže toho 31. prežíva takéto veci, lenže tie tie výbuchy, tie petardy a tie delobuchy ono neklamme si, už niekedy od začiatku decembra je počuť, či už na sídliskách alebo aj na dedine. Čiže pod váhou toho, že to nie je jednorázová vec, to vlastne pre to, pre to zvieratko musí byť naozaj veľmi nepríjemné. A pre majiteľov a to sa teda podľa seba súdim teba, pre mňa ako pre majiteľa je to tiež nepríjemné, pretože mnohé z týchto príznakov, ktoré si teraz popísala, som videl v priamom prenose na mojom psovi a ten prvý rok ma to až až šokovalo. Aké úplne iné, odlišné správanie ten pes dokáže pod váhou toho strachu a tej paniky vlastne mať. Čo s tým urobíme?

LR: Áno, človek si myslí, že proste to zvieratko na to až tak nezareaguje a potom je prekvapený z toho, aké aké tie príznaky môžu byť. Ďalšia vec je tá, že napríklad u psov tá citlivosť toho sluchu je oveľa väčšia ako u ľudí, pretože napríklad človek vníma zvuk vo veľkosti, keď sa bavíme o hercoch, tak je to od 16 hercov až po 20 tisíc hercov. Pri psoch je to až do 45 tisíc hercov a napríklad netopiere vnímajú až 120 tisíc hercov. Čiže naozaj tá citlivosť sluchu u psíkov je väčšia a dokonca počujú vlastne zvuk z oveľa väčšej vzdialenosti. To znamená 4 krát väčšej vzdialenosti než človek.

JD: Tak to ja prepáč, to ja ako majiteľ psíka prežívam peklo, ale ten, kto má doma netopiera..

LR: Tak to je horšie.

JD: Tak, to je ešte horšie. Pozdravujeme všetkých majiteľov netopierov.

LR: To je ešte horšie, samozrejme. Čiže ten pes to vníma, aj keď je napríklad vo vnútri tie výbuchy oveľa intenzívnejšie ako človek. Človek si to ani tak nemusí uvedomiť a všimnúť, že vonku proste sem tam niečo je. Keď sa bavíme o tom období počas Silvestra, hej, nebavíme sa o tom tridsiatom prvom, ale naozaj tí ľudia, ktorí majú radi pyrotechniku, tak samozrejme počas celého decembra už sú počuť výbuchy, čiže na sa s tým stretávame častejšie a treba si dávať pozor napríklad aj vonku pri vychádzkach, keď sme so psíkom počas toho decembra. Neviem, nedá sa to veľmi predvídať.

JD: Nedá, to sa akurát chcem opýtať, že akým spôsobom?

LR: Akým spôsobom?

JD: Tak pravdepodobne, keď idem ráno o piatej s ním. Môžem práve tým časom skorým ranným časom eliminovať to, že vonku budú nejakí mladí chalani a dievčatá, ktorí to s obľubou akože hádžu len tak niekde pod lavičku. Takže to asi áno, keby som išiel ráno o piatej. Alebo ako inak?

LR: Určite sa dá aj týmto, že sa snažíme proste nájsť nejaké aj miesta, ktoré sú kľudnejšie a kde je trebárs nižšia pravdepodobnosť toho, že by niekto hodil nejakú petardu alebo niečo také. Takže určite vyhľadávať také miesta. Každopádne, ak si nie sme istí, je vhodné mať psíka na vôdzke aby proste sa nevyľakal, lebo môže sa stať reakcia, že nám utečie a býva potom problém ho nájsť. Samozrejme. Ďalšia dôležitá vec určite odporúčam mať začipované zviera, pokiaľ sa aj stane, že utečie, tak potom je jednoduchšie na základe čipu a údajov, ktoré sú uvedené na čipe, vyhľadať majiteľa a teda aby si to zvieratko našiel.

JD: No a čo sa stane, keď aj sa snažím naozaj ho ísť ísť so psíkom na prechádzku v nejakom správnom čase podľa mňa a na nejaké správne miesto podľa mňa. Ale aj tak sa mi stane, že tam niečo vybuchne a ten psík sa zľakne, veľmi a nemusí mi ani újsť, ale prenesie si to na ďalší a ďalší a ďalší deň, že odmietne ísť so mnou von. Mám ho nútiť? Poď ideme von. Bude to okej? Alebo sa mám prispôsobiť tomu strachu a a zmeniť rituál a návyky, ktoré sme si spolu vytvorili?

LR: No možno by som sa asi vyhla niekoľko dní alebo niekoľko týždňov práve tomu miestu, s ktorým si to môže to zviera spojiť a vyhľadať nejaké iné miesto. Ale určite by som nevylúčila vychádzky alebo prechádzky s tým zvieratkom, lebo to potrebuje. Takže vyhnúť sa tomu miestu. Ono inak samozrejme ten strach alebo ten stres, ktorý zviera má, je podnecované viacerými faktormi. Buď to býva vplyvom napríklad aj genetiky, určitým spôsobom, že proste niektoré mačatá a šteňatá sú citlivejšie aj v rámci toho vrhu, keď vidíme tie zvieratá, že sú také viacej vystresované a bojazlivejšie než tie druhé. Čiže určitým spôsobom tam vplýva aj genetika, nedá sa to ovplyvniť na 100%. Ďalšie môžeme určitým spôsobom to ovplyvniť aj výcvikom. Samozrejme, určite odporúčam každému majiteľovi, aspoň aby ten základný výcvik s tým zvieratkom absolvoval. Čo sa týka, teraz sa bavíme o psoch, u mačky nie hej, mačka sa moc vycvičiť nedá, ale keď sa bavíme o psoch, tak aspoň ten základný výcvik absolvovať. Čo je dôležité v rámci fázy socializácie, to znamená v tom období od tretieho do ôsmeho týždňa veku, až dvanásteho týždňa veku je vhodné to zvieratko zvykať na čo najviac nejakých vonkajších stimulov. To znamená stretávanie sa s ľuďmi, s inými zvieratami, s deťmi, ktoré kričia, vreštia, aby proste si zvykli aj na také akustické prejavy. Takisto búchanie. Zvuky, napríklad autobusy, električky, autá. Nejaké trebárs búchanie môžeme niekde sem tam akože buchnúť popri tom zvierati, aby si proste zvyklo na takéto klasické neizolovať to zviera, nechať ho, nech je úplne v tichosti, pretože takto si zvykne na tie zvuky a je potom menej stresované pri pri týchto záležitostiach. Napríklad poľovné psy sa už od malička v chovných staniciach, teda chovateľských staniciach tí chovatelia už ich zvykajú na zvuky aj na streľbu zo zbrane hneď od malička od malého šteniatka, aby proste na to boli zvyknutí a nedošlo k nejakému stresu alebo strachu počas poľovačky. Nehovorím teraz, že každý majiteľ psa by mal vytiahnuť zbraň a pri ňou strieľať. Určite nie, pretože naozaj musí mať na to povolenie, ale také tie klasické zvuky, nejaké búchanie a ako som hovorila, tie ostatné zvieratá, ostatní ľudia hlasy, zvýšené hlasy, aby proste ten hluk, aby ten hluk to zviera poznalo už od malička. Potom už to tak neberie až tak stresovite. Ďalšia vec, ten strach a stres môže podnecovať určitým spôsobom aj majiteľ. To znamená, že ak napríklad blíži sa to obdobie Silvestra a my vieme, že to zviera bude vystresované.

JD: Aj ja som vystresovaný.

LR: Áno, my sa sami stresujeme z toho, že proste čo zase príde, tak to môže ten majiteľ prenášať na to zviera. Je ideálne proste sa tváriť akokeby sa nič nedialo. To znamená nie, nie nejako moc sa mu venovať, hladkať ho, a neboj sa môj a zvládneme to alebo niečo takéto, ale proste sa správať ako keby sa nič nedialo. Tým pádom naozaj na to zviera neprenášame ten svoj vlastný stres. Ja viem, že je to ťažké toto aplikovať určitým spôsobom, ale tak snažiť sa aspoň.

JD: Tu sa rovno chcem priznať, že my sme, ale akože to je prvá signálna podľa mňa. My sme to tú našu Pepsi úplne, že hýčakali, úplne najviac ňuňuňu, aby aby od nás mala. To som si myslel ja laicky a pravdepodobne nesprávne, že keď ja na ňu budem ňuňuňu, tak ona sa bude cítiť ňuňkaná a zabudne na to, čoho sa bála.

LR: Áno, ale môžeme určitým spôsobom to zvieratko podnietiť ešte v tom, že ten stres tam bude väčší. Tak isto pokiaľ sa tak správa. Ja sa bavím teraz o neprimeranom správaní, to znamená ešte nič sa nedeje a to zviera sa trasie a je v strese a dáme mu napríklad odmeny, pamlsky. Chceme ho proste utešiť, tak tým pádom ho môžeme odmeniť za takéto správanie. A ten pes to potom zoberie tak, že áno, že to je proste to čo mám robiť a ako sa mám správať a tým pádom sa ten stres ešte prehlbuje. Každopádne sú určité veci, ktoré môžeme my alebo faktory, ktoré môžeme spraviť, aby sme uľahčili tomu zvieraťu to obdobie počas, počas Silvestra.

JD: A o týchto veciach a faktoroch, prípadne liekoch a genetike a rase sa porozprávame s Luciou po krátkej pauze.

reklamný odkaz: Inaba Churu je krémová maškrta v tube, ktorú mačky milujú. Doplnkové krmivo od japonskej značky Inaba nájdete vo všetkých dobrých pet shopoch.

JD: Po krátkej pauze vás vítame naspäť u nás v štúdiu v podcaste Zverissimo. Rozprávam sa s Luciou Repovou o tom, ako eliminovať nepriaznivé následky silvestrovských osláv, výbuchov a ohňostrojov, čo sa týka našich domácich miláčikov. Lucia, chcem sa opýtať, že či je rozdiel, či je nejaká štúdia alebo ty zo skúsenosti vieš, že rôzne plemená na to aj rôzne reagujú, že jedno plemeno je vždy vystresované a jedno plemeno je napríklad úplne vždy pokojné na Silvestra.

LR: Nemám veľmi znalosť o tom, či bola nejaká klinická štúdia. Nie som si istá. Myslím, že nie. Viem, že sa robili jedine štúdie, ale to boli také všeobecné. Nebolo to akože plemenné. Ohľadom toho, ako psy zareagovali na rôznu intenzitu bleskov, kedy sa proste pes zavrel do miestnosti a dával.. teda nie bleskov, blesky vieme, že sú iba efect vizuálny, takže hromov, čiže naozaj ten zvuk tam bol a dávali sa rôzne intenzity hromov a na základe toho sa vyhodnocoval kortizol v krvi, čo je vlastne stresový hormón, výška kortizolu a tým sa zisťovalo, že ako vplýva tá intenzita hromov na na vlastne ten stres u psov. Čiže to je zatiaľ informácia, ktorú mám. Samozrejme, čím väčšia tá intenzita tam bola, tým ten stres bol väčší. A samozrejme niektoré psy reagovali na to rôzne, ale tie plemená tam boli naozaj rôzne. Neurčila sa žiadna plemenná predispozícia. Čo ja tak pozorujem, že väčšinou tie menšie plemená bývajú také citlivejšie ako tie väčšie, ale stretávame sa aj s tým, že máme veľmi bojazlivého jedinca trebárs z veľkého plemena. Čiže naozaj tá plemenná predispozícia tam podľa mňa nejaká nie je.

JD: Dobre, tak ak to nevieme rozdeliť na plemená, dá sa to rozdeliť alebo stáva sa v praxi bežná vec, že z jedného vrhu je jeden psík veľmi vystresovaný na Silvestra a z toho istého vrhu iný psík je ako sa hovorí flegmatik a nejak to nerieši? Takáto akoby genetická vec sa môže stať?

LR: Áno, tí súrodenci môžu byť rôzni. Myslím si, že toto by hlavne teda vedeli posúdiť chovatelia, ktorí majú chovateľské stanice, že naozaj sú jedince, ktoré proste sú by som povedala aj také utláčané v rámci vrhu. To znamená, že vedia ich prebiť také tie dominantnejší jedince. Tie sú väčšinou aj odvážnejšie a tie bojazlivejšie sú väčšinou na konci. Aj sa poslední najedia, poslední sa dostanú aj k potrave. Čiže naozaj tá tá rozdielnosť tam je.

JD: My máme malé plemeno, malého jacka russela a chvalabohu má 12 rokov a už dva roky je hluchá. To znamená, že ostatné dva Silvestre sme my u nás doma prežili bez nejakej liečby alebo bez nejakých medikamentov úplne v pohode a teraz to aj zaklopem.

LR: No, tak to je fajn, to tým pádom nevníma.

JD: Ako je to teda s možnosťami nejakej teraz úvodzovky hore dole "liečby". Akoby sme tomu mohli predísť alebo aké sú tie kroky? Možnože liečba nie je správne slovo. Kroky a postupy, ako to čo najviac zmierniť.

LR: Keď sa bavíme teda priamo o dni Silvestre, aby som povedala, tak sú určité nejaké také odporúčania, ktoré vieme aplikovať, aby sme teda zmiernili tú intenzitu toho vplyvu na našich domácich miláčikov. Jednak by som sa vrátila možno k tým vychádzkam, že tú večernú vychádzku na Silvestra by som asi realizovala skôr, aby sme sa vyhli takej tej úplne najväčšej intenzite delobuchov. A to zviera bolo proste pri tej prechádzke kľudnejšie. Tak isto apelujem na to, na toho Silvestra určite nechať psa na vôdzke, aby nám neutiekol. A ďalšia vec doma, pokiaľ máme zvieratá, ktoré sú na dvore alebo v koterci, určite odporúčam ich dať dovnútra, lebo najviac nehôd alebo takých zranení sa stáva v prípade tom, že pokiaľ to zviera je vonku a je tam samé a zareaguje veľmi stresovite na tento podnet, že tam proste vybuchnú nejaké ohňostroje, tak to zviera napríklad sa snaží dostať z koterca alebo utiecť z dvora preskakovaním cez plot a tým pádom si môže veľmi ublížiť. Takže určite odporúčam pokiaľ naozaj vieme alebo nie sme si istý, že ho máme prvý rok trebárs to zvieratko, tak by som ho umiestnila dovnútra. Ideálne je zavrieť okná, zavrieť dvere, zatiahnuť žalúzie, pustiť rádio, televízor, prípadne môžeme tomu zvieratku dať nejakú skrýšu. Tu sa bavíme už aj o mačkách a o psoch, ktoré sú už teda umiestnené vo vnútri. Môžeme im spraviť skrýšu, trebárs pelech alebo klietku prekryjeme dekou. Oni sa totižto počas stresu radi niekde schovajú, radi sa niekde ukryjú. Môžeme ten pelech postriekať feromónovým sprejom, k čomu sa dostanem pri tých vlastne možnostiach tzv. liečby, alebo teda určitej podpory, ktorú vieme dať aj z hľadiska prípravkov, ktoré sú k dispozícii na trhu. No a inak, vlastne sa tvárime, že sa nič nedeje. Snažíme sa proste fungovať normálne, ako keby sa nič nedialo.

LR: No a tým pádom teda môžeme prejsť k tým prípravkom, ktoré sú k dispozícii. Máme možnosti buď prírodnej liečby, alebo potom máme v prípade nejakých ťažších stavov, kedy proste zviera je naozaj veľmi stresované a nevie sa ukľudniť, tak máme možnosti aj vo forme sedatív. Čo sa týka tej prírodnej liečby, určite odporúčam vyskúšať hlavne tú prírodnú liečbu. Ak funguje, je to úplne ideálne oproti sedatívam. Prírodná liečba je buď vo forme feromónov, to znamená máme feromónové difúzery do elektrickej zásuvky, alebo máme feromónové spreje, alebo sú prípadne obojky. Tie feromóny sú vlastne také tie pachové stimuly alebo signály, ktoré zviera vníma. Majú ich aj v rámci medzi sebou a ukľudňujú zviera. Nie u každého to samozrejme funguje. Sú rôzne individuálne rozdiely. U niektorých to funguje, u niektorých nie. Treba to vyskúšať. Potom máme formy prírodných zložiek, prírodných napríklad tabletiek alebo doplnkov, alebo prírodných, respektíve špeciálnych krmív, ktoré obsahujú látky a sú to prírodné látky ako napríklad tryptofán alebo alpha-casozepine. To sú aminokyseliny, ktoré sú získavané z mliečnej bielkoviny a fungujú na báze ukľudňovania. To je napríklad, keď si predstavíte šteňatá, mačatá, ale aj bábätká, keď sa napijú materského mlieka, ktoré obsahuje alpha-casozepine, tak potom kľudne zaspia, pretože sú ukľudnené, upokojené. A na tomto princípe vlastne fungujú aj tieto lieky alebo prírodné doplnky by som nazvala. Ďalej to môžu byť aj prírodné zložky s obsahom medovky alebo valeriány. Tie fungujú tiež ako také prekurzory toho serotonínu, čiže dobrej nálady. Čiže všetky tieto prídavky alebo prípravky, ktoré máme k dispozícii na prírodnej báze určite odporúčam. Ale čo je dôležité, treba ich začať dávať niekoľko týždňov pred Silvestrom. To znamená..

LR: To je veľmi dôležitá informácia.

LR: Nie iba v ten deň, pretože naozaj to nebude fungovať, ideálne nejaké dva týždne pred Silvestrom. Alebo kľudne už môžeme dávať počas celého decembra, pretože sú to zložky na prírodnej báze, čiže žiadne nejaké vedľajšie účinky nemajú. Treba sa dohodnúť, respektíve pokiaľ neviete o týchto prípravkoch, tak kľudne treba skonzultovať u veterinárneho lekára, ktorý vám odporúča na základe tej diskusie s vami, aké máte zviera, pre koho to chcete, aj vám odporučí dávkovanie vhodné.

LR: No a ďalšia vec sú teda tie sedatíva. Pokiaľ teda už to zviera naozaj nefungujú nám tie prírodné zložky, skúšali sme to. Proste zviera je stále v strese, má prejavy ako som hovorila, také tie vážne hej, to znamená, že zvracanie, hnačka, deštruktívne prejavy, vytrháva si srsť. Tak tam už je vhodné sa poradiť s veterinárnym lekárom a použiť teda sedatíva. Sedatíva sú ale dosť ťažké lieky, treba si to uvedomiť. Určite neodporúčam pre šteňatá, mačatá, čiže pre mladých jedincov alebo potom pre starnúcich jedincov. Naozaj až po dohode s veterinárnym lekárom po vyšetrení. Nie, treba si dávať pozor napríklad pri ochorení srdca, ochoreniach pečene a tak ďalej, pretože naozaj už sú to lieky, ktoré vplývajú na srdcovú činnosť, zviera, ktoré alebo zvieraťu, ktorému boli aplikované sedatíva, tak má nižší krvný tlak, je také oťapené, spomalené, akokeby väčšinu času spí. To zviera nemôžeme nechať bez dozoru. To znamená, že nie, že ja dám sedatíva a pôjdem niekde na zábavu silvestrovskú. Ale naozaj to zviera musí byť pod dozorom. Musím ho sledovať. Tak isto má narušenú termoreguláciu. To znamená, že nenecháme ho niekde vonku na dvore, pretože sa nám môže podchladiť. Čiže musíme si ho dať naozaj dovnútra a mať ho pod dozorom. Nebáť sa toho, že stále spí. Ono ten efekt tých sedatív trvá niekoľko hodín. Ideálne je ho aplikovať ja neviem dve hodiny pred polnocou a potom do rána ešte postupne doznieva ten účinok a na druhý deň už by malo byť zviera úplne v pohode, bez nejakých akože problémov.

JD: Myslím, že to chápem správne, ale asi by to tu exaktne malo odznieť. Nikdy by si majiteľ nemal dovoliť to naordinovať zvieraťu sám. Ja to tak?

LR: Určite nie, určite treba sa poradiť s veterinárnym lekárom, ktorý daného psa alebo mačku vyšetrí a až po tejto dohode aj na základe odporúčania a dávkovania, ktoré stanoví veterinárny lekár, sa aplikujú sedatíva. Tie sedatíva sú buď vo forme gélov najčastejšie alebo vo forme tabliet. Tie, tie gély sa dávajú veľmi ľahko sú aplikovateľné, no a nikdy naozaj nikdy nedávame mačkám alebo psom lieky, ktoré sú určené pre ľudí. To znamená, ktoré berieme my trebárs na to, aby sme lepšie spali, tak určite nie. Neaplikujeme psom alebo mačkám, lebo mohli by sme im ublížiť.

JD: Opäť veľmi dôležitá informácia podľa mňa. A ty asi z praxe vieš, že to ľudia sem tam vyskúšajú a asi to nemá potom taký úplne že žiaduci efekt. Keď dáme zvieraťu nejaké lieky, ktoré sú určené pre ľudí.

LR: Určite je lepšie sa opýtať vopred. A nie že niečo aplikujem. A potom zisťujem, že či som spravil dobre alebo nie. Lebo naozaj niektorými liekmi, hoci pre ľudí sú úplne neškodné, môžeme ublížiť zvieraťu.

JD: Takže pozor na to. Keď si rozprávala o tom, že pustiť rádio alebo televízor a dať zviera niekam do tmy alebo mu spraviť tú skrýšu, tak ti nepoviem, že my sme využívali práčku. My sme naozaj týždeň pred Silvestrom neprali a potom sme celý ten silvestrovský deň a noc prali jednu práčku za druhou. Pepsi, náš psík sa volá Pepsi, Pepsi ležala vo svojom vo svojom brlôžku tam pri práčke. Zatvorená v miestnosti bez okien a počúvala rttt, rttt, rttt.

JD: Každoročne sa cez sociálne siete ku mne dostávajú nejaké výzvy na to, aby som podporil práve to, že buď v meste, v obci alebo v regióne, aby sa to jednoducho zakázalo alebo eliminovalo. Je podporenie takejto petície. Akože má to, má to nejaký zmysel? Deje sa to, že by máš ty také skúsenosti s tým, že by nejaká obec alebo mesto zakázalo alebo ja neviem vyčlenilo čas, kedy sa môžu ohňostroje robiť práve s ohľadom na zdravie domácich zvierat?

LR: No ja myslím, že v niektorých mestách už sa to aj zakázalo, respektíve akože na na námestiach. Nepodporujú sa tieto, lebo ja si pamätám ešte z môjho detstva alebo mládí. Keď som chodila proste do mesta, tak tam to bolo proste enormné množstvo ľudí, hromadná akcia, ohňostroj obrovský. Všetci boli v meste a ja si ešte pamätám, že proste boli aj nejaká taká mládež, ktorá proste zobrali fľašky, dali tie petardy do tých fliaš, odpálili to a proste lietalo tam aj sklo a bolo strašne veľa akože nehôd aj čo sa týka ľudí aj čo sa týka zvierat. Takže na základe toho si myslím, že v niektorých mestách už to je zakázané. Napriek tomu samozrejme sú milovníci ohňostrojov a petárd, ktorí sa toho nevzdajú. Na druhej strane je iniciatíva, ktorá každoročne je na sociálnych sieťach. Kedy teda vyzývajú ľudí, aby naozaj proste to obmedzili určitým spôsobom. Tak ako za mňa napríklad mne by stačili aj prskavky, ja nepotrebujem nejaké petardy. Viem, že niektorí majú radi tie efekty vizuálne, ale teda ja by som skôr vyzvala všetkých, aby naozaj sme boli určitým spôsobom rešpektovali jeden druhého. A naozaj zas chápem to, že ľudia, ktorí proste doma zvieratá nemajú, tak to nevedia úplne pochopiť. Ale bolo by fajn to aspoň obmedziť a minimálne, minimálne si dávať pozor na to, v akej oblasti a kde proste ten ohňostroj použijem.

JD: No tak to akože sa ani nemusíme baviť o tom, že či je alebo nie je správne hodiť ten delobuch do sklenenej fľaše. To akože o tom "žádná". Rešpektovať vieš, tak isto by ten, kto nemá doma psa a má rád delobuchy by mohol povedať, tak vy rešpektujte mňa, lebo ja to chcem a ja ich rešpektujem. Ja vás rešpektujem, len možnože práve to slovo, ktoré Lucia povedala, ten to obmedzenie alebo minimálne zváženie si, kedy a kde ten delobuch vybuchne. Tak za nás psíčkarov a mačkárov vás pekne prosím, aby ste to zvážili a myslím si, že z tohto miesta si môžem dovoliť takto požiadať všetkých, ktorí nás dnes počúvajú, alebo aj vy, ktorí počúvate a pravdepodobne ste pet friendly a máte doma nejaké zviera, skúste vo svojom okolí aj tím, ktorí majú radi delobuchy a ohňostroje, povedať a požiadať ich o to, aby sa možno nad tým zamysleli. Nemusia to úplne zrušiť, to nehovorím, ale možnože eliminovať, obmedziť. Alebo keď už, tak si vybrať také miesto a taký čas, aby to aj nás nejakým spôsobom, že nie je neranilo pri pohľade na to naše zviera, ktoré doma trpí. Ďakujem pekne. Lucia, a ešte mi prosím ta povedz, ako budeš v Silvestrovskú noc tráviť ty.

LR: No my sa chystáme každoročne už máme takú takú tradíciu, že ideme do hôr. Ideme do oblasti, ktorá sa volá Baranec, čiže budeme úplne v lese na jednej veľkej chate, v krásnom prostredí s deťmi a tam býva veľký kľud. Tam sledujeme len tie svetielka z okolia, takže ako budeme o prskavkách myslím si tento rok a možno nejaké maličké, tieto tam budú, ale to sú také detské, lebo my máme totižto ešte malé deti, takže naozaj aj tie deti sa boja tých ohňostrojov, nielen psy a mačky, ale aj tie deti. A teda ja by som len dodala ešte k tomuto, že chcela by som poprosiť všetkých, že naozaj šetrime si to na tú polnoc, šetrime si tie ohňostroje na tú polnoc, kedy naozaj aj psíčkari, mačkári sú na to pripravení, že proste vtedy to príde a nemusíme to používať počas celého decembra a potom ešte aj v januári.

JD: Ďakujem veľmi pekne za rozhovor. Šťastný nový rok a na zdravie.

LR: Šťastný nový rok.

Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.