S01 E08 Bola raz jedna granula

JD: Ahoj Dvojnožci. Moje meno je Jano Dobrík a vítam vás pri počúvaní a sledovaní ďalšej časti podcastu Zverissimo. Podcastu o zvieratách. Dnešná epizóda bude pomerne výnimočná, a to nielen tým, že tu v štúdiu so mnou sedia traja hostia, ale najmä tým, že títo traja hostia sa do veľkej miery zaslúžili o to, že podcast Zverissimo vôbec môže existovať a že vy ho môžete počúvať a sledovať. Takže aby som bol konkrétny a exaktný. Mojimi dnešnými hosťami sú veterinárny lekár Lukáš Weiss, veterinárny lekár Milan Greguš a inžinier Andrej Žigo. Chlapci, ahojte, vitajte.

PHA: Ahoj. Ahoj. Ahoj.

JD: Je to veľmi zvláštne hovoriť ahojte, vitajte, keďže sme u vás tak povediac. Sme u vás, pretože títo traja páni sú, sú veľmi vysoko postavenými ľuďmi vo firme Pharmacopola, ktorá sa zaslúžila o to, že podcast Zverissimo vôbec môže existovať. Takže ďakujeme za tú príležitosť. Ďakujeme za tú dôveru a ďakujeme za to, že tu dnes spolu môžeme sedieť. No, takže ja by som začal úplne akoby od základov. Pharmacopola je distribučka, distribučka, ktorá má tohto roku 30. výročie existencie. A hrdo a pravdivo tvrdíte, že ste jednotkou na trhu, lídrom na trhu. Ale aby sme si vedeli predstaviť, čo to distribučka je, poďme si to teda trochu vysvetliť. Lukáš nech sa páči, máš slovo.

LW: Dobrý deň všetkým, ahojte. Tak myslím si, že každý z nás troch konateľov, tak ako tu sedíme, bude mať iný pohľad na to, na tú tvoju otázku alebo teda aj odpoveď a pohľad, čo znamená distribučka. Takže z môjho pohľadu tým, že v podstate momentálne som na pozícii obchodného riaditeľa, pracujem vo Pharmacopole 12 rokov a pre mňa tá distribučná spoločnosť alebo to, čo znamená distribučka pre našich zákazníkov alebo ako to teda ja vnímam.. Pre mňa je to v podstate vychádza z toho slovo tej distribúcie, to znamená zabezpečenie tých potrieb našich zákazníkov. To je asi vlastne za mňa ten základ, ktorý, ktorý je vlastne v rámci tej čo toho slova distribúcia. Čo sa týka tých zákazníkov, naši zákazníci, máme viaceré skupiny zákazníkov. Naša spoločnosť bola založená tak, ako si spomenul pred tridsiatimi rokmi s tým, že primárne vznikla pre potreby veterinárnych lekárov. Veterinárni lekári boli prvá skupina zákazníkov. Tak prvá skupina zákazníkov. S tým, že v podstate do bodu postupne, ako sa spoločnosť rozrastala, tak momentálne sme sa dostali do takých štyroch hlavných skupín a to sú vlastne veterinárni lekári, potom k tomu pribudli chovateľské potreby. To znamená petshopy, asi každému známe, hlavne myslím poslucháčom. Potom sú tam vlastne profesionálni chovatelia psov a mačiek, breederi a na koho som zabudol? Rozmýšľam, že sú..

MG: Určite štátne inštitúcie.

LW: Štátne inštitúcie ešte. A to sú asi všetci. Toto je v podstate asi asi to gro. Také čo je hlavné. No a samozrejme v rámci veterinárov alebo veterinár alebo teda veterinárneho lekárstva sú tu ešte aj vlastne družstvá. To znamená chovatelia hospodárskych zvierat.

JD: Ako slovo distribučka a jej fungovanie a svoju pozíciu v nej vníma Milan Greguš?

MG: No, ja ju vnímam veľmi v tom zmysle, že v momente, keď Pharmacopola vznikla bol aj dôvod, prečo vznikla distribučná firma, lebo na trhu, respektíve na tom vyvíjajúcim sa trhu neboli dostupné také prípravky, také lieky. Ich dostupnosť bola nepresná a bolo tých liečiv málo a museli sa čakať. Museli, museli tí veterinári čakať na to, kedy sa k daným veciam dostanú. A čo Pharmacopola spravila bolo, že dokázali vytvoriť sieť postupne rozrastajúcu sa a tak, aby dokázali tým veterinárom čím rýchlejšie prinášať tie veci, prinášať im kvalitné veci, čo sa samozrejme tými rokmi stále zlepšovalo a zlepšovalo. Preto sme začali rozširovať to portfólio aj smerom k iným klientom ako už Lukáš povedal. No a vlastne tá tá úloha stále dodnes neustáva. Stále, stále je priestor, ako byť presnejší, rýchlejší, dodať lepšie. Prísť na trh s novinkami takými, ako ešte možno niekde inde nie sú. A v podstate to je to jeden celý vývoj.

JD: No a čo si o distribučke myslí generálny riaditeľ inžinier Andrej Žigo?

AZ: Čo si o distribučke myslím? Keď sme boli pozvaní ako hostia do tejto časti, tak som rozmýšľal nad tým, že som sa zamyslel, že že čo vlastne tá Pharmacopola, tá distribučka, táto táto firma za tých 30 rokov znamená. Keď sa pozrieme na dnešnú dobu alebo na tých 30 rokov úplne spätne. Tak som si robil štatistiku, že koľko firiem existuje 30 rokov na trhu, ktoré sú nonstop prvé, non-stop líderom v rôznych oblastiach. To je jedno, či sú v šírke svojho portfólia produktov, v šírke zákazníkov s neustálymi inováciami. Potom rozmýšľam, koľko z tých firiem je stále privátnych. To znamená, že stále sú tí majitelia v zásade fyzické osoby alebo tí, ktorí to založili.

JD: Čo ti vyšlo z tej štatistiky?

AZ: No začal som v stovkách a skončím pri desiatkach a v desiatke. Ešte je tu bola jedna, je tu jedna štatistika, ktorá sa v zásade dneska dosť opomína, ale veľa by som povedal, veľa rodinných firiem s nimi bojuje. Koľko z tých firiem má svojich nasledovateľov v rámci svojej rodiny? A potom, keď sa zamyslíte nad tým, že prečo tá firma je stále taká, aká je. Tak v zásade prídete na tú, na tú najdôležitejšiu vec, že je to stále tá a tá tá rodina. Ktorá to dokáže ťahať, ťahať neustále dopredu. A čo je na tom najkrajšie, čo som aj ja pochopil, aspoň pre mňa je jedna úžasná vec tá, že do roboty, keď niekto vstáva a hovorí, že musím ísť do roboty, idem do roboty a ja to tak nepociťujem. Myslím, že nikto z nás troch, čo tu sedíme a možno aj veľa ľudí, ktorí u nás robí, veľa zamestnancov, ktorí tam robia dlho, dlho, dlho, strašne dlho, tak to pociťuje, že nejde do roboty nejdem, nemusím ísť do roboty, proste idem do Pharmacopoly. A to je taký taký pocit, keď som nad tým rozmýšľal, že že toto je na tom to fajn. Toto je napríklad to, čo som hľadal, keď som po dlhých rokoch v inej brandži, neboli banky, atď. Atď. chcel.. poviem to, že mať kľud.. V zásade ho nemám. Ale pre mňa je toto tá tá taká hodnota tej firmy za tých 30 rokov. Ale dobre, na tvoju otázku, aby sme sa vrátili, že čo je to distribučka.

JD: Povedal si to veľmi pekne.

AZ: Pre mňa je to komplex, komplex, komplex procesov, ktoré vykonávajú ľudia na to, aby sme dokázali stále ísť tou našou filozofiou, že čo si vlastne veď do večera objednám, to zajtra mám. To je pre mňa Pharmacopola, to je pre mňa distribučka.

JD: Distribučka, ktorá je na trhu lídrom 30 rokov. Páni, bez urážky ani jeden z vás nevyzeráte na to, že ste boli jeden zo zakladajúcich členov Pharmacopoly. Ako to bolo? Koho to bol nápad a ako to celé vznikalo?

AZ: Asi ma nevidel ráno (smiech).

LW: Tak kto, idem ja, môžem ja?

AZ: Môžeš, začni kľudne.

LW: Tak v podstate nápad alebo myšlienka, ten nápad bol v podstate našich rodičov. Milanovho a môjho. To znamená môj oco doktor Viliam Weiss a Milanovho doktora Jána Greguša, ktorí v deväťdesiatom druhom, keď sa bavíme o tridsiatich rokoch, ktorým skrsla táto myšlienka a založili v podstate Pharmacopolu s tým, že si pamätám, teda ak je to pravda, keby tu boli, možno by ma opravili, už aj vlastne v tých deväťdesiatych, v deväťdesiatom druhom, keď dostali túto myšlienku a založili Pharmacopolu, tak už v podstate na Slovensku bolo cez 30, neviem, či to je pravda, 33 sa mi zdá, že spomínali distribučných spoločností, ktoré tu už fungovali. Hej, to znamená, či už v rámci IP to bola kombinácia aj humánnych humánnych distribútorov, aj veterinárnych distribútorov. Ale to číslo 33 v podstate neni malé už na to obdobie. Takže všetka česť im a vďaka za to, že v podstate tá Pharmacopola vznikla a mohla teda vyrásť a posunúť sa do tých rozmerov. Ako aj Andrej spomínal, a kde sa nachádza teraz. Takže toto bol vlastne taký ten začiatok.

JD: Ktorý vy si nejakým spôsobom pamätáte, že vaši otcovia asi teda kamaráti aj kolegovia z fachu sa rozhodli jedného dňa, ideme do toho. Potom prišli domov k rodinám, k vám a povedali, že toto sme sa rozhodli založiť. Pamätáte si ten moment, alebo ste boli na to ešte príliš..

MG: Prestali chodiť domov (smiech). Ak si pamätáme. Tak určite v tom začiatku no ja som mal vtedy 12 rokov. Ty si mal o dva menej.

LW: Ja som 83, no takže som hej ale tiež..

MG: Ale tak my si to asi, ja si to tak pamätám, že sa rozhodli. Pamätám si nejaké prenajaté priestory, kde tam vtedy naozaj nebolo nejak veľa. Bavili sme sa možno rádovo v jednotkách typov produktov. A pamätám si, že obsluhovali to traja štyria ľudia, všetko celé. Chodilo sa po celom Slovensku jednou dodávkou, čiže ráno nakládka, neskoro v noci príchod, a tak potom.

LW: Dodávka, ale na začiatku v podstate by mal byť, sa mi zdá, že bola pošta a vlak.

MG: Pošta, ale chodila aj dodávka, aj dodávečka, tá stará "Barborka" a "Kvetináčik", čo už potom kvitol.

JD: To znamená, že už vtedy dávali pozor na to, aby sa v deň A objednaný tovar dostal k zákazníkovi čo najrýchlejšie. Nehovorím, že hneď v deň B, ale jednoducho to uspokojiť potreby čo najrýchlejšie už vtedy.

MG: Taká bola potreba, ale v tom čase si myslím, že to nebolo reálne, aby sa to dalo urobiť tak, ako je to dnes. Ale áno, potreba bola a ten tlak bol taký, že áno. Vytvárať tú spoločnosť tým smerom, aby to bolo možné lepšie a lepšie.

LW: Bola to kombinácia vecí, toho, čo chýba na tom trhu. V 90tom druhom si vieme predstaviť asi ako ten market vyzeral. To znamená, že tá potreba vznikla priamo od nich. Tým, že aj oni boli vtedy ešte štátni veterinárni lekári, boli z praxe, robili v praxi, vedeli, čo potrebujú dennodenne pre svoju prácu. Tak tým vlastne vznikla tá myšlienka. Áno, toto potrebujem, tak poďme to zohnať. Už keď si to zoženiem, tak prečo by som to nemohol v podstate ponúknuť aj kolegom, aby som im pomohol v tej dennodennej práci. Tak.

AZ: Však prvé objednávky, aspoň teda z toho čo čo ja som počúval od starých pánov majiteľov, tak vznikali tak, že sa telefonovalo. Toto potrebujem, toto zožeň, spisovalo sa to, došlo sa na nejaké kusy a prvá inovácia vo firme v zásade v rámci komunikácie bolo prejsť z telefónu na fax. Atď. Atď., to bola prvá komunikačná inovácia v 90tych rokoch.

JD: To je presne tak 30 rokov vývoja. Nielen spoločnosti ako takej, ale aj v spoločnosti Pharmacopola. Tak to je jednoducho.

AZ: Na čo radi spomínajú, že v zásade faxom sa poslala objednávka na na tú dobu za xy desiatok tisíc korún a ona prišla a nikto neposlal ešte faktúru. Až neskôr, že tá dôvera tam bola od začiatku tvorená a toto je tiež by som povedal veľmi dôležitá hodnota, ktorá ktorá je pre našu distribučnú spoločnosť alebo vôbec pre veterinu taká, je to vzťahový manažment keby som to mal povedať po novom, ale je to o naozaj celý ten biznis sa dá povedať, že vznikol na vzťahoch a ktoré aj ja stále vnímam dodnes.

LW: Vznikol a stále pretrváva.

AZ: Je to tak.

JD: No a to sa chcem presne opýtať, že vy ste, to sme si povedali pred nahrávaním, Lukáš a Milan, vy ste v spoločnosti 12 rokov. Aké to bolo, keď ste alebo ako to vôbec bolo? Vaši, vaši otcovia vám to ponúkli alebo vy ste sa o to prihlásili, alebo to bolo úplne prirodzené, tým, že rodina, rodina a firma funguje ako povedal pán generálny riaditeľ, že to tiež funguje ako rodina. Takže aké to bolo? Bola to debata pri vínku, alebo to bolo úplne prirodzené, že jednoducho mladá generácia preberá niečo, čo funguje od svojich rodičov, ktorých pozná a obdivuje.

MG: No u mňa to určite nebolo taký priamočiary proces, že jedno vínko a som rozhodnutý, lebo každý samozrejme v určitom veku má svoje svoje, svoje plány, svoje ciele a čokoľvek a postupne človek samozrejme dozrieva a rastie, vníma veci inak. Takže takže u mňa to bolo skôr tak postupne. Áno, postupne. Ale nemôžem povedať, že by som to teraz ľutoval. Samozrejme, lebo Lukáš má k teda veterine viac napríklad. Ja nie, ja som síce vyštudovaný, ale ja som skôr tak technicky zameraný človek, takže som rád, že v tej firme som si vedel nájsť ten priestor sa takto realizovať a proste tie technológie rozvíjať, hľadať nové veci v oblasti distribúcie, v oblasti prepravy, v oblasti nejakých informačných technológií. Takže takže u mňa to bolo taký postupný vývoj týmto smerom.

JD: Lukáš?

LW: Ja to isté asi. Tiež to nebola otázka jedného vínka alebo večera. Keď som skončil, skončil som školu v 2007. Bol som potom dva, dva a pol roka v Čechách v praxi, kde som robil na väčšej klinike. Zo začiatku som robil kombináciu veľkej malej praxe. Potom som sa skôr pritiahol k tej malej praxi a vlastne po dva a pol roku, skoro troch som sa potom vrátil domov na Slovensko, kde už som tiež po tých 2 a pol troch rokoch začal vnímať niečo také, že áno asi by som sa mal vrátiť, aby som v podstate už nejako priložil tú ruku k dielu a vlastne v tom 2010 alebo prelome 2010/2011 som sa vrátil na Slovensko s tým, že stále som v podstate pokračoval vo vlastnej praxi, ktorú máme aj dodnes. A plus som začal, som nastúpil do Pharmacopoly, vtedy na pozíciu tiež projektového manažéra, ak to môžem nazvať. Bolo aj dať ako projektového človeka, to znamená, že..

MG: Prišli sme sa učiť.

LW: Prišli sme, tak presne, hej.

MG: Akurát sme kickoffovali nový informačný systém.

LW: Takže sme boli v podstate.

MG: Lievik do hlavy.

JD: Koľko rokov trval taký priesečník? Že aj vy aj vaši otcovia ste boli aktívni vo Pharmacopole? Predpokladám, že to nebola generačná výmena z týždňa na týždeň. Preto sa na to pýtam.

MG: Štyri päť rôčkov.

LW: Ja by som tiež povedal, no päť, päť, šesť rokov určite áno, päť šesť rokov a generačná výmena ešte stále nenastala. Takže ešte stále ten priesečník pokračuje, keby som povedal hej, ale už tá miska váh sa trošku mení, ale ešte to stále neni tak, že by sme fungovali bez dozoru.

AZ: Ono treba mať trochu odvahu v tom, kde dobre tým že, tým že ja rád riskujem, tak zasa keď som prišiel v 2016 Milan myslím ty si, ty si riešil veci v rámci logistiky. Lukáš ty si sa zaoberal v zásade B2B a produktami. Ako povedzme, že na tú dobu produktový manažér bol v rámci veteriny. No a ja neznalý pomerov som proste v 2017 alebo 2017/2018 proste povedal ako proste táto generačná výmena niekde musí začať. Tak sme začali s tým, že Milana som začal posúvať po tom rebríčku v rámci tej logistiky vyššie. Lukášovi som oznámil, že bolo by dobré, keby proste ten obchod si pod seba zobral. A od tej doby si myslím, že to funguje veľmi dobre. Čo, čo je presne to pozitívne, čo čo na rozdiel musím povedať od iných firiem, ktoré som ja zažil, v ktorých som bol, keď sa nejaká generácia menili, bolo práve to, že Milan si to prešiel tú logistiku, prešľapal si odspodu proste pikoval, bol v sklade, prehadzoval kartóny, jazdil s tým tovarom. Odovzdával ho klientom, čiže má má tú reálnu skúsenosť s tým, čo stále neustále treba zlepšovať a to, čo vlastne tá práca obnáša, tak isto, veľmi, veľmi pozitívne vnímam to, že Lukáš stále ostal v praxi, že je stále veterinár, že má tú prax. V zásade, keď tú prax človek robí, tak naozaj príde na to, že áno, toto treba. Toto by mohlo byť lepšie. Tento produkt je zaujímavý, že sa hýbe v tej komunite a vie, čo pre tých klientov nové a nové priniesť.

JD: Ja som si, keď som sa pripravoval na dnešok, tak som si našiel na múdrych internetoch, že vaša spoločnosť stojí na štyroch základných pilieroch. Ja ich teraz prečítam, je to rodina, starostlivosť, inovácia a odbornosť. Veľmi pekné piliere. O tej rodine, o tom sme sa trošku už porozprávali. Jednak je to akože prirodzené, pretože áno ako si hovoril aj ty, že tu cítiť tú rodinnú atmosféru a snažíte sa.. Koľko máte zamestnancov?

AZ: 120.

JD: 120. A je to možné a reálne dať takýto pocit rodiny 120tim? Keby tu teraz sa vystriedali po jednom anonymne všetci stodvadsiati, koľko z nich by mi povedalo podľa vás, že áno, mám tu rodinný pocit a áno, nejdem do roboty, idem do Pharmacopoly.

MG: Myslím si, že ja osobne aspoň osemdesiat určite, aspoň osemdesiat. Ale vieš, je aj fluktuácia, takže na každého to nemôžeme.

AZ: Ja to poviem asi tak, že po tomto podcaste asi všetci (smiech).

LW: A tak Andrej to dneska spomínal a ty si na to nadviazal teraz na fluktuáciu. Záleží od nielen od pozície, ale od tých jednotlivých ľudí, pretože sú ľudia s nami, ktorí sú fakt známi od začiatku spoločnosti, to znamená, že sa bavíme od toho 90teho druhého. To znamená, že toto už samé hovorí o niečom, o tom, že či alebo teda ako vnímajú naši zamestnanci tú spoločnosť a akú majú k nej vzťah. Samozrejme, neni to u všetkých, jasné nemôžeme to brať ako, že teraz sú všetci s nami 30 rokov. Ale ako určite toto môžeme povedať, že fakt sú stále u nás zamestnanci, ktorí sú od začiatku spoločnosti.

JD: My teraz sedíme v štúdiu v Banskej Bystrici, jednička na trhu v Banskej Bystrici. Máte aj nejaké filiálky alebo svoje dcérske spoločnosti pod značkou Pharmacopola niekde na Slovensku? Alebo sa to celé deje z Banskej Bystrice? Tu sedíte vy ako vedenie a máte tu sklady a máte tu autá a odtiaľto sa všade do Slovenska distribuuje alebo je to trošku inak?

MG: Ako by som ťa opravil (smiech).

AZ: Z Bystrice, áno do Bystrice som ja a distribučka, každý deň dochádzam štyridsať kilometrov smerom na Bratislavu a štyridsať kilometrov na Bratislavu je odtiaľto, po Zvolene prvé väčšie mesto je Žiar nad Hronom.

JD: Žiar nad Hronom?

AZ: Takže v Žiari nad Hronom sídlime a fungujeme centrálne s tým, že máme dva veľké crossdecky pre západnú časť Slovenska v Senci a pre východnú časť Slovenska v Prešove.

MG: Tie tie sú v rámci využívané iba v rámci logistiky. Je to dnešný stav. V minulosti to tak nebolo. Mali sme, nazvať to môžeme aj filiálky. Ano boli boli to veterinári, ktorí mali nejaké malé skladíky a oni si ako keby obsluhovali ten svoj región. Ale tak na trhu sa deje veľa vecí, ceny sa menia, legislatíva sa mení. Musíš zabezpečiť to-to-to-to jasné.

LW: Aby sme sa bavili o hlavne tými technológiami, kde sme sa posunuli za tých 30 rokov.

MG: Tak, tou racionalizáciou v podstate je nám to dnes vychádza takto najlepšie, že proste máme iba nejaké prenajaté priestory, kde vozidlo príde veľké, rozdelí si do malých vozidiel a tie robia tie lokálne distribúcie.

LW: To znamená, že celá tá rodina sa nachádza v Žiari, kde máme office.

MG: Ale nezabudni na obchoďákov.

LW: A kde máme office a plus máme tam aj sklad. To znamená, že z toho centrálneho skladu zo Žiaru zásobujeme celé Slovensko.

AZ: V zásade v rámci tej distribučnej praxe je je ideálne mať niečo v rámci stredu. Pretože či už veterinárne lieky alebo krmivá. Nie je to len tak, že to môže byť uložené hocikde. Proste niektoré potrebujú svoje svoje stupne, by som povedal svoju ideálnu teplotu na to, aby bola zachovaná tá aktívna látka, krmivá tak isto. Čiže my sa snažíme naozaj dodržovať tú tú tú distribučnú prax čo najlepšie pre to a zmestiť sa do tej filozofie, ktorú som už spomínal, že to, čo večer do deviatej objednám, zajtra mám. Dokonca v dnešnej dobe je to tak, že si náš zákazník môže vybrať časové okno, čiže môže si povedať, že to má o šiestej ráno.

JD: A to si veľmi pekne premostil na ten druhý pilier, čo je starostlivosť. Predpokladám teda, že starostlivosť o vašich zákazníkov, o tie skupiny, ktoré si menoval a následne teda aj starostlivosť o tie zvieratá. A presne o to by vlastne asi malo ísť. V konečnom dôsledku si myslím, že že toto je ono.

MG: To je náš koncový zákazník, to zviera áno. Čiže Lukáš z praxe vie povedať keď je urgent, tak je urgent. My v rámci bežnej distribúcie robíme áno, dnes si objednáš, zajtra máš. Ale sú urgentny a vtedy to dokonca riešime v tom momente, že vždycky máme nejakého pohotovostného šoféra. Keď niečo buchne, nejaká infekčná choroba, niekde treba rýchlo zanášať dezinfekcie alebo nebodaj vakcíny. Niečo, tak to vieme aj takto vyriešiť. Čiže tam je tá starostlivosť na strane koncového klienta, čo už je zviera.

JD: Sú tu nejaké bizarnosti alebo pikošky? Čo sa týka teda, že s čím ste vy každý na svojej pozícii tejto distribučky, ale že ste sa stretli naozaj s niečím s nejakou bizarnou požiadavkou u zákazníkov? Alebo také niečo? Že to dodnes spomínate, že a vtedy v tom 2019 sa stalo niečo, čo sa dovtedy ani odvtedy nikdy nestalo. Dejú sa tu také veci?

LW: Ja osobne nemám niečo takéto.

AZ: Myslím, že v logistike sme mali niečo také na rampe.

MG: Keď sa nám vodič stratil na rampe.

AZ: Áno, že sa nám vodič stratil na rampe. Už v rámci nášho areálu bol myslím v zácviku.

MG: Zobral si cudzie papiere od iného vodiča a nasadol si do iného auta a potom sa vrátil, že to nejako nesedí, tak ho museli chlapci trošku skoordinovať. Ale zase napríklad musím sa ja priznať, keď som bol ešte ako 16 ročný fagan robiť ako v sklade, tak som prijal jeden kamión a vodiča som poslal preč aj s papiermi a my sme tam mali tovar. Nemali sme ho nijako možnosť prijať, lebo sme nemali žiadnu dokumentáciu. Takže stane sa.

JD: Tak človek sa učí najlepšie, no najlepšie sa učí na chybách iných, ale aj na tých svojich sa vie poučiť. Tretí pilier je inovácia. Ako distribučka môže prejsť inováciou?

LW: Úplne jednoducho, to tu už dneska bolo spomenuté. Hej, inovácia je presne to, čo sme sa bavili za mňa o tej histórii a o tom ako to vyzeralo cez tie spomienky našich otcov v deväťdesiatom druhom a ako to vyzerá momentálne v roku 2022. Takže za mňa tá inovácia alebo to pod tú inováciu podlieha každá časť, alebo každý ten jednotlivý proces v rámci tej distribúcie. Je jedno, či sa bavíme o produktoch alebo sa alebo teda o skupine produktov, o konkrétnom produkte alebo sa bavíme o nejakom procese v sklade, alebo sa bavíme o nejakom..

MG: .. komunikácii systémov.

LW: Tak, alebo nejakých požiadavkách zákazníka, technológiách. Ono o inovácii by sa dalo fakt rozprávať dlho.

MG: Lebo to ešte neustáva.

LW: Áno, tak teraz na inovácie sa dá pozrieť fakt z viacerých z viacerých strán a z viacerého pohľadu či už zvnútra zvnútra firmy alebo aj zvonku firmy. Pretože to som chcel ešte vlastne presne to ma napadlo, že sa môžeme baviť nielen o tom, ako bol ako produktové portfólio vyzeralo v minulosti, ale ako vyzerá teraz, ale hlavne aj v rámci tej inovácie. Je podstatné povedať to, že v rámci toho celého balíka sme hrdí a chceme v podstate pokračovať v tom, že tie inovácie presúvame aj v zmysle na toho zákazníka, v rámci služieb, ktoré sa snažíme stále rozširovať.

JD: Akým spôsobom dávate o svojich novinkách a o nových technológiách a o nových postupoch ako dávate na známosť množinám vašich odberateľov?

AZ: Dnes podcastom, ale štandardne štandardne, aj to patrí medzi naše inovácie. Predtým na začiatku sa posielali listy, potom sa telefonovalo v rámci zákazníckeho servisu. Toto máme nové takýto produkt a tak ďalej. Cez obchodných zástupcov samozrejme to funguje dodnes, lebo tá osobná áno osobná komunikácia musí byť. Áno. V historických kanáloch firmy je aj bulletin. A ten bulletin som si nechal. Tak postupne ho archivujem. Zbieram tie čísla, lebo nie všetky sa od začiatku nechávali, niektoré mám, je to akože fantastické aj čítanie vôbec sa pozrieť na to, že na tú dobu, čo sa dalo vytlačiť, napísať o tých produktoch.. Lebo vieme, že dneska treba písať vecne, jasne. Musíte zachytiť v jednej vete úplne všetko, celý svoj život. A a ešte ho aj predať a presvedčiť jednou vetou s bodkou na konci. A tým tým ale proste fungujeme, fungujeme snažíme sa aj presúvať všetko na ten alebo nie je všetko. Snažíme sa presúvať na ten do toho digitálneho sveta, tak ako možno rozprávať alebo ako vznikol aj tá podpora tohto podcastu. Rozprávať sa aj o iných veciach, možno prepojiť tú veterinu pre tých bežných ľudí, aby vedeli, že čo je za tým povedzme veterinárnym, za tým veterinárom ako takým. Čo všetko sa tam musí udiať. Tak proste fungujeme dneska cez direct direct maily, digitálne fungujeme.

LW: Celá tá služba vlastne každý aj z poslucháčov si vedia predstaviť, ako sa momentálne v dnešnej dobe robí marketing a ako najlepšie sa dá, alebo teda aké všetky tie komunikačné kanály nám umožňujú v dnešnej dobe posúvať. Tak ako si vravel tie nejaké informácie, či už o produktových novinkách, službách, ja neviem, o logistických novinkách alebo fakt úplne to je jedno v akej tej sfére. Tak využívame momentálne všetky dostupné kanály, ktoré sú.

JD: Bomba.

LW: Pretože, pretože na začiatku bol bulletin. Teraz už iba marketingové oddelenie, ktoré to má celé na starosti. Takže to je ten posun.

AZ: A nie je to také úplne jednoduché, lebo vy, my fungujeme v rámci keď to poviem tak odborne B2B, business-to-business. To znamená, že naši klienti sú väčšinou petshopy. Nie je to ten úplne koncový užívateľ alebo majiteľ toho zvieraťa. Čiže to to prepojenie, ako aj dať o sebe vedieť aj dať vedieť o nových produktoch. To je v zásade na nás. Čiže preto sa my snažíme sa posúvať stále dopredu, aby sme dokázali a v zásade aj týmto podporili tých našich zákazníkov, či už petshopy alebo veterinárov, aby sme, aby sme dostali vlastne tú spätnú odozvu od tých koncových. Toho majiteľa psa, aby prišiel za veterinárom. Počúvaj ma, vieš čo? Takáto vec existuje. Máš to, ževraj je to dobré. Povedz mi o tom viac. Takisto ja neviem o krmive a tak ďalej. Čiže ono to, je to mix a je to dlhodobá práca. V zásade pred keď som ja prišiel do firmy v roku 2016, tak som mal záujem na tom proste nejako to priblížiť do B2C ale bolo nutné. Bolo nutné naozaj tú tú genézu si celú prejsť. Vnímam ju dneska pozitívne, lebo niekedy je lepšia evolúcia ako revolúcia.

JD: Že postupne krôčik po krôčiku.

AZ: Postupne krôčik po krôčiku dostávame sa tam. Ešte možno možno, prepáč, k tej inovácii. Ono nie je len v tých produktoch, nielen v tých službách. Nie je to len v tých technológiách, ktoré sa snažíme, aby aj v rámci tým neustálym, zväčšujúcim sa produktom, portfóliom a službám, ktoré my ponúkame, aby to bolo jednoduchšie, ale je to aj o zlepšovaní. Potom sa dostanem k nášmu vnútru. Keď chceš, aby rodina bola spokojná, tak niekedy si musíš sadnúť večer a je vás päť. A zatiaľ ste sedeli len na dvoch taburetkách, tak je dobré mať gauč. Čiže to je len také prirovnanie, že my v zásade sa snažíme aj o to, aby aj tá firma zvnútra fungovala, aby sa tí ľudia cítili dobre. A to nie je len o tom, že o finančnom ohodnotení, to je o tom priestore, o tom, kde pracujú, ako pracujú, o tých informáciách, o tom, že chodíme dole. Nie je vôbec žiadne tajomstvo, že ja ako riaditeľ nesedím na jednom mieste, alebo nesedím doma v rámci home office, alebo keď v zásade začalo to super pandemické obdobie, tak my sme paradoxne tiež paradox u nás zabudli vypnúť a všetci všetci v zásade mali problém so systémom onlinovým, že im padal, lebo všetci sa rýchlo potrebovali predzásobiť. My sme paradoxne na to aj opomenuli, že vôbec niečo takéto môže vzniknúť takýto problém a tento problém v zásade nám. Tam sme si otestovali, že ako dobre to je postavené a ako to funguje. A v tom období sme aj my šli ako tu sedíme, sme, šli do do skladu a pikovali sme, lebo proste sa nestíhalo. A tam vidíš tú tú interakciu, že si tam a robíš to, že to vieš robiť a to je fajn. To si myslím, že to je to čo, to, čo aj zvnútra. Možno tá inovácia nevyzerá, že dal si tam nový displej, ktorý ti ukazuje už toto a toto a toto, ale aj inovácia v rámci nás. Proste prídeme dole a sme tam s tými ľuďmi, robíme s nimi a zase znova sa vrátime k tým svojim vtáčím perspektívam a víziám a vlastne tej celé misii, ktorú máme dennodenne posúvať to stále stále dopredu.

JD: Aká je genéza tej inovácie a toho priblíženia sa, či už koncovému zákazníkovi alebo komukoľvek? Že Zverissimo. V krátkosti, aká je tá genéza toho, že ste sa najprv o tom dozvedeli a rozhodli sa podporiť podcast o zvieratách, ktorý akože moderujem ja. V prvom rade ďakujem. Ale že to je, že to je tak nenásilnou prirodzenou formou robené, lebo sa to tak snažíme robiť a že tí hostia sú vyberaní ako ľudia osobnosti nie, nielen samozrejme, že aj, ale nielen ako ako topky v Európe, ale proste osobnosť. Mali sme tu dievčatá, ktoré pri Kremničke, odkiaľ pochádzam ja, trénujú psov a trénujú ich tak, že odpadli z nich po svete, ale ja to pole, na ktorom ich trénujú, poznám od svojich šiestich rokov a nikdy by mi nenapadlo, že práve tu sa môže akoby udiať taký zázrak, ako sa udial s tými ženami a že tu niekto aj skrze Pharmacopolu aj skrze Shtoodio tie tie ženy objaví a dá im priestor, aby v podcaste Zverissimo mohli povedať svoj príbeh. Je to podľa mňa veľmi pekné a na dnešnú dobu potrebné rozprávať obyčajné príbehy neobyčajných ľudí. Takže my vám za to ďakujeme a preto by som sa chcel opýtať, že čo vás k tomu viedlo? To bola ale veľmi dlhá otázka.

AZ: Čo.. po tridsiatich rokoch sme sa nudili asi, nie? (smiech) Skôr je to o tom, čo som aj spomínal. To priblíženie sa a predstavenie toho celého a spájanie tých ľudí proste do komunity. Tá synergia, ktorá tam je medzi tým zvieraťom, tým človekom, tými rôznymi profesiami, tými trendami a proste pospájať to, aby aj ľudia o tom vedeli viac. Lebo tak ako sa dneska pomaly zviera považuje za rovnocenného, tak to myslím ako osobne v rámci v rámci rodiny. Proste je to člen rodiny, tak táto dôležitosť je, tú proste vidíme, ale nemyslím si, že len u tých malých zvierat. Nevravím, že teraz doma má človek kravu, ale má. Niektorí ľudia to majú a proste žijú s tým. Máte, ja ja mám kopec známych z brandže bankárov a tak ďalej, ktorí proste skončili, odišli, dneska majú včely, majú kozy, majú kravy a proste tomuto sa venujú. A tiež je dôležité o tomto povedať, že že áno, toto existuje a priblížiť to, že dobre. A potom následne áno. Vieme rozprávať o tom, že čo čo je dobré pre včely. Ale chceme, aby o tom rozprávali tí ľudia, ktorí s tým žijú. A toto si myslím, že toto je taký, taký taký nejaké také motto tohto celého Zverissima. Priblížiť tých všetkých ľudí, ktorí aj prídu na niečo nové, prídu na trendy, o ktorých sa nevie, ktorí môžu pomôcť. Proste pomôžu tej synergii a tak ďalej.

LW: Ty si to pekne povedal. Majú niečo odžité. Sú to ľudia, ktorí môžu povedať druhým ľuďom hej ako to u nich prebehlo. Čo dosiahli a aby im predali tie správne informácie, pretože dnešná doba je hodne o informáciách, ale otázka je, ktoré z tých informácií, ktoré sa predávajú, sú správne a ktoré z tých informácií, teda tých správnych si majú tí ľudia pre seba zobrať a ktoré nad ktorými sa majú zamyslieť a ktoré im môžu v podstate niečo vo finále dať a priniesť. Takže je to vlastne presne tu premostenie tých ľudí, či už koncových majiteľov zvierat, ako som aj ja, alebo veterinárneho lekára alebo profesionálneho chovateľa, alebo nejakých ľudí, ktorí ak niečo dokázali alebo odborníkov v danom v danej profesii, v danom segmente. A tak vznikla vlastne táto myšlienka.

MG: Veľmi jednoducho je to o zvieratkách pre zvieratká, hlavne myslené pre zvieratká, čiže pre našich koncových zákazníkov.

JD: Yes, yes, to by bola pekná bodka. Ale ja to ešte neukončím. Pretože sa vás chcem ešte opýtať, že či je nejaká téma. Viem, že sme časovo ohraničení a museli sme vybrať iba gro z toho celého, ale či je tu nejaká téma alebo nejaké posolstvo alebo alebo nejaká vízia do budúcnosti, ktorú by ste chceli zdeliť a ja som tú tému neotvoril. Teraz máte akože takéto voľné kolo.

MG: Ťažké kolo (smiech).

LW: Niečo sme nespomenuli?

JD: Čo je iba pochvala. Teda minimálne pre mňa, že sme otvorili všetky témy, o ktorých ste chceli rozprávať.

LW: Za mňa to gro sme určite povedali na začiatok.

JD: Takže ja vám ďakujem veľmi pekne za účasť v dnešnom podcaste Zverissimo a teším sa na ďalšie a ďalšie časti. Ahojte.

PHA: Ďakujeme veľmi aj my. Ahoj, ahoj. Čau.

Zverissimo vám prináša Pharmacopola, veterinárna distribučná spoločnosť. Pharmacopola pomáha tým, ktorí sa starajú o spokojný život našich miláčikov.