Predstavte si mláďa vtáčika, ktoré vypadlo z hniezda, alebo ježka uprostred rušnej ulice. Čo by ste robili? Presne takýmto situáciám čelia každý deň odborníci a dobrovoľníci v záchranných staniciach po celom Slovensku. V najnovšej epizóde podcastu Zverissimo, s názvom Pomoc v ohrození, sa Jano Dobrík stretol s Michalom Adamcom zo Štátnej ochrany prírody SR, aby preskúmali, ako fungujú tieto zariadenia a prečo sú také dôležité.
Čo sú záchranné stanice?
Záchranné stanice sú priestory určené na poskytovanie prvej pomoci zraneným alebo opusteným chráneným živočíchom. Na Slovensku ich máme dva hlavné typy:
- Chovné stanice: Poskytujú rýchlu, krátkodobú starostlivosť.
- Rehabilitačné stanice: Slúžia na dlhodobejšiu starostlivosť a prípravu zvierat na návrat do prírody.
Ako vyzerajú?
Časť zariadení je v interiéri – inkubátory a „JIS-ky“ pre zvieratá, kde sa mláďatá zahrievajú alebo prijímajú intenzívnu starostlivosť. Vonkajšie voliéry zasa umožňujú rehabilitáciu a prípravu na vypustenie.
Rada pre dvojnožcov: Ak nájdete zranené zviera, najprv ho pozorujte. Ak sa zdá byť v poriadku (napríklad vtáčik čviriká a poskakuje), nechajte ho na mieste. Kontaktujte záchrannú stanicu iba v prípade viditeľného zranenia alebo podozrenia na problém.
Koľko záchranných staníc máme a kto ich prevádzkuje?
Na Slovensku funguje 26 záchranných staníc:
- 19 z nich spravuje Štátna ochrana prírody a národné parky.
- Ostatné prevádzkujú občianske združenia alebo univerzity.
Najznámejšia stanica:
Záchranná stanica v Zázrivej je často považovaná za výkladnú skriňu tohto systému. Poskytuje príkladnú starostlivosť a má výborné podmienky na rehabilitáciu zvierat.
Chcete navštíviť stanicu?
Niektoré stanice umožňujú organizované návštevy so sprievodcom, čím podporujú vzdelávanie a povedomie o ochrane prírody. Deti si tak môžu odniesť zážitky, ktoré im vydržia celý život.
Ako pomáhať zvieratám v núdzi správne?
Michal Adamec zdôrazňuje, že najčastejšou chybou dvojnožcov je unáhlené „zachraňovanie“. Napríklad:
- Vtáky: Nemajú dobre vyvinutý čuch, takže kontakt rukou nevadí. Ak však vyzerajú zdravé, neberte ich preč.
- Cicavce: Tu platí iné pravidlo. Matka môže mláďa odvrhnúť, ak ucíti cudzí pach.
Tip: Ak ste si neistí, odfoťte zviera a pošlite fotku do záchrannej stanice. Profesionáli vám povedia, čo ďalej.
Kto sú obyvatelia záchranných staníc?
Najčastejšími návštevníkmi staníc sú:
- Vtáky: Tvorí ich drvivú väčšinu, keďže všetky vtáky okrem mestského holuba sú na Slovensku chránené.
- Cicavce: Ježkovia, veveričky, plchy či zajačiky.
- Plazy a obojživelníky: Menej častí obyvatelia, často však potrebujú pomoc pri migrácii alebo po strete s ľuďmi.
Vedeli ste? Na Slovensku sú všetky hady chránené. Ak na nejakého narazíte, dajte mu priestor na útek a nechajte ho na pokoji.
Ako záchranné stanice fungujú?
Prevádzka týchto zariadení je náročná. Vyžaduje:
- Odborné vedomosti: Každý druh potrebuje špecifickú stravu a starostlivosť.
- Financie: Väčšina staníc funguje vďaka dotáciám, projektom alebo sponzorom.
Zaujímavosť:
Najväčším úspechom bola záchrana otráveného orliaka morského – najväčšieho dravca na Slovensku. Po náročnej rehabilitácii bol vypustený späť do prírody.
Čo robiť, ak nájdem zranené zviera?
- Pozorujte: Zvážte, či je naozaj zranené.
- Kontaktujte odborníkov: Zavolajte do najbližšej záchrannej stanice alebo na linku 112.
- Poskytnite základnú pomoc: Ak je zviera v ohrození (napr. na ceste), umiestnite ho do bezpečia.
- Zdieľajte poznatky: Vzdelávajte svoje okolie o správnych postupoch pri nájdení zvieraťa.
Záchranné stanice zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane slovenskej prírody a chránených živočíchov. Ich práca je však možná len vďaka podpore nás, dvojnožcov.
Zvedaví na viac?
Vypočujte si celý rozhovor v podcaste Zverissimo a objavte, ako môžete aj vy prispieť k ochrane zvierat. Aké je vaše najkrajšie stretnutie s prírodou? Podeľte sa s nami v komentároch!
