S01 E12 Pozrite im na zúbok

JD: Ahoj Dvojnožci, moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo, podcastu o zvieratách. Mojím dnešným hosťom je šarmantná dáma, veterinárna doktorka, ktorá pracuje pre spoločnosť Pharmacopola, Lucia Šuľáková. Lucia ahoj.

LŠ: Ahoj.

JD: Lucka, prosím ťa predtým, ale ty si sa mi priznala, že si už Zverissimo počúvala, takže ťa to asi neprekvapí, ale napriek tomu to s tebou spravím. Päť rýchlych otázok, na ktoré očakávam päť rýchlych odpovedí. A poďme na to. Pes alebo mačka?

LŠ: Pes.

JD: Leto alebo zima?

LŠ: Leto.

JD: ZOO alebo Safari?

LŠ: Safari.

JD: Plutvy alebo krídla?

LŠ: Krídla.

JD: Drak alebo jednorožec?

LŠ: Drak.

JD: Drak. To bolo všetko pripravené, takto rýchlo ešte nikto nikdy neodpovedal. Ale že drak. Ženy väčšinou povedia jednorožec a muži väčšinou povedia drak. Takže tu pri mne sedí dračica Lucia a budeme sa rozprávať o zdravom chrupe psa a mačky. Ideme sa im pozrieť na zúbky. Predtým, ako začneme rozoberať tému, prosím ťa, povedz mne aj poslucháčom a divákom, aký bol tvoj background a tvoje nejaké detstvo v spojení so zvieratami.

LŠ: Môj background je žiaden, čo sa týka zvierat alebo úplne minimálny. Ešte si pamätám moja babka mala kravu aj prasiatko, ale psy a mačky sme nikdy nemali. Aj keď pochádzam z rodinného domu, moji rodičia nejak nemali vzťah k zvieratám a ani sme zvieratá mať doma nemohli. Myslím psy a mačky a v dome. A až keď som začala študovať veterinu, tak tam som mala najprv jedného psíka, potom druhého. Začala som ho samozrejme nosiť domov, keď som chodila z internátu domov, tak po takej tej prvotnej nejakej averzii, že čo robí pes doma v posteli, tak nakoniec si rodičia tak zvykli, že keď som odchádzala za prácou do Prahy, tak si psy nechávali doma a zrazu bol čas, kedy sme mali troch psíkov.

JD: A majú teraz.. majú rodičia hej teraz doma.

LŠ: Áno, áno, samozrejme áno.

JD: Keď hovoríme doma, ty si z východného Slovenska.

LŠ: Áno, som z Humenného.

JD: No Lucia mala taký nejaký pocit, že je to hrozne počuť na tom jej audio prejave. No podľa mňa teda vôbec. Takže smelo do toho. Dobre, prečo si sa teda rozhodla po nejakej predpokladám strednej škole, že pôjdeš študovať tú veterinu?

LŠ: Tak ja som mala stále blízko k prírodovede, možno alebo k biológii a skôr rodičia asi túžili mať zo mňa lekárku humánnu. Tým, že otec pracoval a aj dedko v zdravotníctve v humáne, tak ja som trávila celkom dosť času v nemocnici alebo na poliklinike. A tak nejako, postupom času, kým som bola staršia, tak som vnímala aj ten prístup k tým zdravotníkom. A nie stále sa mi páčila taká tá nevďačnosť niekedy tých ľudí. Tak ja som si povedala, že asi nie som až taký diplomat a nepáčilo sa mi, keď niekomu pomáhate, taká tá negatívna spätná väzba. A tak som si povedala, že doktorka chcem byť, ale nie pre ľudí. Tak som tak nejak plynule prešla k zvieratám, ale až po škole som pochopila, že sa tomu úplne nevyhnem. Pretože aj keď ste v kontakte so zvieratami, tie vám nepovedia čo je, takže aj tak len komunikujete s tým človekom. Takže som to úplne neodhadla, ale aj tak som rada a nemenila by som.

JD: To som sa práve chcel opýtať, že aj napriek tomu, že sa musíš jednoducho stretnúť s tým, s tým majiteľom a teda prichádza ku kontaktu s človekom, že či si to teda neoľutovala, že či by nebolo lepšie robiť niekde archeologičku napríklad niekde.

LŠ: Nie tak to, to by asi nebolo pre mňa, lebo som naozaj spoločenský tvor a mám mám rada sociálny kontakt. Na druhej strane aj preto som zvolila povolanie, ktoré som zvolila tým, že som sa necítila úplne komfortne byť stále na jednom mieste na tej klinike a alebo na ambulancii. Na druhej strane tam vôbec nie ste pánom svojho času, pretože naozaj tí ľudia tomu človeku volajú, keď majú problém. To znamená neexistuje víkend, neexistuje noc. Tak som to nejak tak skĺbila. V tej veterine som ostala a tu som aj chcela zostať, ale trošku v inej časti a preto som si zvolila prácu pre veterinárne firmy. Najprv som pracovala pre firmy, ktoré vyrábajú lieky pre veterinárnych lekárov a vlastne teraz momentálne pracujem pre Pharmacopolu, ktorá distribuuje veterinárne lieky a pomôcky a prístroje pre veterinárnych lekárov. Čiže ja som vo veterine stále, navštevujem lekárov, chodím na kliniky. Častokrát sa stane, že tam aj pomôžem, keď keď je potrebné niečo urobiť.

JD: Máš nejaký akoby nechcem to nazvať kancelária, ale také to miesto, kde si doma a odtiaľ potom..

LŠ: V aute.

JD: V aute, ty si doma v aute? Tak to to sme vlastne na tom veľmi podobne, pretože tiež mám niekedy, a najmä moja manželka má pocit, že ja som doma skôr v tom aute.

JD: Lucia, poďme teda prosím ťa, postupne tom v tom živote zúbku môjho psa. Nie som teda odborník, ale povedz nám to ty. Kedy môjmu psovi začínajú rásť zuby a aké mu začínajú rásť?

LŠ: Tak, ak ideme od začiatku, psy tak ako my sa rodia bez zubov. Vo veku troch týždňov začínajú rásť mliečne zuby. S tým, že mliečny chrup nemá stoličky. A to už je čas, kedy by sme mali psíka navykať k umývaniu zubov, pretože čím starší psík, tým horšie si zvyká na umývanie zubov. To je veľmi dôležitá vec, že tak ako my, aj psíky by si mali umývať zuby, respektíve my by sme im mali zuby zuby umývať raz denne alebo každý deň. To znamená, keď keď má psík už mliečny chrup, ktorý postupne rastie od toho tretieho týždňa, tak už by sme mali skúšať najprv prstom. To znamená klasicky zoberieme prst a masírujeme ďasná. Imitujeme umývanie zúbkov. Väčšinou trvá pár dní, niekedy iba dva dni, kedy tie šteňatá sú vnímavé, oni sa radi hrajú, takže väčšinou neprotestujú. Ak znášajú prst, tak na prst si nastokneme náprstnú kefku. To je taká silikónová kefka, ktorá naozaj sa dá na prst a už umývame kefkou postupne a zviera, ktoré už má trvalý chrup, to znamená okolo tretieho mesiaca začínajú rásť trvalé zuby, tak tam už by mal byť pes naozaj zvyknutý na to, že mu vlastne siahame do tej papule a zuby umývame.

JD: Každý jeden deň?

LŠ: Každý jeden deň.

JD: Dávame si na tú úvodzovky hore dole "kefku", pastu alebo niečo?

LŠ: Áno, toto je veľmi dobrá otázka, pretože určite by sme nemali používať pastu humánnu, teda pre ľudí. Humánne pasty obsahujú fluór, ktorý nie je vhodný pre zvieratá. Tak isto všelijaké bieliace zložky. Musíme myslieť na to, že my si zuby umyjeme a pastu vypľujeme. Zviera pastu nepije, zviera ju prehltne, takže naozaj nežiaduce, aby tieto látky hltal. A existujú veľmi dobré veterinárne pasty. Je obrovský výber pást a dokonca tieto pasty majú príchuť kuraciu, hovädziu. Takže o to, o to lepšie ich zvieratá prijímajú. Takže naozaj používať veterinárne pasty. A ešte sa vrátim k tým kefkám. Keď majú psy trvalý chrup, tak už je lepšie vymeniť tú mäkkú silikónovú náprstnú kefku za klasickú kefku. A dokonca existuje aj sonická kefka pre psov. Takže tak isto ako ľudia teraz sú veľmi populárne sonické kefky, ktoré vlastne iba držíte a celú prácu urobia za vás. Tak to isté už funguje aj vo veterine.

JD: Sonické kefky.

LŠ: Pre zvieratá.

JD: Čo si.

JD: Dobre, tak sme si povedali, že teda mal by som to robiť môjmu psovi každý jeden deň, vyčistiť mi ten chrup. Čo sa ale stane, ak to neurobím, alebo ak to dlhodobo nerobím?

LŠ: Ak nebudeš čistiť psovi zuby, začne sa vytvárať zubný plak. Plak sa vytvára aj ľuďom. Preto si vlastne čistíme zuby aspoň dvakrát denne. Plak je zložený zo slín, z kúskov potravy a obsahuje neskutočné množstvo baktérií. Uvádza sa, že v jednom miligrame plaku je až 10 miliónov baktérií. Takže to je proste obrovské, obrovské množstvo. A vlastne všetky baktérie sú zdrojom možnej infekcie, takže preto je naozaj zuby potrebné čistiť. Ak psovi zuby nečistíme, po nejakých štyroch dňoch plak mineralizuje a mení sa na zubný kameň. A to už je problém, pretože zubný kameň už nedokážeme vyčistiť kefkou. To znamená, tam už je potrebný zásah alebo úkon veterinárneho lekára. Je potrebné čistenie zubným ultrazvukom a ak klient nevihľadá veterinárneho lekára, ten kameň irituje ďasno a postupne nastáva zápal. To znamená zápal ďasna, ktorý môže prejsť až do parodontitídy. To poznáme určite od ľudí z reklám, kedy človek pľuje krv a následne aj zub, takže naozaj dochádza k zápalu. A čo je veľmi nebezpečné, tie baktérie sa krvou vedia dostať k životne dôležitým orgánom, k srdcu, k pečeni a obličkám. A tam už môže naozaj nastať veľký problém. V Amerike nedávno prebehla štúdia, ktorej sa zúčastnilo až 2 milióny psov, čo je obrovská vzorka. To je asi najväčšia štúdia vo veterinárnej medicíne. A tam sa naozaj dokázalo, že psom, ktorým sa zuby čistia, predlžujete život až o dva roky, čo je u zvieraťa veľmi dlhý čas. Keď si predstavíte, že tu môžete mať svojho miláčika ešte o dva roky dlhšie.

JD: Čistením zubov, pravidelným denným čistením zubov. Dobre a čo teda ešte aby som rozvinul tú tému toho, že to, že to nerobím. Prídem k veterinárovi, buď akože vidím na mojom psovi, že je niečo zle, alebo idem na preventívku, alebo idem dokonca s niečím iným a zistí sa, že toto som zanedbal. Čo ten veterinár teda aké má možnosti ten ten chrupu zachrániť?

LŠ: Ja sa ešte vrátim k veľmi dôležitej veci, ktorú si spomenul v rámci veterinárnej prehliadky. Trebárs keď veterinár kontroluje tie zúbky. Častokrát si klienti všimnú, keď už je síce neskoro, ale také nešpecifické príznaky ako je pes trebárs odmieta potravu alebo vezme si do papule granule ale pľuje ich. To znamená, neje kontinuálne, niečo vypľuje, potom si niečo zoberie zo zeme, robí si pauzy v žraní. Niekedy si človek ani nevšimne, že so zubami môže súvisieť aj trebárs slzenie očí alebo výtok z nosa. To sú naozaj také nešpecifické príznaky. Najviac, čo si ľudia všímajú, je trebárs krvácanie z úst. Samozrejme, tak isto ako u ľudí, tak aj u zvierat. Ale naozaj, tých príznakov je neskutočne veľa. Môže to byť, že je pes iba smutný, je nejaký apatický, takže to všetko môže súvisieť s tými zubami. No a vlastne, povedal si správne, že každý rok, keď sa ide na nejakú preventívku alebo na vakcináciu, tak v rámci každej návštevy veterinárneho lekára by veterinárny lekár mal skontrolovať chrup. To znamená naozaj vitálne, keď je zviera hore, teda nie uspaté. Odchlípi ten pysk a pozrie sa, či sú zuby v poriadku, či tam nie je už nános zubného kameňa, či nejaký zub neodstáva, alebo napríklad u toho mladého zvieraťa, kedy trebárs je ukončená vakcinačná schéma, tak približne v tom čase by už malo nastať to prezubovanie. Tak si všimnite, či nemáme aj mliečne a zároveň aj trvalé zuby. Takže tých možností je naozaj veľa. Keď si lekár všimne, že je nejaký problém, že je potrebný odborný zásah, teda profesionálna zubná hygiena, dohodne si s klientom návštevu, pretože profesionálna dentálna hygiena u psov sa robí v celkovej anestézii. To znamená, je potrebné urobiť predoperačné vyšetrenie, zhodnotiť vlastne stav toho psa, aby mohol byť uvedený do anestézie. A potom vlastne keď je pes uspatý, sa naozaj pekne zúbky vyčistia, skontroluje sa, urobí sa sondáž, či sa neodchlipuje ďasno. Takže urobí si naozaj komplet kontrolu chrupu, pretože pre nás a to je jedno, či je to veterinár alebo laik, je viditeľná iba jedna tretina zubu. Ten sa prirovnáva k ľadovcu, čiže naozaj iba veľmi malá časť tretina je viditeľná a ten základ, tie dve tretiny sú pod ďasnom. A nikto z nás nemá röntgenové oči, takže naozaj častokrát sa robia aj röntgeny hlavne u starších zvierat, alebo keď je ten chrup aj navonok v nie dobrom stave. Takže robia sa aj röntgeny tak isto ako u ľudí a častokrát sa naozaj zistia veci, ktoré možno navonok vôbec nevyzerajú tak tragicky.

JD: A o veciach, ktoré navonok nevyzerajú tak tragicky, sa po krátkej pauze budeme rozprávať s Luciou ďalej.

Reklamný odkaz: Podporte zdravie a vitalitu vášho štvornožca s produktami Alleva a jej radami Equilibrium Natural a Holistic, ktoré sú skvelou voľbou pre top formu vášho miláčika. Značku Alleva nájdete vo všetkých dobrých pet shopoch.

JD: Vitajte späť! Dnes sa v Zverissimo rozprávame najmä o zúbkoch. Lucia nám povedala, že psovi treba čistiť zuby každý jeden deň a ak to tak nerobíme, tak potom prichádzajú komplikácie a musí to riešiť veterinárny lekár. Akým spôsobom tomu môžem predchádzať ja ako majiteľ psa u mňa doma?

LŠ: Ako sme už spomenuli, každodenným čistením, čo je naozaj dať si záležať na tom, že čistíte psíkovi zuby každý deň a okrem toho čistenia, ktoré je naozaj základ, si viete pomôcť aj pomôckami, ako je napríklad voda, ktorá sa pridáva do vody v miske. Niečo podobné, ako sú trebárs ústne vody pre nás akurát samozrejme, zviera si papuľku nevie vykloktať alebo umyť tak tak ako my. Takže pridávajú sa vody do klasickej misky s vodou. To je jedna vec. Tieto vody obsahujú väčšinou látky, ktoré bránia tvorbu plaku, alebo teda oddiaľujú tú tvorbu potláčajú tvorbu plaku, ale zároveň majú veľmi dobrý účinok proti pachu z papule. Každý vie, že pes, ktorý nemá chrup v poriadku a ktorý má zubný kameň, má nepríjemný zápach z papule. To je napríklad tiež jeden impulz, ktorý vedie toho klienta k návšteve veterinárneho lekára. Takže pomôcť okrem toho čistenia si viete teda pridávaním ústnej vody, nazvime to ústna voda do vody pre psy. Existuje neskutočné množstvo pamlskov, všelijaké dentálne kostičky, dentálne kože, ktoré tiež majú účinok enzymatický a tak isto vedia odďaľovať tvorbu zubného plaku. Existujú riasy, ktoré sa pridávajú do krmiva, takže tých doplnkov je neskutočne veľa. Ďalšia vec u plemien, ktoré majú problém, väčšinou tie maličké plemená psov ako sú čivavy, jorkšíry.

JD: Jack Russel.

LŠ: Áno, Jack Russel. Tak trebárs u týchto plemien sa občas doporučuje kŕmiť špeciálnymi granulami. Takzvané dentálne diéty už vyslovene vo vyššom veku, ak už majú problém so zubným kameňom, teda s tvorbou zubného kameňa. Takže tu by som apelovala na klientov, aby sa poradili s veterinárnym lekárom, prípadne si nechali poradiť s výberom týchto prídavkov, pretože existuje neskutočné množstvo. Či už sú to kostičky alebo krmivá alebo tie spomínané vody, ale nie všetky majú garantovaný účinok. Ja by som spomenula organizáciu VOHC. A toto si môžete všimnúť či už na pamlskoch alebo na niektorých krmivách. To je Americká asociácia alebo Rada pre orálne zdravie. A oni vlastne vyrábajú takú tú alebo dávajú takú overenú značku a týmto garantujú, že toto krmivo je overené a naozaj má účinok proti tomu plaku. Takže keď vidíte VOHC či už na pamlsku alebo na krmive, tak môžete si byť istí, že dávate tomu zvieraťu to najlepšie a naozaj to má účinok, ktorý to hlási. Takisto si treba dať pozor, aby tie vody, ústne vody neobsahovali nejaké xylitoly, zbytočné sladidlá a arómy a dezinfekciu, to vôbec nie je potrebné. Takže sú na trhu prípravky, ktoré neobsahujú chlórhexidín ani xylitol. Neobsahujú zbytočné ochucovadlá, ale sú úplne bez farby, bez zápachu a naopak majú účinok, ktorý je požadovaný.

JD: No výborne, teraz si povedala, čo je to najlepšie, aby som psíkovi dal, čo je to najhoršie, čo mu môžem dať. Samozrejme v dobrej viere, ale akoby úplne netrafím ten tón.

LŠ: Tak to sú tie pamlsky, ktorými odmeňujeme psíky za ich odvahu alebo alebo za prácu, za poslušnosť, ktorú urobia. Asi také tie najhoršie pamlsky, ktoré sú, tak to sú parohy, to určite nedávať. Špikové kosti. Musíme si uvedomiť, že zviera má o desaťkrát tenšiu sklovinu, ako je sklovina ľudská. Takže naozaj tie zuby sú v podstate jemné a určite nie sú tvorené na to, aby aby zviera hrýzlo nejaké veľmi, veľmi tvrdé kosti. Čo takisto nie je v poriadku sú tenisové loptičky ako tu môžte vidieť v parkoch.

JD: Nie.

LŠ: Áno, oni veľmi radi aportujú, ale tak treba si nájsť na aport nejakú radšej mäkkú loptičku. Všetko čo je mäkké, čo sa dá ohnúť je v poriadku. To znamená nejaká guma, gumové koliečka, gumové loptičky. Ale určite nie tenisáky, pretože tá plsť, ktorá je obalená alebo ktorá obaľuje tú tenisovú loptičku, pôsobí v podstate ako šmirgeľ. A ešte keď to hádžete v parku, nabalí sa tam nejaký piesok, hlina, kamienky. Takže to môžte rovno zobrať šmirgeľ a pekne ošmirgľovať ten zub. Takže určite nie tenisáky, veľké špičkové tvrdé kosti a parohy.

JD: Lucia,ja keď som sa pripravoval na dnešok, tak som, ale neviem, že či to je overená informácia. Internety povedali, že práve stomatologické problémy sú najčastejším problémom, s ktorým teda klient, majiteľ psa prichádza k veterinárnemu lekárovi. Je to tak alebo máš s tým nejaké skúsenosti?

LŠ: Je to tak. Je to veľká pravda. Uvádza sa, že až 80 percent psov nad 3 roky má nejakú formu zubného ochorenia a zvlášť sú citlivé malé plemená. To znamená, ako sme tu už menovali jorkšíry, čivavy, Jack Russel, buldočky, takže naozaj tie menšie psy majú so zúbkami problémy. Takže už v takomto veku, ak ešte nebol konkrétne skontrolovaný ten chrup, mal by absolvovať prehliadku u veterinára cielenú práve na tie zúbky. Ale ako som spomínala, väčšinou keď idete k veterinárovi, či už na vakcináciu alebo náhodou sa niečo stane, ja neviem zabolí nôžka alebo čokoľvek. Tak pri každej návšteve väčšinou veterinár si skontroluje tie zúbky a pozrie sa ako to vyzerá. A ak je potom potrebné, tak objedná na špecializovanú prehliadku, čo sa zubov týka.

JD: Sociálne siete veľmi často ponúkajú také pre mňa až bizarné zábery toho, ako sa dnes ľudia k psom správajú, ako ich obliekajú, ako ich češú, do akých pozícií sa ich snažia naštylizovať, aby mali peknú fotografiu. Deje sa niečo podobné aj - akože pre mňa bizarné - a možno že to je správne, a možno že to je úplný trend, so zubami psa? Robia sa nejaké ja neviem korunky alebo náhrada chrupu? Alebo takáto nejaká šialenosť?

LŠ: Robí sa to, ale nemyslím si, že to je v súvislosti s tým, ako že psa obliekajú a chcú mať pekné zvieratá. Skôr ide o to, že keď je to pes pracovný, to znamená, môže to byť nejaký vlčiak, ktorý pracuje pre políciu a je to veľký pes. Náhodou v mladom veku, keď je naozaj pes vycvičený a nastupuje do služby, môže sa stať, je to predsa len veľké zviera, môže sa mu zlomiť zub. Takže naozaj tam sa robí korunka. To áno, ale vôbec to nie kvôli kráse a kvôli nejakej bizarnosti. Ale je to naozaj kvôli práci. Je to skrátka pracovný pes, ktorý má celý život pred sebou a tak isto potom výstavným psom sa korigujú vady. To znamená, keď má zub nejaké nesprávne postavenie, majú strojčeky ako to my vlastne poznáme. Áno, takže väčšinou sa to robí takto, že sú to výstavné psy alebo naozaj tie pracovné. Ale nejak neviem o tom, že by sa to robilo z nejakej tej bizarnosti.

JD: A chvalabohu, že o tom nevieš. Dúfam, dúfam.

LŠ: Zatiaľ som nepočula o diamantoch v zube. Tak takže takže to nie zatiaľ. Ako je potrebné povedať, že naozaj to aj stojí nejaké peniaze a je to finančne náročné, takže si myslím, že nie sme ešte v Amerike. Verím tomu, že tam tam to môže fungovať.

JD: Dobre. Aká je taká nejaká krátkodobá alebo dlhodobá tvoja vízia, že čo by sa v tomto tvojom obore mohlo udiať a ako by sa to mohlo celé zjednodušiť a vylepšiť?

LŠ: Pred nami je stále dlhá cesta, pretože budem hovoriť teraz za veterinárnu oblasť. Už aj v Čechách majú veterinárni stomatológovia svoju asociáciu. Toto zatiaľ nič také nemáme. Takže tu je, dovolím si povedať, tá stomatológia, čo sa veteriny týka, ešte v plienkach. Keď si vezmete v humáne sa už vlastne veterinárna stomatológia študuje úplne osobitne od klasickej medicíny, takže naozaj je to odbor sám o sebe. Je to veľmi zložitý odbor, aj keď sa to nezdá, pretože je to predsa len hlava. To znamená, zuby sú blízko mozgu, takže stačí naozaj nejaká infekcia, ktorá nie je odsledovaná a môže mať veľmi nepríjemné následky. Čo sa týka nejakej infekcie ako u ľudí, tak u zvierat, takže naozaj je to veľmi zložitý odbor a čo sa veteriny týka, je naozaj v plienkach. Ja keď som študovala, tak my sme ani stomatológiu nemali ako samostatný predmet, len ako voliteľný. Takže nadviažem na to, že vieme len čistením zubov predĺžiť život toho zvieraťa až o dva roky, tak si myslím, že to stojí za to. Tá osveta starať sa o tie zúbky a jednak doma a jednak aj raz za rok navštíviť toho veterinára.

JD: Lucia, je nejaká téma, o ktorej si si myslela, že sa tu dnes budeme spolu rozprávať a ja som tú tému otvoril? Je tu taký nejaký message, ktorý by si chcela ešte povedať do sveta?

LŠ: Tak z toho, čo som tu dnes počula a aj pred nahrávaním, tak je veľmi prekvapujúce, že sa zvieraťu a teda psovi, o ktorých dnes hovoríme, majú umývať zúbky. Tak to je taký message, že starajte sa o zúbky, lebo prevencia je lepšia a lacnejšia ako terapia a hlavne menej bolestivá.

JD: Krásna veta na záver. Ďakujem pekne Lucia za rozhovor.

LŠ: Ja ďakujem za pozvanie.

Zverissimo vám prináša Pharmacopola. Veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.